Článok pokračuje pod video reklamou
MÝTNA. V stredu 29. januára si v Mýtnej v okrese Lučenec pripomenuli 75. výročie oslobodenia obce. V sobášnej sieni obecného úradu sa stretli miestni, aby si vypočuli slávnostný príhovor starostky Dany Markovej a pozreli vystúpenie miestnych detí. Následne sa prítomní vybrali pred budovu obecného úradu, kde sa odhaľovala pamätná tabuľa.
„Vo chvíľach, keď si pripomíname a budeme v budúcnosti pripomínať čoraz vzdialenejšie výročia konca druhej svetovej vojny, mali by sme si zakaždým s pokorou spomenúť na to, že táto vojna sa začala u nás v Európe aj preto, lebo ľudia dopustili, aby sa vo veľkej časti Európy vymkla z rúk tolerancia, úcta a rešpekt voči blížnemu,“ uviedla v príhovore starostka Mýtnej.
Historici podľa jej slov podrobne popísali, ako mnohí vtedajší lídri neodhadli budúcnosť, manévrovali, ustupovali, a uchovávali márne nádeje, že sa im podarí uchrániť ich štáty a svojich občanov pred ďalšou veľkou vojnovou tragédiou. Mnohé menšie a slabšie krajiny boli v rokoch 1938 a 1939 ponechané napospas svojmu osudu vo viere, že obeta malých krajín dokáže uchrániť veľké. A z uhla pohľadu dnešných udalostí je zvlášť potrebné zdôrazniť, že sa kruto mýlili.
V Mýtnej sídlili počas vojny rôzne okresné úrady
„Do obce Mýtna vstúpil tento krvavý svetový konflikt v roku 1938, v noci 30. Septembra, teda po podpísaní Mníchovskej dohody, bola celá obec obsadená vojskom. Bolo prerušené vyučovanie v oboch triedach, priestory školy boli zaujaté poľnou nemocnicou a poľnou poštou," pripomenula starostka.
Vojakov odvolali 18. Novembra 1938, keď bolo okresné mesto Lučenec odstúpené Maďarsku. Následkom tejto udalosti sa do obce Mýtna nasťahovali rôzne okresné úrady ako vtedajší Daňový úrad , Katastrálny úrad, Dôchodkový kontrolný úrad a iné. Týmto spôsobom vzrástol ruch v obci po každej stránke.
Po vyhlásení SNP viacerí miestni obyvatelia hľadali úkryt na lazoch, v Kotmanovej, kde si uskladňovali svoj najcennejší majetok, pre prípad, že by Nemci obsadili obec. Po obsadení obce Nemcami dňa 22. októbra 1944, nikto nebol udaný alebo perzekvovaný, napriek tomu, že v Mýtnej pôsobili zakladajúci členovia KSS – Pavel Beracka, Pavel Chovan, Ján Antal. Jozef Tumpach, Pavel Greguš a pripravovali obec na príchod Červenej armády. Situáciu v obci upokojoval veliteľ četníckej stanice Ondrej Karásek, ktorý hovoril nemecky, a v niekoľkých prípadoch sa mu podarilo zachrániť zrekvírovaný dobytok obyvateľov.
„Oslobodenie obce prišlo dňa 29. 1. 1945 o 16.00 hod. po zničení betónového mosta uprostred obce a úplnom zničení železničnej dráhy Nemcami. Červená armáda po ukrutných bojoch zavítala do obce od Hája v bojovom šíku, nakoľko zo všetkých vrchoch strieľali Nemci," doplnila Marková.
Za rachotu diel a pušiek bol pochovaný
Miestny učiteľ Pavel Sloboda opísal oslobodenie Mýtnej v školskej kronike následovne:
"Koncom dňa 29. januára 1945 svital nám deň slobody, kedy vyhnala Červená armáda Nemcov. Obec a tak aj škola na prvom mieste utrpela v bojoch značné škody, menovite vyhodením do vzduchu dvoch našich pekných mostov, kedy okolité budovy boli veľmi poškodené. Budova Potravinového družstva bola úplne zničená. Tovar a zariadenie ešte predtým odvliekli Nemci. Naše oslobodenie sme spečatili aj našou krvou, lebo v bojoch mínou trafený a ranený bol Ján Mužík, ani nie jednoročný mladý manžel, ktorý svojmu zraneniu na druhý deň dňa 30. januára 1945 aj podľahol. Za rachotu diel a pušiek bol pochovaný. Zanechal mladú vdovu a starých opustených rodičov. Nech mu je ľahká naša drahá, jeho krvou skropená slovenská zem."
Po oslobodení sa hneď začali rekonštrukčné práce na hradskej a na železničnej dráhe pod vedením Červenej armády. A v nasledujúcich rokoch sa obnovovali budovy. Po rokoch strašných obetí a útrap, boj nakoniec viedol k definitívnej porážke a kapitulácii nacistických vojsk 8. mája 1945.
„Ťažké boje si vyžiadali aj značné obete na životoch našich osloboditeľov. Na našom námestí boli pochovaní 96 vojaci Červenej armády a 24 vojakov Rumunskej armády. A preto musí navždy patriť naša vďaka všetkým, ktorí tento boj vybojovali,“ zakončila Marková.
