Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Začiatok veselého putovania Novohradom

Príhody, vďaka ktorým boli celé dediny vďačným terčom na vtipkovanie.

Obec Lešť zanikla vďaka svojej polohe. Na jej území totiž vznikol rovnomenný vojenský výcvikový priestor. Jednou z mála pamiatok na ňu je replika cintorínskej brány v Hornom Tisovníku. Obec Lešť zanikla vďaka svojej polohe. Na jej území totiž vznikol rovnomenný vojenský výcvikový priestor. Jednou z mála pamiatok na ňu je replika cintorínskej brány v Hornom Tisovníku. (Zdroj: Radovan Vojenčák)

LUČENEC. V spolupráci s vydavateľom kníh o histórii nášho regiónu sme pripravili seriál o rôznych historických zaujímavostiach. Čerpáme v ňom hlavne zo zborníka vydaného pri príležitosti stretnutia priateľov regionálnej histórie v Lučenci v roku 2019. Teraz sa pozrieme na príspevok, ktorý si mohli prečítať len tí, čo podporili vydanie zborníka aj peniazmi cez crowdfundingovú kampaň. Dostali totiž obidva diely zborníka v tvrdej väzbe a s bonusovými textami. Jedným z nich bolo Veselé putovanie po Novohrade pôvodne uverejnené v knihe Veselé putovanie po Slovensku, knihe ľudové humoru a vtipu z roku 1934 od Františka Václava Peřinku. Z dnešného hľadiska sa asi viacerým môže zdať, že sú tie vtipy nemiestne a drsné. Taká ale bola doba a vzájomné doberanie bolo často jediným rozptýlením v časoch ich vzniku keď nebolo ani chýru po televízii či rozhlase.

Skryť Vypnúť reklamu

V knihe sú veršovanky i veselé príhody zachované v dobovom jazyku. V tej podobe je aj nasledujúci text.


Novohrad, komitát zbojníkov a kmínov

Novohrad. Tejto stolice nemáme celej. Časť zostala Maďarom a s ňou aj niektoré väčšie čisto slovenské obce. My sme zato dostali zase niekoľko čisto maďarských obcí. Veď národnostná hranica nebola načiarkaná podľa lineára. Povedzme teda, že sláva, ktorú kedysi Novohradčania založili dobytčími pasmi, na ktoré dali vytlačiť „Nógrad megye marhelevele“, to jest dobytčie pasy novohradskej stolice, týka sa nie našej, to jest slovenskej časti župy. Inde vždy mali pasy konské, volské alebo aj kozie a svinské, len pomaďarčení pohlavári novohradskí už pred mnohými rokmi počítali sa medzi tento „hyd“.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Začiatky školstva v Poltári v školských kronikách Čítajte 

Pretože sú všade na svete zlomyseľní ľudia, nebola povesť Novohradčanov nikdy najlepšia. Maďari sami tvrdievali, že je to komitát zbojníkov a kmínov. História chcela tomu, že sa tam narodili niektorí zbojníci a geografia, že je tam niekoľko dedín, ktoré od sto rokov majú povesť hniezd kmínov a zbojníkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Narodil sa tam Bornemissa, pred sedemdesiatimi rokmi veľký beťár a zbojník, ktorého sa stolica zbavila len tým, že spravila capa záhradníkom a pytláka horárom: Bornemissa stal sa stoličným pandúrom a hneď aj anjelom. V Sečanoch, teraz na maďarskej strane, narodil sa hôrny chlapec Branko. Bornemissu oslávila ľudová poézia, Branka veľký básnik Samo Chalupka.

V ktorejsi dedine mali dereš na takýchto vtákov, dereš pamätný tým, že mal slovenský nápis: „Beda tebe aj tvojej koži, kto sa dostaneš do mojej loži.“
Ani sedliaci nemali tam najlepšieho chýru, lebo sa o nich spievalo dosť ďaleko, až hen vo Zvolenskej:
Bou jedon sedliak,
mau ženu hluchú,
kobylu slepú,
kosu tupú, trávu suchú.
Ej, ta šieu kosiť
za chalupu,
za chalupu.

