Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Úlomky z dejín Šiatoroša a Bukovinky

Šiatorskú Bukovinku vytvorili dve samostatné osady.

ilustračné foto - pred hostincom v Bukovinke.ilustračné foto - pred hostincom v Bukovinke. (Zdroj: OcÚ Šiatorská Bukovinka)

LUČENEC.  V spolupráci s Mišom Šestákom, vydavateľom viacerých titulov zameraných na našu regionálnu históriu, sme sa dohodli, že našim čitateľom umožníme nazrieť do ďalšieho Zborníka zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, ktorý vyšiel koncom minulého roka. Môžete ho ešte dostať v lučeneckých kníhkupectvách ako bezplatnú súčasť knihy Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy. K dispozícii je už aj elektronická verzia zborníka, ktorú možno bezplatne stiahnuť.

V zborníku sú aj práce stredoškolákov. Dnes prinášame ukážku z práce študenta Jozefa Ševčíka – Z dejín Šiatoroša a Bukovinky do roku 1923.

Skryť Vypnúť reklamu

Strategická poloha

V dnešnom slovensko-ma-ďarskom pohraničí, bývalých horných Uhrách, sa nachádzala Novohradská stolica, neskôr župa. V jej srdci sa týči Cerová vrchovina. Pod trojicou jej najvyšších vrchov – Karančom, Šiatrom a Medvešom je dnes učupená dedinka Šiatorská Bukovinka, zložená z pôvodných častí Radzoviec – Šiatoroša a Bukovinky.

Toto územie malo strategickú polohu, keďže tadiaľto prechádzala hradská cesta z Fiľakova do Hatvanu a Budapešti. Táto oblasť bola vždy úzko prepojená s neďalekým hradom Šomoška. Až do polovice 19. storočia bola takmer úplne zalesnená, s výnimkou okolia riečky Beliny a Bukovinského potoka. Dôležitý bol aj hospodársky význam. Poľnohospodárstvo tu bolo kvôli zalesneniu ešte zanedbateľné, o to dôležitejšie bolo klčovanie miestnych lesov. Existovalo tu tiež niekoľko mlynov a hostincov. Po výstavbe Uhorskej severnej železnice v šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa tu významne rozvinulo baníctvo a začínalo sa s intenzívnym poľnohospodárstvom (majer Bükkrét puszta).

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Čisté duše na zámku Čítajte 

Názov obce pochádza až z roku 1959. Vznikol spojením názvov dvoch dovtedy pomerne nezávislých osád Šiatoroša a Bukovinky, ktoré sa oddelili od Radzoviec. Zatiaľ čo pomenovanie Bukovinky bolo určené podľa prevažujúcej dreviny v okolitých lesoch (maďarské pomenovanie Bükkrét znamená doslova Buková lúka), názov Šiatoroš má zaujímavé historické odôvodnenie. Podľa legendy sa po jarných a jesenných dažďoch vyliali vody riečky Belina na hradskú cestu, ktorá sa stala neschodnou. Obchodníci boli nútení čakať, a tak si na oboch brehoch rozložili stany – šiatre. Po opadnutí vôd si cestujúci a obchodníci pri brode začali vymieňať, predávať či odovzdávať tovar.

Palócky stred zeme

V okolí vrcholovej časti Cerovej vrchoviny – Karanča – sa usadili Palóci, ktorí tento vrch považovali za svoju posvätnú horu – stred Zeme so stromom na vrchole, rastúcim do neba. Možno preto, že tento vrch často zahaľovali oblaky a z diaľky obrys trojvršia pripomínal ležiacu tehotnú ženu. Pod Karančom sa rozprestierala Palócka zem s dostatkom prírodných zdrojov. Pôvod Palócov však ostáva nejasný. Predpokladá sa, že prišli z Povolžia ešte počas nájazdu Hunov alebo Avarov, prípadne v období sťahovania národov.
Nález andezitu

Skryť Vypnúť reklamu

Obrovským prelomom v dejinách šiatorskej rokliny bola výstavba úseku Uhorskej severnej železnice medzi Salgótarjánom a Lučencom v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. Napriek počiatočným problémom bol 3. mája 1871 otvorený úsek Salgótarján – Lučenec. Znamenal začiatok rozvoja tunajšieho baníctva i poľnohospodárstva.

