Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Pútavé spomienky z okolia horného Ipľa

Vďaka nim sa podarilo zachytiť čaro stratených čias.

Tibor Urbašík počas svojho pôsobenia v škole na Hradištských lazoch.Tibor Urbašík počas svojho pôsobenia v škole na Hradištských lazoch. (Zdroj: z archívu Tibora Urbašíka.)

LUČENEC.  Občianske združenie Priatelia histórie Novohradu sa venuje vydávaniu kníh súvisiacich s regionálnou históriou Novohradu. V roku 2015 pomáhalo s vydaním knihy Tibora Urbašíka Spomienky z okolia horného Ipľa. Jej prvé vydanie sa rozchytalo do pol roka a stále sa nájdu ľudia, ktorí knihu hľadajú. Preto sa pripravuje druhé rozšírené vydanie v náklade 300 kusov.

„Málinčania sú už oddávna známi svojou pohotovosťou a originálnym prístupom k riešeniu životných situácií – na jarmokoch, vo vzťahoch voči vrchnosti či pri potulkách svetom. Historky anekdotického charakteru sa o nich po okolí tradujú už celé desaťročia. Tibor Urbašík ich podáva jadrne, a tak účinne vynikne ich pointa,“ povedal člen združenia Milan Gonda. Aj rozsiahlejšie humorne ladené príbehy vedia podľa neho pobaviť čitateľa. Zároveň sú zdrojom zaujímavých informácií o živote v prvej polovici 20. storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomienky z okolia horného Ipľa majú vyjsť v priebehu júna. Aktuálne prebieha pomocou internetovej stránky startovac.cz, ktorá je určená na financovanie rôznych projektov, zbierka na ich vydanie. Potrebná suma je už vybratá, ale záujemcovia môžu prispievať až do 22. apríla a získať tak za zvýhodnenú cenu spomínanú knihu a ešte jeden zaujímavý bonus.

„Keďže pán Tibor Urbašík bol okrem iného učiteľom na škole v Hradišti – Lazy, rozhodli sme sa, že každému podporovateľovi pošleme ešte ďalšiu knihu. A síce pôjde o kroniku práve z tejto lazníckej školy z rokov 1930 až 1954. Je to mimoriadne zaujímavé čítanie o živote v odľahlých kútoch Slovenska,“ doplnil predseda združenia Mišo Šesták.

Trocha krutý fígeľ

Kováč, ktorý býval na začiatku dediny, mal početnú rodinu a pomerne málo roboty, preto sa rozhodol, že sa presťahuje do inej, nie veľmi vzdialenej dediny.
Dom, ktorý si postavil, sa mu podarilo dobre predať, tak s kúpou nového vo vyhliadnutej obci nebol žiaden problém. Zamestnal sa v zlievárni, kde robil kováčsku robotu. Pomerne slušne zarábal, tak každodenné starosti ľahšie znášal. Deti vyrástli, rozišli sa z domu, ostal sám s manželkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to už v živote býva, občas prišlo i k hádkam, ktoré sa snažil urovnať stále nejakým žartom. Niekedy predstieral, že ohluchol a že vraj nič nepočuje, čo manželka hovorí. Inokedy si začal vyspevovať a pýtal sa manželky, túto poznáš, alebo túto iste poznáš. Trvalo to dotiaľ, pokiaľ sa manželka neusmiala, lebo vedela, že si s ním inak nepočne. Bol figliar od mladi.

Po pracovnej dobe v zlievárni doma nebolo nejakej väčšej práce, a aby vraj aj manželka mala okrem domácich povinností ešte nejakú robotu, rozhodol sa, že budú predávať truhly.

Vypratal jednu miestnosť a v nej truhly skladoval. Žartom raz poznamenal pred manželkou, že si už jednu vybral i pre seba. Táto ho zahriakla: „Na smrť pomýšľať máš ešte dosť času. Ber i na mňa ohľad, čo by som si tu sama počala.“ Hoci bol nevyspytateľný figliar, mala ho rada.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedenkrát predsa došlo k veľkej hádke až takej, že sa manželka išla na neho sťažovať k susedke. Keď odchádzala, ešte poznamenala, že keby aj zomrel, vôbec by za ním neplakala.