Ale rozbehnime sa po osadách. Pekne z kraja od hontianskych hraníc až ku gemerským.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaniknutá obec Lešť

„Na Lešti čert vreští.“
„Odťahuješ sa od práce, ako Lešťan od Boha.“
„Poschodia sa ako Lešťania na Štedrý deň.“

Neviem, odkiaľ sa vzali dve prvé príslovia. Lešťania sa mi nepochválili, susedia nevedeli, alebo báli sa zradiť. Ale pôvod tretieho viem.

V Lešti sú voštinári, priam ako v Drienčanoch, Hostišovciach, Španom Poli, Lipovci, Hrušove. Chodievali dva razy do roka až do Sedmohradska, kde podrezávali med, vyberali súš, vybíjali, vykádzali, a za to lacno skupovali vosk. Hlavným ich trhoviskom bol Debrecín, a to debrecínsky michalský jarmok. Povesť leštianskych voštinárov bola dobrá, najmä od tých čias, čo rožňavský vosk stratil meno, lebo v Rožňave vosk falšovali smolou, stearínom, parafínom a inými ešte látkami. Lešťania boli teda málo doma a len vraj na Vianoce schodili sa k rodinným krbom.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Lučenec na pokraji zaniknutia Čítajte 

Leštiansky Ondriš, to je veľká urážka. Žil v Lešti kedysi polopomätený žobrák. Chodil po pýtanom chlebe nielen po Novohrade, ale zatáral sa i do Honta, ba aj do Zvolenskej. Chodil bosý, bez klobúka, mal len košeľu a niečo niže kolien siahajúce gäte, na chrbte vždy dovrchu zúžený kôš, v ňom niečo na zjedenie, čím ho kde-tu obdarili. Chlapci volávali za ním z bezpečnej diaľky: „Leštiansky Ondriš“. Kde mohol, postrašil chlapcov, kým ho nezpozorovali, že im zabľačal za chrbtom.
Už zomrel, ale preca, keď sa kde v dedinách, ktoré bývali jeho rayonom, ukáže cudzí jemu podobný žobrák, volajú za ním: „Leštiansky Ondriš“, ale taký ich niekedy aj poobháňa.

O jednom Lešťanovi sa vyprávalo a spievalo:
Nahnevau sa Gobo, Gobo na svoju ženu, že mu dala repu, repu nedovarenú...
Parom by sa na takú žena nenahneval!

V Novohrade vyslovujú tvrdé y jako moravskí Hanáci. Žiačik prvej triedy už šlabikuje. r-y, ry; b-y, by, rebe.

Priam tak aj v Lešti, z čoho prischol na nich špatný posmešok:
V Lešti prišiel farár s rechtorom k rychtárovi. Vyprávali, zabávali sa, až rychtár chcel hosťov počastovať. Zavolal na ženu:
„Starká, pánu farárovi ser (syr) na tanier, pánu rechtorovi vajcia ohôl! (Vajcia ohvoliť, to znamená po leštiansky praženicu.)

Strehovania ukradli žida

Príslovie: Biely ako Dolnia Strehová. Strehovanov hnevajú, že si ukradli žida. Umrel tam žid. Rodina chcela ho dať do Lučenca pochovať, ale nemohla nájsť nikoho, kto by ho ta zaviezol. Napokon sa našiel jeden šibal, že za pätovku ho zavezie. Dobre. Vzal žida, strčil do vreca, zaviazal a vyhodil na voz. Keď sa ho niekto opýtal, čo vezie, odpovedal: zemiaky.

Pri Strehovej je pustatina Rároš s hostincom. Tam býval dlhočizný most cez malý Ipeľ. O moste kedysi znalci vyniesli latinskú kritiku: Aut plus de aqua, aut minus de ponte (alebo viacej vody, alebo menej mosta).

