Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Kam sa podel hrad Ozdín

Zostalo po ňom nemnoho, na vrchole kopca, kde kedysi stával je necitlivo postavený televízny vykrývač.

Letecký záber na hrad Ozdín od západu. Šípka označuje vrcholovú plošinu, kde stál kedysi hrad Ozdín.Letecký záber na hrad Ozdín od západu. Šípka označuje vrcholovú plošinu, kde stál kedysi hrad Ozdín. (Zdroj: Ján Beljak)

LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom a tiež vďaka ústretovosti ich autorov prinášame naším čitateľom ukážku z prác uverejnených v Zborníku zo stretnutia priateľov Novohradskej histórie v roku 2019. Pomaly sa chystajú príspevky už pre ďalší zborník, hoci jeho vydanie bude stáť určite nemalé úsilie. Súčasná situácia žiaľ viac než pravdepodobne okliešti okruh každoročných prispievateľov na jeho vydanie. Oveľa viac bude potom potrebná podpora priamo od čitateľov, ktorí ho podporia aj finančne. Nepredbiehajme však a teraz sa ponorme ešte do stránok stále aktuálneho zborníka.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnešný príspevok poodhaľujúci ďalší zaujímavý kúsok histórie Novohradu je od Jána Beljaka. Ten sa vo svojom príspevku venuje hradu Ozdín. Na preskúmaní jeho pozostatkov sa autor aj aktívne podieľal. Prinášame skrátenú verziu jeho článku. Ak vás história Novohradu zaujíma hlbšie, určite si zožeňte niektorý z posledných kusov zborníka priamo d jeho zostavovateľa Miša Šestáka, ktorý vám ho za dobrovoľný príspevok, ktorý bude určený na vydanie tohtoročného zborníka pošle. Stačí napísať na adresu: kniha.hornohrad@gmail.com. Ak vám nevadí elektronická verzia zborníka (ktorá aspoň nešuští papierom) , tak si ju môžete stiahnuť tu: https://uloz.to/file/CjndMN5nZ28P/zbornik-2019-web-pdf?fbclid=IwAR0OcGacPdsi2PBt6wf20MJ871VsqzyKd9m2mtcKmoVc3GV6jpQ0PR_yVG4

Skryť Vypnúť reklamu

Vydajme sa teda s Jánom Beljakom po stopách hradu Ozdín z ktorého zostalo do dnešných dní len pár viditeľných pozostatkov.

Na rozhraní katastrálnych území obcí Ozdín a Málinec (okres Poltár) sa na vrchu „Hrad“ (589 m n. m.) nachádza v zalesnenom priestore archeologická lokalita, ktorá je v odbornej literatúre známa ako Ozdín – Hrad. Od zástavby obce Ozdín je vzdialená približne 1 250 metrov na Severo-severozápad a od dediny Málinec 1 110 metrov na Juho-juhozápade. Najlepší prístup na hrad Ozdín je z južnej strany od evanjelického kostola v Ozdíne.

Od neho k nálezisku vedie pomerne schodná lesná cesta a zároveň turistický chodník. Pôdorysné rozmery (osi) celej archeologickej lokality sú 169 x 80 m. Vrcholová plošina v centrálnej časti lokality bola pred desaťročiami porušená pri stavbe nevhodne umiestneného televízneho vykrývača. Hrad Ozdín bol v stredoveku centrom panstva na hornom toku rieky Ipeľ.

Skryť Vypnúť reklamu

V súčasnosti disponujeme len nepočetnými písomnými a archeologickými prameňmi, ktoré nám však dovoľujú aspoň schematicky zrekonštruovať jeho stavebný vývoj. Hoci jeho osudy sú málo známe, nepochybne patril do hradnej sústavy v severnom pásme východného Novohradu, Malohontu a Gemera. Stredoveký hrad a praveká výšinná lokalita Hrad v Ozdíne je v odbornej literatúre už dlhšie známa.

Archeologické prieskumy odhalili čriepky minulosti

Uskutočnilo sa tu niekoľko archeologických prieskumov. Novšie nálezy z lokality boli zverejnené v roku 2011 (Ožďáni/Mitáš 2011) a posledný archeologický prieskum tu v roku 2012 uskutočnili Ján Beljak a Vladimír Mitáš z Archeologického ústavu SAV. Ten bol spojený aj s geodetickým zameraním a fotodokumentáciou lokality. Doteraz bol publikovaný výlučne sídliskový materiál zo zberov a staršie nálezy z amatérskych výkopov. Terénny archeologický výskum vo forme archeologických sond tu zatiaľ realizovaný nebol. Lokalitu bádatelia v odbornej literatúre spájali aj s osídlením v dobe popolnicových polí (hradisko kyjatickej kultúry) a vo vrcholnom až neskorom stredoveku (hrad).