Hútal, ako by sa presvedčil, či je to naozaj tak. Napadla ho myšlienka, čo urobí, aby sa naozaj presvedčil o pravdivosti jej rečí. Vtedy milý Janko zarezal kohúta, krvou si potrel krk aj tvár a ľahol si do pripravenej truhly. Čakal, čo sa bude diať, keď sa manželka od susedov vráti.
Jej hnev bol veľký, preto návšteva u susedov trvala pomerne dlho. Pomýšľal, že so žartom skončí, lebo od ležania v nevystlanej truhle ho už chrbát poriadne bolel. Predsa však vydržal.

Manželka po príchode domov zbadala na chodbe krvavú stopu, ktorá ju priviedla do izby, kde skladovali truhly. Od veľkého prekvapenia zmeravela. Hrdlo jej tak stiahlo, že spočiatku nevedela vydať žiaden zvuk. Po chvíli predsa začala bedákať, zalamovať rukami a nahlas nariekať.

„Toto si mi predsa nemal urobiť, veď v hneve povie človek hocičo.“ Po týchto slovách bežala znova do susedov po pomoc.
Milý Janko z truhly rýchlo vstal, poumýval sa od krvi, poriadil chodbu a z komory si vzal slaninu a chlieb.

Keď dobehli susedia, zajedal si za stolom. Manželka vlastným očiam neverila, čo sa to vlastne deje. Pred chvíľou bol mŕtvy a teraz si zajedá.
Od tohto času brali susedia sťažnosti na manžela s rezervou. Na vlastné oči sa presvedčili, že smrť manžela si vymyslela. Až po čase sa Janko priznal, že to naozaj urobil, lebo chcel vedieť, ako ho manželka bude po smrti oplakávať.
Bol to krutý fígeľ, skonštatovali susedia.

Ocitol sa na lazoch

Prinášame aj ukážku s rozhovoru s Tiborom Urbašíkom, ktorý s ním urobil Mišo Šesták do knihy Hradište. A hoci pán Urbašík už prekročil osemdesiatku, stále je nesmierne vitálny a má výbornú pamäť. Porozprával o fungovaní školy na lazoch zaujímavé podrobnosti.

V ktorom období ste na Vrchoch učili?

Hneď po škole, zmaturoval som v Lučenci a vzápätí som dostal umiestnenku do Národnej školy Hradište – Lazy. Mladých učiteľov väčšinou posielali práve na takéto miesta. Bol som tam v školskom roku 1956/57, potom som išiel na lazy na Bykovo. Učili sme spolu s Ondrejom Gabľasom, on bol nekvalifikovaný učiteľ. Mal som byť riaditeľom školy, ale jednak bol predpoklad, že budem musieť zakrátko nastúpiť na základnú vojenskú službu, a jednak by som ťažko riaditeľoval oveľa staršieho Ondreja, ktorý mal aj dosť zložitú povahu. Gabľas učil na Vrchoch spolu nejakých šesť až osem rokov. Predo mnou tam mal Lacka Parobka z Kokavy nad Rimavicou, po mne nastúpil Milan Dzúrik.

Prvým učiteľom, o ktorom viem, že na Vrchoch učil, bol pán Semerák z Málinca. Bol učiteľom naturistom, nemal žiadne školy. Učil deti len čítaniu a písaniu. Okrem iného bol aj známy a šikovný rezbár, s tým sa spája jedna príhoda. Pri Štefančíkovcoch chceli posviacku pri kríži, potrebovali vyrezať pána Krista.

Vyrezal ho a tesne pred posviackou ho niesol na miesto. Lenže si rád vypil, tak sa šmykol, spadol a kríž zlomil. Takto sa krížu prihovoril: „Pane Kriste, ty si ma stvoril, ja som ťa zrobil a ty si ma o zem hodil.“ Posviacka sa blížila, nový kríž by už neurobil, ale vynašiel sa. Predtým vyrezal kríž do Katarínskej Huty do cintorína, tak ho bol zobrať odtiaľ a ten bol dočasne na Vrchoch, kým neurobil nový.

Ako vyzerala škola v období, keď ste tam učili?