Kiarov (ináč Kováčovce). Slováci z okolia Hradu (Modrého Kameňa) vozili ovocie (gaštany, orechy, jablká a bystrické slivky) do Balážových Ďarmôt, ba až do Pešti na vozoch. Stalo sa raz, že im na ceste zomrel starec. Mŕtvolu nechceli so sebou voziť, ale tiež nie pochovať v cudzej dedine. Zašili mŕtveho do vreca a zložili v maďarskej dedine Kiarove v krčme, že si vrece na spiatočnej ceste vezmú domov.
V krčme sa nazdali, že vo vreci je kapusta alebo niečo podobného, preto nebohého uložili na padláš.

Ale keď voziari sa vracali, žiadali svoje vrece, na ktoré sa už skoro zabudlo. Dalo to vysvetľovania, zháňania. Pretože sa naskytli ľudia zo susedných dedín, keď krčmár vydal vrece s nebohým našim ovocinárom, vec sa rozchýrila a susedia ešte teraz, keď chcú Kiarčanov dopáliť, len sa ich spýtajú: „Jesto ešte zo Slovákov?“ A hneď je oheň na streche.

Od Kľačan po Tisovník

V Kľačanoch majú deviati jeden rozum. Neviem však, prečo.
Na Brusníku sú vraj nie veľmi pohostinskí ľudia. Preto sa povedá: Pôjdeme na Brusník, dajú nám kapustník. Chrťany. Keď zavoláš na Chrťana „čŕk!“ pustí sa do teba. Majú tam veľmi špatnú vodu, a i tej málo.

Ktosi bol im raz povedal, že pod zápoľou pri dedine je celý „tó“ (jazero) dobrej, čerstvej vody. To bolo niečo – ale jak odvaliť zápoľu? Zabili dáko klin do nej a všetky záprahy z dediny popripriahali k nemu na reťaz. Táto sa im však roztrhla a zaštrkala „čŕk“, a od tej doby im prischlo to meno vraj na znak múdrosti.

Pravica. Povedá sa: Na Pravici Boží sedí. Bol tam sused menom Boží. A to vraj bol jediný boží človek v celej dedine, lebo sú tam kmíni, ktorí ak neprevýšia cajlanských (viď Cajlu v Bratislavskej), iste sa im vyrovnajú.

Pôtor. Pôtorčanov prezývajú zube. Boli raz v susednej dedine na svadbe. Keď už mali ísť domov, šiel jeden – pravda, podgurážený – zapriahať kone. Vzal do ruky zubadlá, ale zmiatol si cestu, miesto ku koňovej hlave trafil na opačný koniec a zdvihnúc chvost, cele flegmatične kričal na koňa: „Zube!“

Susedná dedina sa volá Žihľava. Ľudový vtip spravil si príslovie: Dotkla sa žihľava Pôtra, povedala, že je kmotra. Ale v celej Novohradskej vedia, že dobrá sliepka aj v Žihľave znesie.

Detská riekanka: Pôjdeme na Sennô, dajú nám kvasenô.

Veľký Lom. Veľkoloman honil pár volov na jarmäk. Doma mu ženička dosť naduplovala, ako má chodiť, ako sa jednať, koľkoráz peniaze prečítať, bankovky poprezerať, či sú dobré, atď, ako to už býva, kde žena nosí nohavice. A to vraj Lomianky všetky. Keď už muž bol asi na pol hodiny cesty, počuje ženu za sebou volať, aby ju dočkal.

Keď prišla k nemu, napomenula ho ešte: „Ešte som ti zabudla povedať, ale aby si nezabudol! – počuj: ak tie voly nepredáš, dožeňže ich domov!“

Vereš. Tam sú vôbec prefíkaní ľudia. Najprefíkanejšia bola mlynárka. Muž jej volal sa Oremus. On si rád upil, ona nevyliala. Boli sa zaviazali židovi, že zaplatia dlžobu na ostatné fašiangy. Žid prišiel na čas, ale mlynárka ho vyhnala, že či nebudú ešte fašiangy?

