TISOVEC. Stará sa o basketbalistky profesionálneho klubu, zbieral skúsenosti v slovenskej reprezentácii dievčat i žien a dobré meno si robí aj v Česku, kde má na starosti mládežníckych reprezentantov. Fyzioterapeut Michal Nagaj to všetko stihol za štyri roky.
Dvadsaťpäťročný rodák z Tisovca začal svoju športovú kariéru na futbalových trávnikoch, no život ho nečakane zavial k basketbalu. Ako čerstvý absolvent univerzity bez praktických skúseností dostal v premiére pod basketbalovými košmi pár faciek, z ktorých sa rýchlo poučil.
Dnes ho povinnosti fyzioterapeuta zamestnávajú natoľko, že prakticky nemá čas pre seba. On však tvrdí, že je to investícia do budúcnosti.
S ambicióznym Tisovčanom Michalom Nagajom sme sa porozprávali o jeho športových začiatkoch, basketbalových zážitkoch, plánoch do budúcnosti aj o jeho vzťahu k futbalu.
Na cvičenie si treba nájsť aspoň tri hodiny týždenne. Dá sa to aj bez nákladov, tvrdí tréner Čítajte Svoju športovú cestu ste začali na zelenom trávniku. Ako ste sa dostali k futbalu?
Futbalová láska u mňa najviac prepukla po dramatickom finále Ligy majstrov medzi Liverpoolom a AC Miláno, keď Angličania otočili skóre a vyhrali v penaltovom rozstrele. Od toho momentu som chcel zažiť niečo podobné ako profesionálny športovec. Postupne ma k zlepšovaniu motivovali moji spoluhráči, pretože som chcel byť lepší ako oni. Tu som však trochu narazil, keďže tréningová dochádzka v CSM Tisovec nebola dobrá a niekedy sa tréningy pre slabú účasť zrušili. Moji kamaráti k futbalu nemali taký zodpovedný prístup ako ja a to ma demotivovalo.
Ako ste to vyriešili?
Našiel som si nový klub. Koncom základnej školy som už chodil na tréningy do Podbrezovej, za ktorú som aj hrával.
Na akom poste ste nastupovali?
Väčšinou v strede zálohy, lebo všetci hovorili, že mám dobrú myšlienku. Keď som hral s rýchlym alebo pozične zdatným spoluhráčom, vedel som vycítiť, kam pôjde a poslať mu dobrú prihrávku. Milomir Sivčevič, známa tvár rimavskosobotského aj tisovského futbalu, mi kedysi povedal, že síce nie som rýchly, ale viem to svojím rozmýšľaním nahradiť a využiť vo svoj prospech, čo zo mňa robí dobrého hráča.
Uhrinová púta pozornosť svojou produktivitou Čítajte Prečo ste neskôr futbal posunuli do úzadia? Necítili ste sa na ihrisku dostatočne využitý?
Uprednostnil som štúdium, no naďalej som túžil ostať pri športe. S futbalom som preto úplne neskončil. Nechcel som sa však za niečím naháňať, ale iba si užívať hru. Moja bývalá priateľka chcela ísť študovať fyzioterapiu, mňa lákal odbor kondičný tréner a život v hlavnom meste. Napokon som sa dostal na fyzioterapiu do Banskej Bystrice. Tento odbor ma oslovil natoľko, že sa ním chcem živiť. Motivovala a stále ma motivuje pomoc ľuďom k tomu, aby boli lepší.
Fitneska Ďubeková plánovala obhájiť titul majsterky Slovenska Čítajte V roku 2016 ste sa stali fyzioterapeutom basketbalových Piešťanských Čajok. Ako sa vám to v takom mladom veku podarilo?
Ešte počas štúdia sa mne aj kamarátovi podarilo stretnúť so známym reprezentačným fyzioterapeutom Mariánom Drinkom. Rozprávali sme sa asi 20 minút. Chceli sme vedieť, ako to funguje vo vrcholovom športe. Keď som ukončil bakalárske štúdium, zavolala mi bývalá spolužiačka, že Marián Drinka odporučil mňa a môjho kamaráta na post fyzioterapeuta Piešťanských Čajok. V tom čase som tiež riešil aj pracovnú ponuku
