Utorok, 31. marec, 2020 | Meniny má Benjamín

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Úlomky z dejín Šiatoroša a Bukovinky

Šiatorskú Bukovinku vytvorili dve samostatné osady.

ilustračné foto - pred hostincom v Bukovinke.ilustračné foto - pred hostincom v Bukovinke. (Zdroj: OcÚ Šiatorská Bukovinka)

LUČENEC.  V spolupráci s Mišom Šestákom, vydavateľom viacerých titulov zameraných na našu regionálnu históriu, sme sa dohodli, že našim čitateľom umožníme nazrieť do ďalšieho Zborníka zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, ktorý vyšiel koncom minulého roka. Môžete ho ešte dostať v lučeneckých kníhkupectvách ako bezplatnú súčasť knihy Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy. K dispozícii je už aj elektronická verzia zborníka, ktorú možno bezplatne stiahnuť.

V zborníku sú aj práce stredoškolákov. Dnes prinášame ukážku z práce študenta Jozefa Ševčíka – Z dejín Šiatoroša a Bukovinky do roku 1923.

Článok pokračuje pod video reklamou

Strategická poloha

V dnešnom slovensko-ma-ďarskom pohraničí, bývalých horných Uhrách, sa nachádzala Novohradská stolica, neskôr župa. V jej srdci sa týči Cerová vrchovina. Pod trojicou jej najvyšších vrchov – Karančom, Šiatrom a Medvešom je dnes učupená dedinka Šiatorská Bukovinka, zložená z pôvodných častí Radzoviec – Šiatoroša a Bukovinky.

Toto územie malo strategickú polohu, keďže tadiaľto prechádzala hradská cesta z Fiľakova do Hatvanu a Budapešti. Táto oblasť bola vždy úzko prepojená s neďalekým hradom Šomoška. Až do polovice 19. storočia bola takmer úplne zalesnená, s výnimkou okolia riečky Beliny a Bukovinského potoka. Dôležitý bol aj hospodársky význam. Poľnohospodárstvo tu bolo kvôli zalesneniu ešte zanedbateľné, o to dôležitejšie bolo klčovanie miestnych lesov. Existovalo tu tiež niekoľko mlynov a hostincov. Po výstavbe Uhorskej severnej železnice v šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa tu významne rozvinulo baníctvo a začínalo sa s intenzívnym poľnohospodárstvom (majer Bükkrét puszta).

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Čisté duše na zámku Čítajte 

Názov obce pochádza až z roku 1959. Vznikol spojením názvov dvoch dovtedy pomerne nezávislých osád Šiatoroša a Bukovinky, ktoré sa oddelili od Radzoviec. Zatiaľ čo pomenovanie Bukovinky bolo určené podľa prevažujúcej dreviny v okolitých lesoch (maďarské pomenovanie Bükkrét znamená doslova Buková lúka), názov Šiatoroš má zaujímavé historické odôvodnenie. Podľa legendy sa po jarných a jesenných dažďoch vyliali vody riečky Belina na hradskú cestu, ktorá sa stala neschodnou. Obchodníci boli nútení čakať, a tak si na oboch brehoch rozložili stany – šiatre. Po opadnutí vôd si cestujúci a obchodníci pri brode začali vymieňať, predávať či odovzdávať tovar.

Palócky stred zeme

V okolí vrcholovej časti Cerovej vrchoviny – Karanča – sa usadili Palóci, ktorí tento vrch považovali za svoju posvätnú horu – stred Zeme so stromom na vrchole, rastúcim do neba. Možno preto, že tento vrch často zahaľovali oblaky a z diaľky obrys trojvršia pripomínal ležiacu tehotnú ženu. Pod Karančom sa rozprestierala Palócka zem s dostatkom prírodných zdrojov. Pôvod Palócov však ostáva nejasný. Predpokladá sa, že prišli z Povolžia ešte počas nájazdu Hunov alebo Avarov, prípadne v období sťahovania národov.
Nález andezitu

Obrovským prelomom v dejinách šiatorskej rokliny bola výstavba úseku Uhorskej severnej železnice medzi Salgótarjánom a Lučencom v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. Napriek počiatočným problémom bol 3. mája 1871 otvorený úsek Salgótarján – Lučenec. Znamenal začiatok rozvoja tunajšieho baníctva i poľnohospodárstva.

Práve počas výstavby železnice bolo na Šiatoroši náhodou objavené ložisko kvalitného andezitu modrosivej farby. Ročne tu vyťažili okolo 3 500 m3 andezitu. O šiatorošskom andezite sa tradovalo, že bol použitý na dláždenie námestí a ciest v Budapešti, Miškolci či Viedni, údajne dokonca až vo Francúzsku, dôležité bolo aj využitie na železnici.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Húževnatý farár našiel vzácne fresky pomocou nožíka Čítajte 

Po prvej svetovej vojne sa kameňolom úspešne adaptoval na československý trh.
Obrubníky zo Šiatoroša sa použili okrem iného aj na stavbe Barrandovského mosta v Prahe. Pre zaujímavosť – ťažilo sa tu takmer bez prestávky až do roku 1995 (okolo 130 rokov) a aktuálne je v ťažobnej jame napustený rybník.

