Eugen "Jenci" Bari
Vek: 48 rokov
Hral za: FTC Fiľakovo, VTJ Karlove Vary, Prievidza, DAC Dunajská Streda, Dubnica, Lučenec, Dukla Banská Bystrica, Vác, Magyargec, Biskupice, Radzovce, Halič
Trénoval: Fiľakovo, Biskupice, Halič, dorast Fiľakova, Tachty, Poltár, Salgótarján, Rimavská Sobota, Fiľakovo
V súčasnosti: tréner treťoligového A mužstva FTC Fiľakovo
FIĽAKOVO. Rubrika Športové NAJ bude tento týždeň patriť futbalu. Otázky zo športového aj osobného života sme tentoraz položili známemu futbalistovi a trénerovi Eugenovi Barimu.
Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?
Tým najnepríjemnejším športovým zážitkom bolo asi finále Slovenského pohára proti Interu Bratislava z roku 1995. V poslednej minúte súper vyrovnal a po penaltovom rozstrele sme stretnutie prehrali.
Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?
To, že sa mi podarilo z malého mesta Fiľakovo prebojovať až do prvej ligy, kde som sa aj dlhé roky dokázal udržať. Zápasy, kedy som sedel na lavičke, môžem rátať na prstoch jednej ruky, väčšinou som sa prebojoval do základnej zostavy. K najväčším úspechom radím aj možnosť hrať s hráčmi ako Vlado Weiss starší, Peťo Fieber, Attila Pinte, Ďuso Šimon, Jano Kapko, Rudo Pavlík a tak ďalej. Som hrdý, že som sa mohol učiť od takých veľkých hráčov.

Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať futbal a prečo?
Možno je bude zaujímavá informácia, ale ak by som nebol futbalistom, pravdepodobne by sa zo mňa stal hádzanársky brankár. Tento šport ma vždy bavil a post gólmana mi sedel.
Aký je váš nesplnený športový sen?
Jednoznačne to, že som si nemohol zahrať za slovenskú reprezentáciu. Jedného času som bol k tomu veľmi blízko. Dôvody, prečo to nevyšlo, už nechcem rozoberať.

Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdý?
Najviac hrdý som na