Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Veselé putovanie po Novohrade pokračuje

Príhody, vďaka ktorým sa navzájom podpichovali dediny i mestá.

ilustračné foto - V dnešnej časti veselého putovania Novohradom príde reč aj na kohúta na vrchole veže kalvínskeho kostola v Lučenci.ilustračné foto - V dnešnej časti veselého putovania Novohradom príde reč aj na kohúta na vrchole veže kalvínskeho kostola v Lučenci. (Zdroj: Radovan Vojenčák)

LUČENEC. V spolupráci s vydavateľom kníh o histórii nášho región, Mišom Šestákom sme pripravili seriál o rôznych historických zaujímavostiach. Čerpáme v ňom hlavne zo zborníka vydaného pri príležitosti stretnutia priateľov regionálnej histórie v Lučenci v roku 2019.
Teraz sa pozrieme na príspevok, ktorý si mohli prečítať len tí, čo podporili vydanie zborníka aj peniazmi cez crowdfundingovú kampaň. Dostali totiž obidva diely zborníka v tvrdej väzbe a s bonusovými textami. Jedným z nich bolo Veselé putovanie po Novohrade pôvodne uverejnené v knihe Veselé putovanie po Slovensku, knihe ľudového humoru a vtipu z roku 1934 od Františka Václava Peřinku.

Skryť Vypnúť reklamu

Je v nej veľa porekadiel i veselých príhod zachovaných v dobovom jazyku. V tejto podobe je aj nasledujúci text. Minule sme priniesli prvú časť žartovného putovania, teraz pokračujeme.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Začiatok veselého putovania Novohradom Čítajte 

Chytali mesiac v studni či kefovali makové rezance

Turiepole je obtočené zo všetkých strán horami, „jako Jeruzalém“. Najvyšší vrch je na severe Javorie.
Javorie, Javorie,
turanské Javorie,
veď sa do Javoria
dobrí chuapci schodia.

Bývala tam vraj celá zbojnícka republika, do ktorej sa schádzali „dobrí chuapci“ zo troch stolíc. Kradli syr, jalovky, kto komu mohol. Obyčajne mal v tom účasť i gazda, takže keď raz ukradli jemu, on potom jedol i z desiatich druhých. To bola ich morálka.

Aj spievajú o nich:
Povedzže mi, povedz,
šuhaj Turopoliec,
keď ťa dorúbajú,
či to bude boleť?
Veď stalo sa neraz, že prichytení na výprave jeden alebo druhý odniesol si krvavé rany.

Skryť Vypnúť reklamu

V Tomášovciach mala gazdiná kôču s kuriatkami. Videla ako kuriatka zo dňa na deň sú chudšie. Nahnevalo ju to a povedala kôči:
„Počkaj, ty potvora voľajaká, veď ja ti dám!“
Išla pre nožnice, obstrihala kôči krídla a hovorí: „Tak ti treba, potvora jakási, keď nedáš tým malým chúdiatkam ani cickať!“

Vysmievajú Tomášovčanov, že chytali mesiac v studni do vreca. Jak, o tom by ste sa mohli poučiť z rovnakého posmešku susedov obyvateľom v Slovenskej Lupči. To bolo smiechu, keď v Tomášovciach kefovali makové rezance! A čo, že bolo, veď sa Tomášovčanom smejú ešte aj teraz, najviac Slováci v Lučenci.

Navarila gazdiná koscom v žatve makových rezancov. Pekne ich ocedila, pomastila, omakovala a chcela presypať do „dvojičiek“, aby synak niesol hladným koscom. Čo tak ide s rajnicou po kuchyni, zapletie sa jej pod nohy Zahraj, domáci štvornohý a brechavý strážca, gazdiná škobŕt! a rezance omastené a omakované v prachu na zemi. Ale gazdiná bola múdra gazdiná, docela podľa kráľových Šalamúnových prísloví: „Ženu rozumnou kdo nalezne?“ Posberala rezance, vzala kefu a každý kúštik pekne načisto okefovala z prachu. A čo, keby aj za máčny máčik na niektorom zostalo troška piesku, veď lepšie sa to stroví.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale Tomášovčanom prischlo aj viac vecí, nielen okefované rezance, ktoré sú ešte aj teraz veľmi horúce.Na tomášovské lúky sa sniesli bociani. Občania takých vtákov ešte nikdy nevideli. Bociany ponášali sa im na kozy, pekné biele, čierno tarkavé kozy. Bolo to na jar, keď tráva na lúkach, keby si ju hámrikmi zatĺkal do zeme, preca ti narastie.
„Kozy sa nám pasú na lúkach, voľáke cudzie kozy! Zkazia nám lúky! Len ich zajať!“ volali Tomášovci.
„To bude pijatika!“ usudzovali poniektorí. „Za tie kozy dostaneme niekoľko rýnskych!“ rozumovali druhí.
„Kým ich hajdúch zajme, poďme si na ten výkup vypiť k židovi!“ volali tretí.
Išli do obecnej krčmy, pili na rováš, ale čo, na rováš, na tie ešte nezajaté kozy.
Vypili si, zaspievali, dobrú vôľu mali, ale bociany, keď hajdúch sa priblížil k nim, zdvihli sa z lúky a odleteli. Kôz nezajali, pokuty nedostali, ale hlavná vec: vypili si.