Zlomový rok 1923

Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa práve tu udiala najvýznamnejšia úprava hraníc prvej ČSR s horthyovským Maďarskom. Pôvodne totiž obce Šomoška a Šomošová a kameňolom pripadli Československu, potvrdila to aj Trianonská zmluva. Nakoniec Spoločnosť národov 23. apríla 1923 rozhodla, že na tomto spornom území sa etnické a hospodárske argumenty vyriešia v prospech Maďarska, zatiaľ čo dopravné a vojenské v prospech ČSR, odvtedy na Šomoške platí – slovenský hrad a maďarská dedina.

Práve vtedy bola v plnom prúde čs. pozemková reforma a s ňou aj parcelizácia pôvodných veľkostatkov.

Presídlenci z Detvy

Dňa 26. mája 1922 sa z Detvy na Šiatoroš presídlili rodiny Matúša Vrťu a Kataríny, rodenej Stehlíkovej , Ondreja Baláža a Madleny, Jána Krahulca, Matúša Krupčiaka a Anny, rodenej Stehlíkovej, Juraja Ostrihoňa, Libiakovci, Nosáľovci a Zubercovci. Prešli celú 60 km cestu na vozoch a s dobytkom za dva dni. Čoskoro po nich sa sem presídlila rodina Bariakovcov, neskôr prichádzali ďalšie. Nie je prekvapujúce, že Vrťovci, Krupčiakovci, Krahulcovci, Ostrihoňovci a Zubercovci boli rodinne spriaznení, spájala ich Stehlíkovská rodina. Začínali v bírešskom domčeku a pod šiatrami. Najprv postavili stajne a neskôr lámali v potoku mäkký kameň na domy.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Zo zabudnutej histórie mýtňanských lazov Čítajte 

Týchto 9 rodín si rozdelilo majetok Ľudovíta Beňoviča o veľkosti 104 hektárov. Rodiny boli finančne podporované Bankou československých légií, pôžičky splácali 20 až 30 rokov. Na Bukovinke sa s odpredajom začínalo už v roku 1921, pričom najatí agitátori postupne pôdu rozpredali obyvateľom Detvy, Korytárok, Hriňovej, Málinca, Šoltýsky a ďalších obcí.

Príspevok Jozefa Šefčíka redakčne pripravil: Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť?
  2. Aj u vás doma môžete dýchať 3x čistejší a zdravší vzduch
  3. Upracte si v právnych záležitostiach, advokáti poradia zadarmo
  4. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  5. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  6. Bude dobre!
  7. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  8. "Škoda riskovať!"
  9. Fixné výnosy do 8 % p.a. v závetrí mimo otriasajúcej sa burzy
  10. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta
  1. Daj ľuďom voľnú ruku a prinesie to želané ovocie
  2. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  3. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  4. Bude dobre!
  5. V pôrodnici v Šaci sa rodí stále viac detí
  6. Chic, fully-equipped offices in prime Bratislava locations
  7. Aj u vás doma môžete dýchať 3x čistejší a zdravší vzduch
  8. Pravda o kamerách do auta - reportáž serveru Volant.TV
  9. Ako na daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti?
  10. Ako postupovať pri dani z príjmu z prenájmu nehnuteľností?
  1. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? 25 455
  2. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy 25 045
  3. "Škoda riskovať!" 16 463
  4. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok 13 675
  5. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám? 11 422
  6. Madeira je rajom pre milovníkov prírody 11 403
  7. Sú pridrahé alebo majú krátky dojazd. Jeden elektromobil vyniká 10 217
  8. Aké novinky pripravili kúpeľné domy na Slovensku? 9 924
  9. Mobil a voda nestačia. Čo by vám na horách nemalo chýbať? 9 293
  10. Z opustenej priemyselnej zóny je dnes živá časť mesta 8 063

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Rimavská Sobota vlani vyťažila vo svojich lesoch 2292 kubíkov dreva

Určitú časť lesov chcú poslanci aspoň neoficiálne nazvať lesom určeným na rekreačné účely.

Ilustračné foto.
Hraničný priechod Šiatorská Bukovinka - Somosköújfalu je od dnes otvorený.
Nové prípady oznámil premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Predseda MVK Poltár: Máme za sebou úspešnú sezónu

Poltárske kadetky patrili medzi tri najlepšie kolektívy na strednom Slovensko. S určitosťou nevedno, ako by sa umiestnili, keby sa súťaž dohrala.

Družstvo kadetiek MVK Poltár.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pacient s koronavírusom zomrel po prepustení z bojnickej nemocnice

Pľúcne oddelenie bojnickej nemocnice je v karanténe.

Opatrovateľky žiadajú o pomoc premiéra

V mene opatrovateliek, ktoré sa nevedia vystriedať v Rakúsku, poslala majiteľka sprostredkovateľskej agentúry list premiérovi.

Už ste čítali?