Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Pútavé spomienky z okolia horného Ipľa

Vďaka nim sa podarilo zachytiť čaro stratených čias.

Tibor Urbašík počas svojho pôsobenia v škole na Hradištských lazoch.Tibor Urbašík počas svojho pôsobenia v škole na Hradištských lazoch. (Zdroj: z archívu Tibora Urbašíka.)

LUČENEC.  Občianske združenie Priatelia histórie Novohradu sa venuje vydávaniu kníh súvisiacich s regionálnou históriou Novohradu. V roku 2015 pomáhalo s vydaním knihy Tibora Urbašíka Spomienky z okolia horného Ipľa. Jej prvé vydanie sa rozchytalo do pol roka a stále sa nájdu ľudia, ktorí knihu hľadajú. Preto sa pripravuje druhé rozšírené vydanie v náklade 300 kusov.

„Málinčania sú už oddávna známi svojou pohotovosťou a originálnym prístupom k riešeniu životných situácií – na jarmokoch, vo vzťahoch voči vrchnosti či pri potulkách svetom. Historky anekdotického charakteru sa o nich po okolí tradujú už celé desaťročia. Tibor Urbašík ich podáva jadrne, a tak účinne vynikne ich pointa,“ povedal člen združenia Milan Gonda. Aj rozsiahlejšie humorne ladené príbehy vedia podľa neho pobaviť čitateľa. Zároveň sú zdrojom zaujímavých informácií o živote v prvej polovici 20. storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomienky z okolia horného Ipľa majú vyjsť v priebehu júna. Aktuálne prebieha pomocou internetovej stránky startovac.cz, ktorá je určená na financovanie rôznych projektov, zbierka na ich vydanie. Potrebná suma je už vybratá, ale záujemcovia môžu prispievať až do 22. apríla a získať tak za zvýhodnenú cenu spomínanú knihu a ešte jeden zaujímavý bonus.

„Keďže pán Tibor Urbašík bol okrem iného učiteľom na škole v Hradišti – Lazy, rozhodli sme sa, že každému podporovateľovi pošleme ešte ďalšiu knihu. A síce pôjde o kroniku práve z tejto lazníckej školy z rokov 1930 až 1954. Je to mimoriadne zaujímavé čítanie o živote v odľahlých kútoch Slovenska,“ doplnil predseda združenia Mišo Šesták.

Trocha krutý fígeľ

Kováč, ktorý býval na začiatku dediny, mal početnú rodinu a pomerne málo roboty, preto sa rozhodol, že sa presťahuje do inej, nie veľmi vzdialenej dediny.
Dom, ktorý si postavil, sa mu podarilo dobre predať, tak s kúpou nového vo vyhliadnutej obci nebol žiaden problém. Zamestnal sa v zlievárni, kde robil kováčsku robotu. Pomerne slušne zarábal, tak každodenné starosti ľahšie znášal. Deti vyrástli, rozišli sa z domu, ostal sám s manželkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to už v živote býva, občas prišlo i k hádkam, ktoré sa snažil urovnať stále nejakým žartom. Niekedy predstieral, že ohluchol a že vraj nič nepočuje, čo manželka hovorí. Inokedy si začal vyspevovať a pýtal sa manželky, túto poznáš, alebo túto iste poznáš. Trvalo to dotiaľ, pokiaľ sa manželka neusmiala, lebo vedela, že si s ním inak nepočne. Bol figliar od mladi.

Po pracovnej dobe v zlievárni doma nebolo nejakej väčšej práce, a aby vraj aj manželka mala okrem domácich povinností ešte nejakú robotu, rozhodol sa, že budú predávať truhly.

Vypratal jednu miestnosť a v nej truhly skladoval. Žartom raz poznamenal pred manželkou, že si už jednu vybral i pre seba. Táto ho zahriakla: „Na smrť pomýšľať máš ešte dosť času. Ber i na mňa ohľad, čo by som si tu sama počala.“ Hoci bol nevyspytateľný figliar, mala ho rada.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedenkrát predsa došlo k veľkej hádke až takej, že sa manželka išla na neho sťažovať k susedke. Keď odchádzala, ešte poznamenala, že keby aj zomrel, vôbec by za ním neplakala.

