Utorok, 2. jún, 2020 | Meniny má Xénia, OxanaKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Lučenec na pokraji zaniknutia

Ruská armáda ho vypálila takmer do tla, no mesto dokázalo vstať z popola.

Litografia s idealizovaným vyobrazením vypáleného Lučenca (zbierka NMG)Litografia s idealizovaným vyobrazením vypáleného Lučenca (zbierka NMG) (Zdroj: kniha Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy)

LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom, vydavateľom kníh o regionálnej histórii, pripravujeme dlhodobý seriál o menej známych dejinných udalostiach v našom regióne. Tentokrát upozorňujeme na formátom nie veľkú, ale obsahovo zaujímavú knižku Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy, ktorá vyšla pri príležitosti 170. výročia vypálenia mesta. Napísala ju Mária Adamová, bývalá riaditeľka Štátneho archívu v Lučenci. V súčasnosti je kronikárkou mesta Lučenec a autorkou niekoľkých kníh o regionálnych dejinách.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


„Na výstrahu zradným mestám a obciam – Lučenca už neni viac! Mestečko toto, čo hniezdo rebelantské, ukrutnú zradu svoju na cisárskom vojsku viac razy urobenú skazou svojou zaplatilo.“ Týmito vetami sa začína článok v Slovenských novinách z 21. augusta 1849. V čísle z 25. decembra toho istého roka zase píšu: „Mesto toto nemá ani podobu mesta. Ono je len sama zrúcanina, čoho sú len sami obyvatelia na príčine, pre známu svoju zradu. Tisíci bývajú vo vlhkých pivniciach a v podzemných skrýšach.“

Lučenec v auguste 1849 vyrabovali a úplne vypálili ruské vojská, ktoré si na pomoc proti Maďarom v revolučných rokoch 1848/49 zavolal rakúsky cisár. Tragická udalosť pre mesto sa takmer úplne vytratila z kolektívnej pamäti nielen na Slovensku, ale i v samotnom Lučenci. Tieto skutočnosti sa snaží napraviť.

Skryť Vypnúť reklamu

Revolúcia prerástla do vojny

Revolúcia v rokoch 1848/49 priniesla zrušenia poddanstva, rozšírenie volebného práva a pod. Okrem toho prerástla do vojny za nezávislosť Uhorska od Rakúska. Kým Maďari ako najpočetnejší národ v Uhorsku bojovali proti Rakúsku, ďalšie národy Uhorska sa zapojili do boja proti Maďarom (Slováci, Chorváti, Rumuni a iní).

Prečítajte si: VÍKENDOVÝ SERIÁL: Začiatky školstva v Poltári v školských kronikách Čítajte 

Cisár František Jozef I. uzatvoril dohodu s cárom o ruskej intervencii do Uhorska, ktorá pomohla poraziť maďarskú armádu. Na maďarskej strane sa do boja zapájali aj tzv. gerily, polovojenské jednotky vytvorené z husárov, honvédov a z prihlásených domobrancov, ktoré využívajúc znalosť prostredia zo zálohy napádali menšie jednotky cisárskej a ruskej armády. To, čo sa im podarilo ulúpiť, stalo sa ich vlastnou korisťou, žoldom, navyše brali aj rukojemníkov (ruských dôstojníkov), za ktorých požadovali výkupné. Lučenec a Novohrad vôbec bol považovaný za jedno z centier geríl a práve ony mali svoj podiel na tragickom osude mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

Osudný 1. august 1849

Dňa 1. augusta ráno približne o deviatej hodine prišiel do Lučenca na vozoch ruský oddiel so sto mužmi z vojenského zoskupenia generála Grabbeho. Utáboril sa na námestí. Podľa niektorých informácií to bol trén (vozidlo, ktoré dováža armáde zásoby – slovník.sk) s ranenými a chorými vojakmi, ktorých sprevádzali zdraví vojaci s desiatimi dôstojníkmi.

Keď sa o tom dozvedela v Lučenských kúpeľoch sa zdržiavajúca 150-členná jednotka geríl, vybrali sa na čele s veliteľom Miklósom Borym po haličskej ceste do mesta, aby zaútočili na nič netušiacich ruských vojakov. Darmo sa ich občania mesta snažili od útoku odhovoriť.

Pri potýčke prišli o život traja dôstojníci a traja vojaci, ďalších zajali. Mŕtvych okradli, povyzliekali z rovnošiat a pochovali do plytkého hrobu v miestnom cintoríne.