Na veži kalvínskeho kostola v Lučenci je veľký kohút, o ktorom hovoria v Novohrade, že by sa doň zmestili tri kily (merice) žita.
Ale je to za kohút! Keď sa obráti zobákom k východu, bude pekne, a keď kosierkami, iste bude dážď.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Lučenec na pokraji zaniknutia Čítajte 

Tvrdí sa, že každý druhý Lučenčan je Lajoš, to vraj po Košútovi.

V Opatovej sú veľmi múdri ľudia. Ktorýsi Opatoviec staval dom. Tesári nahotovili krovy a hrady, všetko jako sa sluší a patrí. Ale keď vytiahli hrady hore na stavbu, ktorási bola krátka. Čo teraz? Taká škoda! Veď beztak drevo bolo ukradené z panskej hory. Ale ktorýsi mudrák poradil tesárom, murárom i gazdovi: „Načo tu máme v dedine šustrov? Keď vedia zubami naťahovať remeň, prečo by netiahli aj hradu?“ Ale šustri, že naťahujú síce remeň, ale len močený. Dali teda hradu cez noc močiť do obecnej mláky a na druhé ráno majstri poctivého remesla šusterského ju zubami naťahovali a vraj aj – natiahli!

Od novohradskej Haliče na západ započína kraj všeobecne nazývaný „vrchami“ a ľud tam bývajúci je známy po celom okolí pod menom „verchovci“. Kraj ten hraničiaci so Zvolenom a Hontom siaha na východ po zámok a mestečko Halič, dedinu Maškovú, kde kedysi vyrábali fajky a konkurovali so Štiavnicou, na juh po maďarské dediny Velikú, Trenčov, pustatinu Rároš. Najvyššie vrchy sú turopoľské Javorie, abelovské Bralo, ľuborečský Lysec. Vrchovci sú Slováci a napospol evanjelici. Ľud dobrý, tichý.
Ľupoč. Porekadlo, ale nedozvedel som sa mu koreňa: No, všetci naraz, ako Ľupočania pesničku.

Praha bola ešte Pragou

Praga, nie česká „matička“, ale malá dedinka, známa po celom okolí svojimi – metlami. Sú tam metlári, ktorí dorábajú a predávajú metly, po pražsky – košťata.
„To je Maďar z Prage,“ neznamenalo obyvateľa vrchovskej dediny Pragy, ale odrodilca Čecha. Bolo to, žiaľ Bohu, tak, že pred svetovým požiarom v Uhorsku osadení Česi, najviac myslivci, sládci a inžinieri, veľmi brzo zabúdali svojho českého pôvodu a maďarizovali sa.

Vo Vieske sú hrnčiari. Predávajú hrnce vlastnej výroby; za nádobu sa platí plodinami: nádobu treba naplniť strukovinou raz, jačmeňom raz i pol , ovsom dva razy.

V Polichne v zime drugajú z vlny papuče a kapce, a veru vzácne: v zime je v nich teplo, v lete chladia.

V Lovinobani by ste urazili obyvateľov, keby ste sa pýtali po ich dereši. Tam vraj richtár ešte dvadsať rokov po zrušení roboty dal pred obecným domom postaviť novú kladu a na nej potrestať Detvana Pavla Liptíka. Terajší Lovinobanci sa za to trošku hanbia, lebo susedia toho ešte nezabudli.

Že v Lovinobani kefovali makové rezance, povedia vám veľmi ochotne ich susedia z Tomášoviec, a tak to hádžu v Lovinobani na Tomášovčanov, a tí zase na Lovinobancov.
Ale čo spravili v Lovinobani pri posviacke zvonov, to nemôže preca nikomu prišiť za golier a musia sa dať vysmievať, pretože sa to stalo ešte len nedávno.
Mala byť v obci posviacka zvonov. Pozvali na ňu samého biskupa dr. Zocha. Celá obec čakala pána biskupa, na veži stáli chlapi a uprene pozerali na cestu od stanice, či už nejde voz. Ale v tom na nešťastie išli na vozoch do Lovinobane od stanice oláski cigáni. Obyvatelia sa nazdali, že to už ide biskup. Ozvali sa zvony vzácnemu hosťovi v ústrety. Cirkevníci sriadili sa pri slávnostnej bráne, postavila sa školská mládež špalírom, kurátor opakoval si v pamäti vítanku, aby sa nepotkol v reči, keď v tom do zástupu nedočkavcov vošli vozy cigánov a naprášili do prichystanej soli a na chlieb, čím mal byť biskup privítaný.
Lovinobanci by síce radi to odtajili, ale ľudia zo susedných Tomášoviec sa dušujú, že tak to bolo a nie ináč.

V Dobroči odháňajú mačku nie výstražným „všććć...“ ako inde v Novohrade, ale volajú na ňu „šestnásť“.