Hútal, ako by sa presvedčil, či je to naozaj tak. Napadla ho myšlienka, čo urobí, aby sa naozaj presvedčil o pravdivosti jej rečí. Vtedy milý Janko zarezal kohúta, krvou si potrel krk aj tvár a ľahol si do pripravenej truhly. Čakal, čo sa bude diať, keď sa manželka od susedov vráti.
Jej hnev bol veľký, preto návšteva u susedov trvala pomerne dlho. Pomýšľal, že so žartom skončí, lebo od ležania v nevystlanej truhle ho už chrbát poriadne bolel. Predsa však vydržal.

Manželka po príchode domov zbadala na chodbe krvavú stopu, ktorá ju priviedla do izby, kde skladovali truhly. Od veľkého prekvapenia zmeravela. Hrdlo jej tak stiahlo, že spočiatku nevedela vydať žiaden zvuk. Po chvíli predsa začala bedákať, zalamovať rukami a nahlas nariekať.

„Toto si mi predsa nemal urobiť, veď v hneve povie človek hocičo.“ Po týchto slovách bežala znova do susedov po pomoc.
Milý Janko z truhly rýchlo vstal, poumýval sa od krvi, poriadil chodbu a z komory si vzal slaninu a chlieb.

Keď dobehli susedia, zajedal si za stolom. Manželka vlastným očiam neverila, čo sa to vlastne deje. Pred chvíľou bol mŕtvy a teraz si zajedá.
Od tohto času brali susedia sťažnosti na manžela s rezervou. Na vlastné oči sa presvedčili, že smrť manžela si vymyslela. Až po čase sa Janko priznal, že to naozaj urobil, lebo chcel vedieť, ako ho manželka bude po smrti oplakávať.
Bol to krutý fígeľ, skonštatovali susedia.

Ocitol sa na lazoch

Prinášame aj ukážku s rozhovoru s Tiborom Urbašíkom, ktorý s ním urobil Mišo Šesták do knihy Hradište. A hoci pán Urbašík už prekročil osemdesiatku, stále je nesmierne vitálny a má výbornú pamäť. Porozprával o fungovaní školy na lazoch zaujímavé podrobnosti.

V ktorom období ste na Vrchoch učili?

Hneď po škole, zmaturoval som v Lučenci a vzápätí som dostal umiestnenku do Národnej školy Hradište – Lazy. Mladých učiteľov väčšinou posielali práve na takéto miesta. Bol som tam v školskom roku 1956/57, potom som išiel na lazy na Bykovo. Učili sme spolu s Ondrejom Gabľasom, on bol nekvalifikovaný učiteľ. Mal som byť riaditeľom školy, ale jednak bol predpoklad, že budem musieť zakrátko nastúpiť na základnú vojenskú službu, a jednak by som ťažko riaditeľoval oveľa staršieho Ondreja, ktorý mal aj dosť zložitú povahu. Gabľas učil na Vrchoch spolu nejakých šesť až osem rokov. Predo mnou tam mal Lacka Parobka z Kokavy nad Rimavicou, po mne nastúpil Milan Dzúrik.

Prvým učiteľom, o ktorom viem, že na Vrchoch učil, bol pán Semerák z Málinca. Bol učiteľom naturistom, nemal žiadne školy. Učil deti len čítaniu a písaniu. Okrem iného bol aj známy a šikovný rezbár, s tým sa spája jedna príhoda. Pri Štefančíkovcoch chceli posviacku pri kríži, potrebovali vyrezať pána Krista.

Vyrezal ho a tesne pred posviackou ho niesol na miesto. Lenže si rád vypil, tak sa šmykol, spadol a kríž zlomil. Takto sa krížu prihovoril: „Pane Kriste, ty si ma stvoril, ja som ťa zrobil a ty si ma o zem hodil.“ Posviacka sa blížila, nový kríž by už neurobil, ale vynašiel sa. Predtým vyrezal kríž do Katarínskej Huty do cintorína, tak ho bol zobrať odtiaľ a ten bol dočasne na Vrchoch, kým neurobil nový.

Ako vyzerala škola v období, keď ste tam učili?

