Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Úlomky z dejín Šiatoroša a Bukovinky

Šiatorskú Bukovinku vytvorili dve samostatné osady.

ilustračné foto - pred hostincom v Bukovinke.ilustračné foto - pred hostincom v Bukovinke. (Zdroj: OcÚ Šiatorská Bukovinka)

LUČENEC.  V spolupráci s Mišom Šestákom, vydavateľom viacerých titulov zameraných na našu regionálnu históriu, sme sa dohodli, že našim čitateľom umožníme nazrieť do ďalšieho Zborníka zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, ktorý vyšiel koncom minulého roka. Môžete ho ešte dostať v lučeneckých kníhkupectvách ako bezplatnú súčasť knihy Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy. K dispozícii je už aj elektronická verzia zborníka, ktorú možno bezplatne stiahnuť.

V zborníku sú aj práce stredoškolákov. Dnes prinášame ukážku z práce študenta Jozefa Ševčíka – Z dejín Šiatoroša a Bukovinky do roku 1923.

Skryť Vypnúť reklamu

Strategická poloha

V dnešnom slovensko-ma-ďarskom pohraničí, bývalých horných Uhrách, sa nachádzala Novohradská stolica, neskôr župa. V jej srdci sa týči Cerová vrchovina. Pod trojicou jej najvyšších vrchov – Karančom, Šiatrom a Medvešom je dnes učupená dedinka Šiatorská Bukovinka, zložená z pôvodných častí Radzoviec – Šiatoroša a Bukovinky.

Toto územie malo strategickú polohu, keďže tadiaľto prechádzala hradská cesta z Fiľakova do Hatvanu a Budapešti. Táto oblasť bola vždy úzko prepojená s neďalekým hradom Šomoška. Až do polovice 19. storočia bola takmer úplne zalesnená, s výnimkou okolia riečky Beliny a Bukovinského potoka. Dôležitý bol aj hospodársky význam. Poľnohospodárstvo tu bolo kvôli zalesneniu ešte zanedbateľné, o to dôležitejšie bolo klčovanie miestnych lesov. Existovalo tu tiež niekoľko mlynov a hostincov. Po výstavbe Uhorskej severnej železnice v šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa tu významne rozvinulo baníctvo a začínalo sa s intenzívnym poľnohospodárstvom (majer Bükkrét puszta).

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Čisté duše na zámku Čítajte 

Názov obce pochádza až z roku 1959. Vznikol spojením názvov dvoch dovtedy pomerne nezávislých osád Šiatoroša a Bukovinky, ktoré sa oddelili od Radzoviec. Zatiaľ čo pomenovanie Bukovinky bolo určené podľa prevažujúcej dreviny v okolitých lesoch (maďarské pomenovanie Bükkrét znamená doslova Buková lúka), názov Šiatoroš má zaujímavé historické odôvodnenie. Podľa legendy sa po jarných a jesenných dažďoch vyliali vody riečky Belina na hradskú cestu, ktorá sa stala neschodnou. Obchodníci boli nútení čakať, a tak si na oboch brehoch rozložili stany – šiatre. Po opadnutí vôd si cestujúci a obchodníci pri brode začali vymieňať, predávať či odovzdávať tovar.

Palócky stred zeme

V okolí vrcholovej časti Cerovej vrchoviny – Karanča – sa usadili Palóci, ktorí tento vrch považovali za svoju posvätnú horu – stred Zeme so stromom na vrchole, rastúcim do neba. Možno preto, že tento vrch často zahaľovali oblaky a z diaľky obrys trojvršia pripomínal ležiacu tehotnú ženu. Pod Karančom sa rozprestierala Palócka zem s dostatkom prírodných zdrojov. Pôvod Palócov však ostáva nejasný. Predpokladá sa, že prišli z Povolžia ešte počas nájazdu Hunov alebo Avarov, prípadne v období sťahovania národov.
Nález andezitu

Skryť Vypnúť reklamu

Obrovským prelomom v dejinách šiatorskej rokliny bola výstavba úseku Uhorskej severnej železnice medzi Salgótarjánom a Lučencom v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. Napriek počiatočným problémom bol 3. mája 1871 otvorený úsek Salgótarján – Lučenec. Znamenal začiatok rozvoja tunajšieho baníctva i poľnohospodárstva.

