MURÁŇ. Projekt zonácie Národného parku (NP) Muránska planina sa u starostov dedín ležiacich v jeho bezprostrednej blízkosti nestretol s pochopením. Fakt, že polovicu rozlohy parku by malo tvoriť bezzásahové územie, sa im vôbec nepozdáva.
Starosta Muráňa Roman Goldschmidt tvrdí, že obec by mohla prísť o značný príjem do svojej kasy, rozvoj cestovného ruchu v hladovej doline považuje aktuálne za beh na dlhé trate. Ochranári však majú na vec iný názor. Karty zamiešali aj lesníci.
Z 13 percent na 50
Rezort životného prostredia uplynulý mesiac avizoval, že z NP Muránska planina sa môže stať prvý národný park, ktorý je dizajnovaný na pôdoryse dlho pripravovanej a aktuálne už platnej novely zákona o ochrane prírody.
„Výmera bezzásahového piateho stupňa sa zvýši zo súčasných 13 percent na 50 percent rozlohy parku a výmera štvrtého stupňa z jedného percenta na 27 percent. Celkovo by sa tak rozloha NP zvýšila zo súčasných zhruba 20-tisíc hektárov na približne 25-tisíc hektárov,“ informuje ministerstvo s tým, že že v plánovanom financovaní programu starostlivosti o projekt ochrany sa počíta s vyše 36-miliónovým balíkom, rozloženým na 30 rokov.
Bralo Cigánky je dominantou Muránskej planiny Čítajte Najvyššiu položku z rozpočtu budú tvoriť náhrady pre vlastníkov lesných pozemkov za obmedzenie bežného obhospodarovania v bezzásahovej zóne a za zmenu obhospodarovania v ochrannom pásme,“ píše sa v správe envirorezortu.
Goldschmidt: 50 percent je priveľa
Starostovi Muráňa sa však tieto tvrdenia absolútne nepozdávajú.
„S pôvodne navrhovanou zonáciou, ktorá hovorí o zvýšení bezzásahového územia z 13 percent na 17 percent, súhlasím. No 50 percent a do 30 rokov takmer 80
