KALINOVO. Ešte začiatkom roka 2017 sa mládežnícky tím známeho talianskeho klubu Udinese Calcio posilnil o Tomáša Filipiaka. Vtedy sa šestnásťročnému Kalinovčanovi splnil jeden z detských snov, keď sa mohol zdokonaľovať v špičkových podmienkach a stretával sa s hráčmi svetovej kvality.
Taliansky angažmán sa pre mladého zadáka v lete 2019 skončil a riešenie nového pôsobiska zabralo príliš veľa času.
Vyjednávania však dopadli dobre a dnes devätnásťročný talent pôsobí v klube fortunaligového Ružomberka, kde oblieka dres rezervy.

So žiakom futbalovej školy Kalinova, Rimavskej Soboty, Lučenca, MŠK Žilina a bratislavského Slovana, ktorý má skúsenosti aj z mládežníckych reprezentácii Slovenska, sme sa porozprávali o jeho pôsobení v Taliansku, o novom domove v klube z mesta pod Čebraťom aj o jeho plánoch do budúcnosti.
Za dorastenecké družstvo Udinese Calcio ste hrali približne dva a pol roka. Prečo ste klub opustili?
Už na konci minulej sezóny sme sa s agentom bavili o možnosti ísť niekam inam. Zmluvu som mal síce ešte na rok, ale do A-tímu by som sa neprebojoval. Preto som chcel ísť niekam na hosťovanie, okúsiť mužský futbal. Hosťovanie však nebolo možné z dôvodu, že som mal zmluvu už len na rok. Na predĺžení kontraktu sme sa s Udinese nedohodli, a preto som musel odísť na prestup. Pocity boli zmiešané. Nie preto, že som odchádzal, ale preto, že už sa pomaly končilo prestupové obdobie, kým sa všetky strany dohodli. Toto všetko malo dosť veľký dosah na moju fyzičku, keďže som takmer tri mesiace, kým som sa pripojil k rezerve Ružomberka, trénoval individuálne.
Ako budete spomínať na svoj angažmán v prestížnom talianskom klube?
Na angažmán v Taliansku spomínam len v dobrom. Najkrajší moment bol určite v závere sezóny 2018/2019 keď som v posledných troch ligových zápasoch strelil tri góly a po zisku siedmich bodov z deviatich možných v týchto troch zápasoch sme sa nakoniec zachránili.