Generál Grabbe, v tom čase na ceste do Miškovca, sa o zavraždení dôstojníkov dozvedel 3. augusta, do svojho denníka si zaznačil: ... prišlo hlásenie od veliteľa simbirského streleckého pluku podplukovníka Razvodovszkého, že v Lučenci prepadli trén vyliečených vojakov postupujúcich z Krakova ku mne. Zabili 8 dôstojníkov, alebo ich zajali. Na mesto čaká prísny trest. Pohýnam sa proti nemu.
Nesplniteľné výkupné i vyhrabávanie mŕtvol

Na mesto doľahli úzkosť a strach. Niektorí stihli včas ujsť z mesta, iní prikovaní strachom to nestihli. Mnohí obyvatelia mesta odchádzali do okolitých dedín a lesov. Cárska armáda v počte približne 17 000 mužov obkľúčila mesto a vyrubila mu vysoké výkupné, ktoré museli splniť, ak chceli Lučenec zachrániť od zničenia.

Prečítajte si: Lučenčan, ktorý sa vybral na tajomný Østrov Čítajte 

Podmienky však boli natoľko nereálne, že by ich v tom období (majme na pamäti, že bola vojna a cez mesto pravidelne prechádzali armády, ktoré od obyvateľov rekvirovali, čo potrebovali) a v tak krátkom čase (dostali na to 24 hodín) nedokázal splniť možno ani celý Novohrad. Keďže predstavení mesta patrili medzi tých, ktorí zbabelo stihli včas ujsť, zodpovednosť ostala na váženejších občanoch mesta (lekári, katolícky farár, obchodníci, remeselníci a pod.).

Títo zostavili 16-člennú prosebnú deputáciu, ktorá sa pokúsila vyjednávaním odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Generál Grabbe si poznačil do denníka: „Pre bezvýznamné zloženie deputácie som ju poslal preč.“ Jedného zo zástupcov mesta napokon prijal plukovník Nadde, ktorý prisľúbil, že sa mestu nič nestane a aby si na druhý deň ráno prišli vypočuť rozhodnutie. Sľub ostal len sľubom, ešte v ten deň začali Rusi plieniť Lučenec.

Večer o desiatej hodine vtrhla do mesta stotina kozákov a korbáčmi zahnala časť obyvateľstva požadujúc, aby ich zaviedli do cintorína k spoločnému hrobu zavraždených ruských dôstojníkov. Kozáci, s ktorými bolo aj niekoľko dôstojníkov, hnali obyvateľov pred sebou. Keď prišli do cintorína, korbáčmi bili obyvateľov a nútili ich vyhrabávať mŕtvoly. Keď na to chceli použiť rýle a lopaty, jeden z dôstojníkov na nich zlostne zakričal: „Vy psy, oni si zaslúžia úctu, aby ste ich vyhrabali svojimi vražednými rukami, vy ste ich zabili, lebo každý Lučenčan je gerila a vrah!“

Vlastnými rukami museli vyhrabať hrob

Prečítajte si: VÍKENDOVÝ SERIÁL: Osada Chladná Studňa akoby časom vyschla Čítajte 

Hrob museli vyhrabávať vlastnými rukami. Bola tmavá noc. Nadávky kozákov, údery kančúk, stonanie vyhrabávačov mŕtvych, jajkanie pri úderoch korbáčmi a hrozná práca v polnočných hodinách robili túto noc ešte horšou. Konečne sa dostali k mŕtvolám povyzliekaným z rovnošiat, rozkladajúcim sa telám, ktoré identifikovali pri sliepňavom svetle. Keď im kozáci uvideli tváre, začali vrieskať a bičovať obyvateľov, ktorým sľubovali, že ich teraz zaživa pochovajú do hrobu. Keď mŕtvych dôstojníkov poumývali a obliekli, troch vojakov vložili späť do hrobu, ale dôstojníkov odniesli do rímskokatolíckeho kostola a na druhý deň ich pochovali so všetkými vojenskými poctami.

V lučenskom cintoríne sa v severovýchodnom rohu stále nachádza kamenný hrob, na ktorom je dobre viditeľný erb s päťlistou korunou na vrchole. Nápis na hrobe je už nečitateľný, viditeľný je len rok ANNO MDCCCIL. Podľa Felsőmagyarországi Hírlap z 8. septembra 1899 by to mal byť kapitán kopijníkov, knieža Petrovský.

Podľa ústneho podania je pod kameňom pochovaný príbuzný cárskej rodiny. Nepotvrdzujú to však žiadne dokumenty, ani Grabbe to nespomína vo svojom denníku. Lučenčania sa dlhé roky starali o hrob v obave, že sa Rusi vrátia.