Práve počas výstavby železnice bolo na Šiatoroši náhodou objavené ložisko kvalitného andezitu modrosivej farby. Ročne tu vyťažili okolo 3 500 m3 andezitu. O šiatorošskom andezite sa tradovalo, že bol použitý na dláždenie námestí a ciest v Budapešti, Miškolci či Viedni, údajne dokonca až vo Francúzsku, dôležité bolo aj využitie na železnici.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Húževnatý farár našiel vzácne fresky pomocou nožíka Čítajte 

Po prvej svetovej vojne sa kameňolom úspešne adaptoval na československý trh.
Obrubníky zo Šiatoroša sa použili okrem iného aj na stavbe Barrandovského mosta v Prahe. Pre zaujímavosť – ťažilo sa tu takmer bez prestávky až do roku 1995 (okolo 130 rokov) a aktuálne je v ťažobnej jame napustený rybník.

Zlomový rok 1923

Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa práve tu udiala najvýznamnejšia úprava hraníc prvej ČSR s horthyovským Maďarskom. Pôvodne totiž obce Šomoška a Šomošová a kameňolom pripadli Československu, potvrdila to aj Trianonská zmluva. Nakoniec Spoločnosť národov 23. apríla 1923 rozhodla, že na tomto spornom území sa etnické a hospodárske argumenty vyriešia v prospech Maďarska, zatiaľ čo dopravné a vojenské v prospech ČSR, odvtedy na Šomoške platí – slovenský hrad a maďarská dedina.

Práve vtedy bola v plnom prúde čs. pozemková reforma a s ňou aj parcelizácia pôvodných veľkostatkov.

Presídlenci z Detvy

Dňa 26. mája 1922 sa z Detvy na Šiatoroš presídlili rodiny Matúša Vrťu a Kataríny, rodenej Stehlíkovej , Ondreja Baláža a Madleny, Jána Krahulca, Matúša Krupčiaka a Anny, rodenej Stehlíkovej, Juraja Ostrihoňa, Libiakovci, Nosáľovci a Zubercovci. Prešli celú 60 km cestu na vozoch a s dobytkom za dva dni. Čoskoro po nich sa sem presídlila rodina Bariakovcov, neskôr prichádzali ďalšie. Nie je prekvapujúce, že Vrťovci, Krupčiakovci, Krahulcovci, Ostrihoňovci a Zubercovci boli rodinne spriaznení, spájala ich Stehlíkovská rodina. Začínali v bírešskom domčeku a pod šiatrami. Najprv postavili stajne a neskôr lámali v potoku mäkký kameň na domy.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Zo zabudnutej histórie mýtňanských lazov Čítajte 

Týchto 9 rodín si rozdelilo majetok Ľudovíta Beňoviča o veľkosti 104 hektárov. Rodiny boli finančne podporované Bankou československých légií, pôžičky splácali 20 až 30 rokov. Na Bukovinke sa s odpredajom začínalo už v roku 1921, pričom najatí agitátori postupne pôdu rozpredali obyvateľom Detvy, Korytárok, Hriňovej, Málinca, Šoltýsky a ďalších obcí.

Príspevok Jozefa Šefčíka redakčne pripravil: Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 694
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 147
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 501
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 931
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 282
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 479
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 569
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 282
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 994
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V Rimavskej Sobote zverejnili harmonogram testovania, niektoré miesta sú už obsadené

Víkend v našej krajine sa bude niesť v znamení celoplošného testovania na ochorenie COVID-19.

Obce a mestá postupne zriaďujú miesta na testovanie na Covid-19.
Nemocnica v Rimavskej Sobote

Vláda schválila výstavbu jedného z najväčších priemyselných parkov na južnom Slovensku

Bude stáť v Rimavskej Sobote. Celkové náklady na výstavbu odhaduje rezort hospodárstva na maximálne 9,843 mil. eur.

Rimavská Sobota

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?