Učil som v škole, kde bola neskôr Spojárska chata. Keď to prebrali Spoje, vybudovali poschodie, ktoré tam predtým nebolo. Pôvodne bola na jednej strane trieda, cez chodbičku sa išlo na druhú stranu do bytu učiteľov, kde boli komora, kuchyňa a dve izby. Vo väčšej bývali Gabľasovci – v tom čase mali tri deti, v menšej, kde sa vošla akurát posteľ a najnutnejšie veci, som býval ja.
Keď som sa chcel do izby dostať, musel som prejsť cez izbu Gabľasovcov.
Miestnosť na vyučovanie bola teda len jedna, ale žiakov sme mali podelených do dvoch tried. Učili sme poobede aj doobeda. V tom školskom roku tam bolo niečo vyše 50 detí. Ja som učil druhý, štvrtý a šiesty ročník, Ondrík zvyšné. Na rozdiel od školy v Hradišti, kde bolo päť ročníkov, na Vrchoch sme mali až šesť, až potom chodili deti do školy dole do dedín.

Z najväčšej diaľky chodili deti z doliny – od Dymov, od Beľov, od Urdov, ktorých prezývali Pokojovci, za mojich čias som učil aj Červienku, Jana Danka, deti od Zacharov, Kminiakov, od Mitrov a mnohé ďalšie. Tie deti, ktoré bývali ďalej, mali v zime, keď bolo veľa snehu, problém dostať sa do školy, zvlášť menšie deti.
Často sme boli doslova odrezaní od sveta. Asfaltka ešte nebola, cesty sa neodhŕňali.

V takom čase nezriedka došikovali deti do školy rodičia, aj tašky im niesli, alebo ak mali rovnakú cestu staršie aj mladšie deti, staršie prešľapávali chodník a mladšie išli za nimi.

Ako prebiehalo samotné vyučovanie? Boli v škole nejaké pomôcky?

Učilo sa šesť dní v týždni, voľná bola len nedeľa. Podľa presných metodických pokynov museli mať deti predpísaný počet hodín slovenčiny, ktorá sa delila na čítanie a písanie – krasopis a matematiku. Učila sa aj slohová výchova, starší žiaci mali prírodopis, históriu a ďalšie, takisto bývala telesná výchova a kreslenie. Keďže boli v triede tri ročníky naraz, učiteľ musel byť kúzelník.

Ak som sa chcel venovať napríklad šiestakom, musel som predtým druhákov aj štvrtákov zamestnať nejakým tichým zamestnaním, počítali príklady, čítali, podčiarkovali – hľadali v texte slová. Potom zas šiestaci dostali príklad na samostatné počítanie a zatiaľ som s druhákmi debatoval o tom, čo si prečítali. Vyučovacia hodina sa delila na štvrťhodiny, aby sme sa mohli všetkým rovnomerne venovať. Skutočne to bola kúzelnícka robota.

Ale môžem povedať, a to som učil na viacerých podobných školách, že tie deti boli chytré. Ktorý z druháčikov bol šikovnejší, rýchlo prečítal, čo som kázal a potom počúval, čo som rozprával starším. Tak sa jedni od druhých učili.
Pomôcok veľa nebolo, v komôrke medzi bytom učiteľov a triedou bolo uložených zopár tabúľ s veľkými a malými písmenami, obraz pračloveka a zopár ďalších. Často sme si pomôcky vyrábali sami.

 Redakčne pripravil:
Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 023
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 582
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 992
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 647
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 276
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 990
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 514
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 377
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 252
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 6 834
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

BKM Lučenec - Spišskí Rytieri.

V stredu večer sa opäť hrá v lučeneckej Arene.

1 h

Predseda vlády avizuje, že v najhorších okresoch bude ďalšie kolo testovania.

15 h
MŠK Novohrad Lučenec - jeseň sezóny 2020/21.

Čo je nové v kabíne lučeneckého klubu? Pýtali sme sa trénera M. Kéryho.

20 h
Trojskokan Tomáš Veszelka (vľavo) s trénerom Michalom Švarkom.

Rodák z Lučenca podstúpil operáciu kolena.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

18 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

15 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

15 h

Už ste čítali?