Zničenie mesta

V noci 8. augusta sa začalo rabovanie trvajúce jeden a pol dňa. Neboli ušetrené ani kostoly, lekárne či hrobky v cintoríne. Mesto bolo stále obkľúčené, nikto nemohol ujsť, a tak prišlo aj na znásilňovanie a ďalšie ukrutnosti. Čo sa nedalo odniesť, to vojaci rozbili. Pred obedom 9. augusta 1849 ruskí vojaci vyhádzali z okien zvyšky nábytku, rozpárali periny, všetko poliali smolou a popoludní za zvukov vojenskej hudby fakľami podpálili na viacerých miestach mesto.

Každý dom zapaľovali osobitne. Po meste chodili stráže, ktoré keď zbadali, že niekto hasí oheň, dobili ho kančukami, ba dokonca aj zahnali do ohňa. Za krátky čas bolo celé mesto v plameňoch. Do rána zostali z mesta len tlejúce trámy. Ak by sa obyvatelia z blízkych obcí neboli ponáhľali na pomoc s potravinami, mnohí Lučenčania by boli vystavení smrti.

Smutný bol pohľad na polooblečených obyvateľov chodiacich medzi ruinami a s veľkou vďakou prijímajúcich aspoň kúsok chleba, na ktorý im padali slzy. Bieda bola neopísateľná. Preživší sa ubytovali pod bránami, v pivniciach, v izbách bez striech, iba prikrytí plachtami. Bohatší zemepáni sa odsťahovali na svoje vidiecke sídla. Prvú podporu vo forme potravín dostal Lučenec od miest Rimavská Sobota a Sečany.

Prečítajte si: VÍKENDOVÝ SERIÁL: Keď sa motokáry sa preháňali ulicami miest Novohradu Čítajte 

Z 376 domov zhorelo 344 (140 drevených úplne a 204 murovaných domov), ostalo len 32, aj to malé domčeky v záhradách a na kraji mesta. Medzi zhorenými bolo množstvo poschodových budov.

Zhoreli tri kostoly, dve gymnáziá, Kasíno, mestský archív atď. Vyčíslená škoda začiatkom roku 1850 činila 1 730 579 forintov v striebre.

Mnoho obyvateľov opustilo mesto, a tak podľa sčítania ľudu zo 6. februára 1850 bol počet obyvateľov len 710 bez sluhov, ktorí neboli zarátaní. Mihály Tóth odhadol počet mŕtvych na 300. Zarátal sem aj zomretých na choleru.

Rok po vypálení mesta žilo v Lučenci spolu s mestečkom Tuhár len 1 707 obyvateľov, z tohto bolo 1 494 Maďarov, 71 Slovákov, 13 Nemcov, 82 Cigánov a 47 Židov. 819 mužov a 888 žien. Medzi mužmi bolo len 42 ovdovelých, počet vdov bol 140.

Text je ukážkou z knihy Márie Adamovej Lučenec v plameňoch strachu a hrôz.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plyn v domácnosti? Aj malé zmeny vám znížia účty za energie!
  2. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami
  3. Aj použitý kuchynský olej môžete separovať
  4. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  5. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  6. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  7. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  8. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  9. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  10. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  1. Ružinovská poliklinika otvorila unikátne oddelenie
  2. Päť užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  3. Našli sme budúcnosť hliníka. Je v Spišských Vlachoch
  4. Unikátna novinka už aj v Prievidzi
  5. Čo robiť, keď majú deti strach? Vyskúšajte tieto tipy
  6. Sloboda v stavebníctve
  7. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami
  8. Aj použitý kuchynský olej môžete separovať
  9. Mýty a fámy o vodárňach
  10. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 32 337
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 22 448
  3. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 10 966
  4. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 9 849
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 9 235
  6. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 9 159
  7. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami 8 975
  8. Ako vytriediť Mekáč doma? 8 789
  9. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 8 767
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 8 654
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Opitý mladík zdemoloval autom plynovú prípojku

Šoféroval napriek tomu, že mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

opitý mladík skončil s autom v predzáhradke rodinného domu.

DISKUSIA NAŽIVO: Ako pomáhame ľuďom so závislosťami, pracovná terapia

Diskusiu Pod rúškom informácií vysielame v utorok 2. júna 2020 o 17.00.

Medzinárodné letecké dni na Sliači tento rok nebudú

Vôbec nie je isté kedy sa tam opäť uskutočnia. Najbližšie dva roky určite nie.

ilustračné foto (SIAF 2016)

Medzinárodný Novohradský folklórny festival tento rok bude

Bude síce bez medzinárodnej účasti a s obmedzeniami, ale aj tak sa ho rozhodli zorganizovať.

ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?