Práve počas výstavby železnice bolo na Šiatoroši náhodou objavené ložisko kvalitného andezitu modrosivej farby. Ročne tu vyťažili okolo 3 500 m3 andezitu. O šiatorošskom andezite sa tradovalo, že bol použitý na dláždenie námestí a ciest v Budapešti, Miškolci či Viedni, údajne dokonca až vo Francúzsku, dôležité bolo aj využitie na železnici.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Húževnatý farár našiel vzácne fresky pomocou nožíka Čítajte 

Po prvej svetovej vojne sa kameňolom úspešne adaptoval na československý trh.
Obrubníky zo Šiatoroša sa použili okrem iného aj na stavbe Barrandovského mosta v Prahe. Pre zaujímavosť – ťažilo sa tu takmer bez prestávky až do roku 1995 (okolo 130 rokov) a aktuálne je v ťažobnej jame napustený rybník.

Zlomový rok 1923

Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa práve tu udiala najvýznamnejšia úprava hraníc prvej ČSR s horthyovským Maďarskom. Pôvodne totiž obce Šomoška a Šomošová a kameňolom pripadli Československu, potvrdila to aj Trianonská zmluva. Nakoniec Spoločnosť národov 23. apríla 1923 rozhodla, že na tomto spornom území sa etnické a hospodárske argumenty vyriešia v prospech Maďarska, zatiaľ čo dopravné a vojenské v prospech ČSR, odvtedy na Šomoške platí – slovenský hrad a maďarská dedina.

Práve vtedy bola v plnom prúde čs. pozemková reforma a s ňou aj parcelizácia pôvodných veľkostatkov.

Presídlenci z Detvy

Dňa 26. mája 1922 sa z Detvy na Šiatoroš presídlili rodiny Matúša Vrťu a Kataríny, rodenej Stehlíkovej , Ondreja Baláža a Madleny, Jána Krahulca, Matúša Krupčiaka a Anny, rodenej Stehlíkovej, Juraja Ostrihoňa, Libiakovci, Nosáľovci a Zubercovci. Prešli celú 60 km cestu na vozoch a s dobytkom za dva dni. Čoskoro po nich sa sem presídlila rodina Bariakovcov, neskôr prichádzali ďalšie. Nie je prekvapujúce, že Vrťovci, Krupčiakovci, Krahulcovci, Ostrihoňovci a Zubercovci boli rodinne spriaznení, spájala ich Stehlíkovská rodina. Začínali v bírešskom domčeku a pod šiatrami. Najprv postavili stajne a neskôr lámali v potoku mäkký kameň na domy.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Zo zabudnutej histórie mýtňanských lazov Čítajte 

Týchto 9 rodín si rozdelilo majetok Ľudovíta Beňoviča o veľkosti 104 hektárov. Rodiny boli finančne podporované Bankou československých légií, pôžičky splácali 20 až 30 rokov. Na Bukovinke sa s odpredajom začínalo už v roku 1921, pričom najatí agitátori postupne pôdu rozpredali obyvateľom Detvy, Korytárok, Hriňovej, Málinca, Šoltýsky a ďalších obcí.

Príspevok Jozefa Šefčíka redakčne pripravil: Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 061
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 636
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 300
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 722
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 571
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 104
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 577
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 572
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 074
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 008
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: V Ľuboreči prežila detstvo a mladosť Elena Maróthy-Šoltésová

Šoltésová bola prozaičkou, redaktorkou a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena.

Na snímke  bývalá fara v obci Ľuboreč v Lučeneckom okrese, postavená na mieste staršej farskej budovy, v ktorej vyrastala Elena Maróthy-Šoltésová.

V počte nakazených padla ďalšia hranica, zareagoval na to aj premiér

Za sobotu pribudlo 3 042 prípadov nákazy koronavírusom, Nové prípady aj v našom regióne.

Ilustračná fotografia.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu

Aj vďaka dobrému dopravnému spojeniu môžu jej obyvatelia dochádzať do nich za prácou.

ilustračné foto - Starosta Ľuboreče Marcel Šupica.
BKM Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Už ste čítali?