RIMAVSKÁ SOBOTA. Ešte sú medzi nami ľudia, ktorým pri slove vojna stisne srdce a do očí sa tisnú slzy. Jej hrôzy totiž zažili na vlastnej koži. Pomaly však vymierajú a ich spomienky odchádzajú na večnosť spolu s nimi. Niektoré však zostanú uchované ako memento pre ďalšie generácie.
V Rimavskej Sobote žije Kornélia Wirtschafterová, ktorá hrozivý príbeh vyrozprávala svojmu synovi, advokátovi Jurajovi Wirtschafterovi, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami. No jeho príspevok, poskladaný z mamičkiných spomienok je súčasťou 5. ročníka Zborníka Gemersko--malohontského múzea v Rimavskej Sobote (GMM), do ktorého ho zaradila jeho zostavovateľka Oľga Bodorová, riaditeľka múzea.
Aj vďaka Oľge Bodorovej, riaditeľke múzea, sa na mrazivý príbeh Kornélia Wirschafterovej nezabudne. (zdroj: Milan Alberti)„Pani Wirtschafterová je neskutočne dobrým človekom. Pán Boh ju musel zachrániť, aby synovi a neskôr aj mne vyrozprávala svoj príbeh zo štyroch koncentračných táborov. Narodila sa v roku 1926 a stále je pomerne čiperná. Nedokážem slovami vyjadriť, ako ju mám rada,“ povedala Bodorová a otvorila zborník na strane, kde sa z predvojnovej fotografie usmieva tmavovlasá dievčina – Kornélia Wirtsafterová.
Odvlečenie do geta
Keď 19. marca 1944 obsadila nemecká armáda maďarské územie, ktorého v tom čase bola súčasťou aj Rimavská Sobota, museli takmer okamžite ľudia židovského pôvodu nosiť žltú pásku. V máji už žltú hviezdu.
„Vilmos Fábián, riaditeľ Zjednoteného protestanského gymnázia v Rimavskej Sobote, však toto nariadenie porušil, keďže na pôde školy toto označenie zakázal,“ píše sa v príspevku s tým, že takzvaní árijci museli okamžite narukovať a rasovo prenasledované osoby skončili v gete.
Slovenský Schindler z Klenovca zachránil takmer šesťsto detí Čítajte Na stredných školách sa prestalo vyučovať a v budove spomínaného gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. Študovala tu aj Kornélia Wirtschafterová, rodená Ungárová. Spolu s matkou ju v máji 1944 odvliekli do geta, ktoré sa nachádzalo v Tomášovej, miestnej časti Rimavskej Soboty.
„Tam ju, ale aj iných, maďarskí žandári surovo zbili s tým, aby prezradili, kde ukrývajú zlato a iné cennosti. Toto sa stalo takmer všetkým odvlečeným osobám,“ približuje v príspevku syn pani Kornélie.
Cesta v dobytčáku
V júni 1944 ich premiestnili do sústreďovacieho geta v Salgótarjáne a v 12. deň tohto mesiaca ich nahnali do dobytčieho vlaku.
„Študentka Kornélia Wirtschafterová, bola hrdá na tzv. Bocskaiho čiapku, ktorú