Učil som v škole, kde bola neskôr Spojárska chata. Keď to prebrali Spoje, vybudovali poschodie, ktoré tam predtým nebolo. Pôvodne bola na jednej strane trieda, cez chodbičku sa išlo na druhú stranu do bytu učiteľov, kde boli komora, kuchyňa a dve izby. Vo väčšej bývali Gabľasovci – v tom čase mali tri deti, v menšej, kde sa vošla akurát posteľ a najnutnejšie veci, som býval ja.
Keď som sa chcel do izby dostať, musel som prejsť cez izbu Gabľasovcov.
Miestnosť na vyučovanie bola teda len jedna, ale žiakov sme mali podelených do dvoch tried. Učili sme poobede aj doobeda. V tom školskom roku tam bolo niečo vyše 50 detí. Ja som učil druhý, štvrtý a šiesty ročník, Ondrík zvyšné. Na rozdiel od školy v Hradišti, kde bolo päť ročníkov, na Vrchoch sme mali až šesť, až potom chodili deti do školy dole do dedín.

Z najväčšej diaľky chodili deti z doliny – od Dymov, od Beľov, od Urdov, ktorých prezývali Pokojovci, za mojich čias som učil aj Červienku, Jana Danka, deti od Zacharov, Kminiakov, od Mitrov a mnohé ďalšie. Tie deti, ktoré bývali ďalej, mali v zime, keď bolo veľa snehu, problém dostať sa do školy, zvlášť menšie deti.
Často sme boli doslova odrezaní od sveta. Asfaltka ešte nebola, cesty sa neodhŕňali.

V takom čase nezriedka došikovali deti do školy rodičia, aj tašky im niesli, alebo ak mali rovnakú cestu staršie aj mladšie deti, staršie prešľapávali chodník a mladšie išli za nimi.

Ako prebiehalo samotné vyučovanie? Boli v škole nejaké pomôcky?

Učilo sa šesť dní v týždni, voľná bola len nedeľa. Podľa presných metodických pokynov museli mať deti predpísaný počet hodín slovenčiny, ktorá sa delila na čítanie a písanie – krasopis a matematiku. Učila sa aj slohová výchova, starší žiaci mali prírodopis, históriu a ďalšie, takisto bývala telesná výchova a kreslenie. Keďže boli v triede tri ročníky naraz, učiteľ musel byť kúzelník.

Ak som sa chcel venovať napríklad šiestakom, musel som predtým druhákov aj štvrtákov zamestnať nejakým tichým zamestnaním, počítali príklady, čítali, podčiarkovali – hľadali v texte slová. Potom zas šiestaci dostali príklad na samostatné počítanie a zatiaľ som s druhákmi debatoval o tom, čo si prečítali. Vyučovacia hodina sa delila na štvrťhodiny, aby sme sa mohli všetkým rovnomerne venovať. Skutočne to bola kúzelnícka robota.

Ale môžem povedať, a to som učil na viacerých podobných školách, že tie deti boli chytré. Ktorý z druháčikov bol šikovnejší, rýchlo prečítal, čo som kázal a potom počúval, čo som rozprával starším. Tak sa jedni od druhých učili.
Pomôcok veľa nebolo, v komôrke medzi bytom učiteľov a triedou bolo uložených zopár tabúľ s veľkými a malými písmenami, obraz pračloveka a zopár ďalších. Často sme si pomôcky vyrábali sami.

 Redakčne pripravil:
Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 095
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 901
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 068
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 223
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 660
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 308
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 706
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 531
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 253
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 252
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: V Ľuboreči prežila detstvo a mladosť Elena Maróthy-Šoltésová

Šoltésová bola prozaičkou, redaktorkou a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena.

Na snímke  bývalá fara v obci Ľuboreč v Lučeneckom okrese, postavená na mieste staršej farskej budovy, v ktorej vyrastala Elena Maróthy-Šoltésová.

V počte nakazených padla ďalšia hranica, zareagoval na to aj premiér

Za sobotu pribudlo 3 042 prípadov nákazy koronavírusom, Nové prípady aj v našom regióne.

Ilustračná fotografia.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu

Aj vďaka dobrému dopravnému spojeniu môžu jej obyvatelia dochádzať do nich za prácou.

ilustračné foto - Starosta Ľuboreče Marcel Šupica.
BKM Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?