Verešania neveľmi chodili do kostola, a keď ich farár napomínal, vyhovárali sa, že sa im Turopoľania posmievajú, že idú do kostola v krpcoch a nie v čižmách. Ale farár nepopustil, naložil richtárovi, aby kúpil v Lučenci čižmy, a aby každú nedeľu aspoň jeden Verešan prišiel do kostola.

Richtár vykonal podľa rozkazu, kúpil čižmy. Aby ich mohol každý obuť, museli byť hodné a „poriadka“ začala.

V ktorúsi nedeľu zbadal jeden z Verešanov, že jeho sused dávno svieti; šiel po oblok, čo sa robí u suseda? Vidí, ako si už umytý, oblečený gazda naťahuje dedinské čižmy. Spýta sa ho: „Čo robíš, kde ideš?“
A ten celý zarmúcený odvrkne: „Ale, musím ísť na tú čertovskú poriadku!“
Ako na kostol, tak pozerali aj na školu: nútené zlo!

Nemali raz pastiera k teľcom a prostoreká suseda povedala pánu rechtorovi: „A veď be si to lechtor mohou tie teuce cez leto pásti!“
A on mal na to námietku: „A v nedeľu, keď je večiereň?“ Ostrovtipná ženička mala i na to radu: „Tá be ti stála pred našou pálenicou v chuádku!“

V Hornom Tisovníku si nedajú popod nos plúžiť, ale tiež sa nezľaknú tak ľahko.
Tisovnícki evanjelici tvorili dcéro-cirkev do Turiehopoľa. Pred rokmi chceli sa odtrhnúť a utvoriť samostatnú cirkev. Pošli z toho mnohé hádky. Tisovčania prišli raz k seniorovi Pekárovi do Tomášoviec, tam sa strhla hádka o nejakú vec, lebo senior zastával práva turopoľského farára, aby nebol ukrivdený odtrhnutím sa Tisovníka. Hovorilo sa hlasnejšie a senior začal kričať, ale Tisovčania nepopustili zo svojho. Tu senior s obdivom sa spýtal: „A či sa vy nebojíte, keď na vás kričím?“
Richtár vykrúcajúc si bajúzy odpovedal: „Prosím ponížene pána seniora, už aj väčší páni kričali na mňa a nebál som sa.“

V Hornom Tisovníku nespytujte sa, ako chutí pálenka lyžicou! Je to posmech a zle by ste obišli. Mali tam kedysi horára, ktorý si rád popíjal, najprv len víno, potom i pálenku. Jeho predstavený to videl nerád, preto horára každý rok sprisahal, že nebude piť pálenky. Horár, aby sa neprehrešil proti prísahe, vylial si pálenku na misu a srebal lyžicou.

Nabudúce v tomto putovaní zavítame až "hin" do samotného Lučenca.
Redakčne pripravil: Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 913
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 052
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 804
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 740
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 706
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 571
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 094
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 490
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 295
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 123
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

J.Mikas: Plošné testovanie je užitočné, môže ovplyvniť vývoj pandémie

Hlavný hygienik registruje obavy ľudí navštíviť odberné miesta, najmä z dôvodu možného rizika prenosu nákazy.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Ani v predvečer testovania nevedia či otvoria všetky odberné miesta

Podľa všetkého budú v Hnúšti chýbať zdravotníci.

Odberné miesta sú v Hnúšti prichystané, samospráva ešte nevie či budú všetky v sobotu aj otvorené.

Prudký nárast zistených prípadov ochorenia Covid-19 zaznamenal okres Poltár

Pribudol aj ďalší rekord v rámci jedného dňa. Testy odhalili 3 363 prípadov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?