BUZITKA. Viac ako deväť desaťročí trvajúcou históriou ochotníckeho divadla sa môže pochváliť obec Buzitka v okrese Lučenec, ktorá má aj v súčasnosti ako jediná dedina v regióne fungujúce ochotnícke združenie - Folklórny a divadelný súbor Dubkáčik.
"Začiatky ochotníčenia v našej obci siahajú do roku 1926, keď československí legionári, ktorí tu založili obec Bozita, vytvorili Spolek divadelních ochotníků. V tom istom roku odohrali svoje prvé štyri divadelné hry. Prvou z nich bola v réžii Václava Müllera hra Falešná kočička," priblížil organizačný vedúci súboru Matej Baláž.
Ďalším míľnikom divadla v Buzitke bol podľa neho rok 1938, keď južné územia Československa vrátane Buzitky pripadli Maďarsku a Česi museli z obce odísť. Tým dočasne skončilo aj ochotnícke divadlo, po vojne ho však obnovili miestni učitelia Ján Andrásy a Július Slanina, ktorý založil ochotnícky krúžok Slovan. Neskôr do začiatku 60. rokov to boli učitelia Milan Kliment a Andrej Eliáš.
V roku 1964 prevzali ochotníctvo v Buzitke manželia Mackovci, ktorí ho spolu riadili do 80. rokov. Po smrti Ladislava Macka pokračovala v tradícii už len jeho manželka Marta, ktorá divadlo viedla až do roku 2010, keď už mala 84 rokov.
Obchody okrem potravín, lekární či drogérií budú zatvorené Čítajte Aj po obsahovej stránke prešlo ochotnícke divadlo v Buzitke viacerými obdobiami. Najprv sa hrávali klasické divadelné hry v troch či štyroch dejstvách. V 90. rokoch ochotníci prešli na krátke estrádne vystúpenia a vtipné scénky inšpirované vtedajšou televíznou tvorbou.
Na toto obdobie si spomína členka súboru Iveta Stančíková. "Robili sme hlavne menšie predstavenia a scénky. Keď som bola na materskej, chodievali sa na moje vystúpenia pozerať i moje deti, ktoré to trochu inšpirovalo a od piatich rokov začali hrávať aj ony," objasnila.
Ochotníkom v tom období bol i bývalý starosta Buzitky Stanislav Jačmeník. "Tradícia divadelníctva v našej rodine siaha až na úplný začiatok, teda do roku 1926. Moja mama vždy spomínala, že začiatky ochotníctva tu ako dieťa zažila aj česká herečka Květa Fialová a jej sestra Blanka, ktoré sa narodili v časti Ipeľka," zaspomínal si Jačmeník.
Ako pokračoval, manželia Mackovci sa vtedy do scénok snažili vniesť to, čo sa dialo v dedine, aby sa v tom ľudia mohli vidieť. "V roku 2000 vznikol samotný názov súboru Dubkáčik, pomenovaný podľa 500-ročného duba v chotári dediny. Vtedy sme sa začali viac zameriavať aj na folklórne tradície a vystupovať v krojoch," ozrejmil bývalý starosta.
Niektoré hraničné priechody aj v okresoch Veľký Krtíš a Rimavská Sobota sú zatvorené Čítajte Jeho nasledovníkom je syn Marian Jačmeník, ktorý hrával od roku 1998. "Spomínam si na jednu scénku, v ktorej som sa dokonca zranil. Hral som Bystrozrakého, mal som šatkou previazané oči a pri tom som si zlomil palec. Celé to však vyzeralo reálne a zožal som za to úspech," povedal s úsmevom Jačmeník, ktorý hrával divadlo aj so svojou rodinou.
Ďalší ochotník Svetozár Stančík sa pridal k súboru okolo roku 2017, keď ho oslovil zať. "Pripravovali sa na súťaž ľudových tradícií a potrebovali k tomu starších ľudí. Odvtedy zvyknem účinkovať v scénkach, kde treba takéto typy," ozrejmil.
Naopak, jednou z mladších členiek Dubkáčika je Vladimíra Malčeková, ktorá má ochotnícku tradíciu priamo v rodine. "Ochotníctvu sa venoval môj starý otec Anton Malček, ktorý hrával divadlo od 80. rokov. Zaujímavosťou je, že sa nikdy nenaučil ani jednu scénku naspamäť. Pomáhala mu šepkárka a vedel výborne improvizovať," priblížila Malčeková.
V súčasnosti má Dubkáčik dve zložky - detskú a dospelú. "Náš kolektív tvorí okolo 40 členov z Buzitky i okolia. Venujeme sa spracovaniu zvykosloví, obyčajov, tancov a spevov z nášho regiónu Novohrad, s ktorými sa úspešne prezentujeme na festivaloch po Slovensku," načrtol Baláž s tým, že pred dvoma rokmi vydali svoje debutové CD a pred rokom zverejnili svoj prvý videoklip.
