Článok pokračuje pod video reklamou
Veterinárni lekári zažijú popri svojej práci mnoho úsmevných aj smutných príbehov. Ani Miroslav Kotál z Kokavy sa na nedostatok práce a zážitkov nemôže sťažovať.
„Vonku bolo horúco a zrazu mi telefonovala manželka, že mám nahlásený prípad. Zdržal som sa a tak som si na chladničke našiel odkaz, že Béla Banga má chorého vtáka. Béla bol môj priateľ a známy chovateľ papagájov, nuž som vedel, že nie je vták ako vták. Privítala ma pani Bangová, lebo gazda bol niekde v dedine. Gazdiná ukázala na klietku v kuchyni, kde na bydielku sedel papagáj - penanta, no takého som ešte nevidel. Bol bez jediného pierka na tele. Akurát na temene hlavy mal dve – tri pierka ako nejaký „depešák“. Vypadal ako holé kurča so zohnutým zobákom. V tej chvíli sa domov vrátil aj Béla báči. Čo máš s tým vtákom? Pýtal som sa ho s úsmevom na tvári. Béla mi vysvetlil, že svojho kúpeného papagája dlho liečil z avitaminózy a francúzskeho pŕchnutia,“ hovorí M. Kotál.
Syn Matúš chová doma rôzne ozdobné korytnačky, agamy a jedného dňa sa po rodinnej diskusii rozhodli, že kúpia veľhada kráľovského. „Nadišiel deň „D“ a so synom sme doniesli v plátenom vrecku utešenú samičku veľhada. Mala pol roka a merala asi 70 cm. Dali sme jej meno Esmeralda. Spoznali ju všetky deti z okolia, ale aj zo základných škôl pri ochranárskych prednáškach. Všetci ju mali radi, obdivovali, siahli si na ňu, ale aj podržali v rukách. Len jediný človek ju nemal rád. Bola to moja svokra, ktorá sa hadov bojí odmalička. Z hľadiska panického strachu, fóbie stále platí staré známe: ,,Kúp si hada, zbav sa svokry.“ Po čase si aj mama začala na Esmeraldu zvykať, no trvalo vari rok, kým sa odhodlala prekročiť prah nášho domu a prekonala strach z nášho miláčika rodiny,“ dodal Miroslav.