Točnica. Keď chceš nahnevať Točničana, povedz mu masloš. Alebo radšej nie, lebo majú tam veľmi tvrdé pästi. Raz jednomu z nich pes požral maslo, a ako ho naháňali, náhodou zasekli ho do dvier, takže sa pošpintal. To vidiac ktosi zvolal: „Ej, už pojaveu!“
Gazdiná mala v kuchyni na stole maslo. Prišla suka a sožrala ho. Gazdiná pristihla suku pri čine, ale čo, tanier už bol prázdny. Zavolala susedov, ktorí sa uradili, že maslo načim zo suky vyprešovať. Dali psa do preša a ozaj čosi vyprešovali. Keď sa tomu dobre prizreli, videli, že to nie je maslo...

Uderiná. Na Uderincov kričia žriebä. Má to v tom pôvod, že raz, keď boli na žatve a prišli ich navštíviť z domu, prvá otázka jednoho z nich bola, nie čo robia doma, ako sa majú atď., ako to vyžaduje dobrý mrav, ale či už je zdravé to Drgovo žriebä? – Drgovci, to je uderinská rodina.
Často volajú na nich: „Pozrite do močidla, či bude čas?“ Jeden z nich totiž podľa toho, či bolo močidlo zmútené alebo čisté, prorokoval mrzký čas alebo pohodu.
Nad Uderinou je vrch Sedem chotárov, pomenovaný tak preto, že sa tam sbiehajú chotáre siedmych dedín: Tuhára, Ružinej, Lovinobane, Uderinej, Podrečian, Viesky, Starej Haliče.
Uderanci, syrovnáci,
nedali nám, čo nám načim,ani mäsa pečenýho.
Na polici mäso mali,
a nám len koštiale dali.
To sa malo stať na ktorejsi svadbe v Uderinej.

V Divíne sú vraj tichí mládenci, nechodia ani po muzikách, ba vraj ani za dievčatami. Keby ich mamy nepoženili, ani by nepoznali sviatosti, ktorá má dve hlavy a štyri nohy. Ba, veď každý je len taký trtpaľko.

Nelichotivý prívlastok

Budiná je čistá dedina. Jej obyvateľom vyspevujú zo susedných dedín pesničku:
Poniže Belušov
tam ja mám rodinu,
otca, mamu.
Otca mám zbojníka,
ukradol koníka,
mama kravu.
Sestru mám vojenku,
falošnú frajerku,
brata šarhu.
Švagra mám kováča,
čo zabil boháča;
poviem pravdu.

Azda to nebolo všetko navlas tak, ako je v piesni, ale posmešok dnes veľmi bolí.
Budiná bola vychýrená jako obec zlodejov. Stalo sa, že farárovi ukradli neviem čo, včely či ovce. Hneď sa vyzvedalo, kto to urobil.
Richtár dal zavolať celú obec, predvolali aj hriešnika a hlava obce mu čítal lekciu: „Ty darebák a naničhodník! Keď ukradneš niečo mne, ukradnem ja tebe; ale či kňaz pôjde niečo kradnúť?!“
Pokutovali hriešnika nie za to, že kradol, to ani nepovažovali za priestupok, ale že kradol kňazovi, ktorý mu nemôže oplatiť rovnako.
Však sa im farár zato odvďačil. Keď bola v obci a farnosti kanonická vizitácia, informoval vopred biskupa, že v obci je zlodejstvo veľmi rozšírené. Podľa toho biskup v kostole dôkladne napomenul cirkev, že ani zlodeji nedôjdu do kráľovstva nebeského. Po kostole dal si predvolať richtára.
„No, pane richtár, sľúbte mi v mene obce, že viacej sa už tuná nebude kradnúť.“
Richtár sa poškrabal za uchom. „Prosím ponížene, ich biskupská milosť, to je nie tak ľahko sľúbiti. To musím svolať výbor a tam sa poradíme a potom povieme ich milosti.“

Vraj ešte pred niekoľkými rokmi, keď volili farára, vyvolený len tak sľúbil, že im prijde, jestli mu vynahradí cirkev, ak by mu niekto čo pokradol.
Nabudúce naše putovanie ukončíme.

prečítajte si: Je znakom nemiznúceho ľudského kontaktu Čítajte 

Redakčne pripravil: Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 642
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 513
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 900
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 235
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 232
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 642
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 929
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 793
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 641
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 649
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Vo Diľakove majú vlatné potvrdenia o vykonaní testu.

Vo Fiľakove konali rýchlo, aby testovanie prebehlo hladko.

7m
sklenený snehuliak

Je vyrobený neznámym sklárskym majstrom.

6 h
Aj v Humennom prebieha skríningové testovanie.

Po zaplnení všetkých termínov sú pripravení rozšíriť elektronické objednanie aj na ďalšie miesto.

6 h

Ľudia sa na testovanie na ochorenie COVID-19 môžu objednávať telefonicky aj online.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

12 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

11 h

Muža našli už bez známok života.

17 h

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Už ste čítali?