LUČENEC. Na knižných pultoch sa objavila horúca novinka z pera publicistu Martina Odkladala s názvom Dych vyrážajúce svedectvo. Za jej obsahom stojí známy lučenecký architekt Juraj Dobrocký, ktorý dal po rokoch jasnú odpoveď, prečo nedošlo k želanému naplneniu ekonomiky, ktorá sa dotýka celého Slovenska, ale vyúsťuje práve do Novohradu. V tejto súvislosti sme mu položili niekoľko otázok. Kniha je k zakúpeniu exkluzívne v lučeneckom kníhkupectve Golem.
Čo vás viedlo k napísaniu tejto knihy? Ak to bolo viac dôvodov, tak ktoré boli prioritné?
“Z obálky knihy:
Dlhé roky tvrdo pracoval na svojej vízii. Chcel zo svojho rodného mesta, ako aj Slovenska, spraviť silikátovú veľmoc. Predstava lacnej montážnej dielne pre nadnárodné korporácie sa mu veľmi nepozdávala.
Svoje plány sa mu postupne darilo aj napĺňať a stal sa z neho jeden z najväčších slovenských developerov na prelome tisícročí. Vybudoval si postavenie a kontakty s najznámejšími politikmi či podnikateľmi v našej krajine.
Ani to však nepomohlo Jurajovi Dobrockému, aby v priebehu pár rokov spadol na úplné dno. Pokiaľ by si krach spôsobil sám svojimi chybnými rozhodnutiami, nenamietal by. Bol by úplne ticho. Poučil by sa zo svojich chýb.
Bohužiaľ, na dno sa dostal preto, lebo sa nechcel stať oligarchom v pozadí najsilnejšej politickej strany. Odmietol stáť v pozadí a ťahať nitkami. A za to musel zaplatiť poriadne mastnú sumu.
Dostal sa do spárov oligarchistickej skupiny ľudí, ktorí sa neštítili použiť zbrane najťažšieho kalibru – vydieranie, vyhrážanie, podplácanie, ovplyvňovanie policajtov, prokuratúry či súdov.
Cestu mu viackrát skrížil aj Marian Kočner. Na vlastnej koži pocítil jeho svojské praktiky, ktoré využíval dlhé desaťročia na svoje obohacovanie. Najhoršie na tom je, že Kočner nestál na vrchole celej pyramídy. Nad ním boli mocnejší a vplyvnejší, ktorí už od 90. rokov ticho pôsobia skrz všetky vlády. Kto sú tými vplyvnými a ako na Slovensku funguje spravodlivosť už viac ako štvrťstoročie, tak o tom je kniha, ktorú práve držíte v rukách.
„
Každý súdny človek si je vedomý, že je závislý od ekonomiky, od možností zamestnať a za aké príjmy. Šestnásť rokov som bol predsedom Regionálnej obchodnej priemyselnej komory. Za to obdobie sme vedeli držať v regionálnej konkurencii ekonomiku a pritom súbežne pripraviť také programy, ktoré by región pomohli dostať do hospodársky bezkonkurenčnej pozície. Tí, ktorí tento progres očakávali, sa ma postupne pri stretnutiach vždy spýtali, čo je s mojím programom, konkrétne so Silikátovou zónou. Ja som vždy a každému odpovedal, že určite sa odpovede dočká, ale ešte nie je na to čas. Neboli to pritom desiatky, ale stovky oprávnených zvedavcov.
Takže teraz nastal ten čas, keď ste mohli súvislosti, ktoré viedli k zmareniu programu, a ako uvádzate, spôsobené pánmi Kočner a spol., uviesť?
Áno. Tieto konkrétne príčiny, vedúce k zmareniu ekonomiky regiónu, som pred knihou prezentoval prakticky už skôr. Bolo to na jar roku 2018, keď som pred vyše stovkou priateľov demonštroval na dvoch dataprojektoroch, ako sa cesta rozvoja nerozvážnym ľudským úsilím zastavila a že ju musíme znova a od počiatku štartovať.
Máte pravdu. Napokon, niektorí účastníci to pri prezentácii knihy potvrdili. Údajne o Kočnerovi viacerí počuli od vás prvýkrát na jar 2018 a o 4 mesiace nato sa už jeho meno skloňovalo aj v médiách. Ale vráťme sa ešte k prvej otázke. Čo vás teda priviedlo k napísaniu spomínanej knihy?
Prvým dôvodom je, že ľudia žijúci v tomto regióne musia konečne poznať odpoveď, prečo sa nezrealizoval tak grandiózny projekt, akým je Silikátová zóna. Druhým dôvodom je, že i keď sme stratili 15 rokov, to vôbec neznamená, že by sme mali túto ambíciu utratiť. Tretím dôvodom je určitý posun v čase a priestore pre realizáciu ekonomického programu. Jednak ľudia v tomto regióne to dnes ešte viac potrebujú, ako to bolo pred 15 rokmi, ale na strane druhej podmienky na realizáciu sú teraz optimálnejšie.
Môžete byť v prípade tretieho dôvodu konkrétnejší? Veď peniaze, ktoré tu boli na realizáciu programu už na účtoch, tak ako je to uvádzané v knihe, sú nenávratne preč.