V ostatnom čase zverejnené železné artefakty a prevažnú väčšinu tzv. bielej keramiky z prieskumov hradu možno rámcovo datovať do 13. až 15. storočia. Podstatne zaujímavejšími a len nedávno V. Mitášom a O. Ožďánim publikovanými zberovými nálezmi z Ozdína – Hradu sú praveké črepy, ktoré dokumentujú osídlenie lokality už v období neskorého eneolitu. Jeden z nich je zdobený slamovaním a druhý plastickou lištou pod okrajom. Obidva nepochybne patria do svojrázneho okruhu lokálnej skupiny neskorobadenských nálezov, ktoré poznáme nielen z viacerých nálezísk slovenskej časti Novohradu a Gemera, ale aj z priľahlého územia severovýchodného Maďarska.

Azda s týmto horizontom nálezov časovo korešpondujú dva atypické praveké črepy z hrubostenných nádob, vyrobené z hliny s prímesou pomerne hrubozrnného pieskového ostriva, ktoré sa našli v amatérskej sonde na lokalite v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Archeologickým prieskumom v roku 2012 boli zdokumentované a geodeticky zamerané zvyšky známej fortifikácie.

Objavené keramické fragmenty, kamenný úštep a mazanica potvrdili existenciu výšinného a pravdepodobne aj čiastočne opevneného neskoroeneolitického výšinného sídliska. Rovnako sa našli črepy z vrcholného stredoveku (14. až
15. storočie). Nálezy zlomkov keramiky sa koncentrovali najmä po okrajoch vrcholovej plošiny hradu a na príkrom svahu nad deštruovanou fortifikáciou v západnej časti lokality. Na západne orientovanom svahu sa zistila tiež štiepaná kamenná industria.

Je prekvapujúce, že doteraz sa ani viacnásobnými prieskumami a obhliadkami hradného kopca a areálu zaniknutého stredovekého hradu nepodarilo jednoznačne doložiť osídlenie v období kultúr juhovýchodných popolnicových polí. Napriek zaradeniu polohy Hrad medzi hradiská kyjatickej kultúry, doterajšie výsledky povrchového prieskumu existenciu samotného hradiska v dobe bronzovej nepotvrdili. Existuje síce indícia, ktorá by mohla poukazovať na osídlenie v mladšej dobe bronzovej, zakladá sa však len na dávnejšie známom náhodnom náleze bronzovej kopije s tuľajkou.

Tento problém môže vyriešiť jedine archeologický výskum, ktorým by sa sondážne preskúmalo nádvorie lokality a jej valové opevnenie. Výbornú strategickú polohu lokality Hrad nad severojužnou komunikačnou trasou popri rieke Ipeľ využili opätovne stavitelia vo vrcholnom stredoveku. Prvou písomnou správou o hrade je listina z roku 1279 o delení hradu, paláca a hradného kopca medzi členmi rodu Kačić.

Aj na základe tohto prameňa predpokladáme, že stredoveká fortifikácia tu vznikla po polovici 13. storočia. Zo 14. storočia nedisponujeme žiadnymi relevantnými písomnými prameňmi o hrade Ozdín. Opätovne sa hrad ostáva do pozornosti kronikárov až v polovici 15. storočia. Krátko po roku 1440 sa dostal do rúk Jána Jiskru z Brandýsa a po smrti kráľa Ladislava Pohrobka ostal v rukách bratríkov.

Ďalšia písomná zmienka z roku 1454 hovorí o tom, že hrad od bratríkov vykúpil pán z Rozhanoviec (Rozgonyi) v mene kráľa od Petra z Komorówa, ktorý bol spolčený s Jánom Jiskrom. Posledná písomná správa je z roku 1460 a informuje nás o tom, že hrad Ozdín spolu s príslušenstvom dal kráľ do zálohu Imrichovi Zápoľskému. Ďalšími písomnými prameňmi o hrade už nedisponujeme a je zrejmé, že postupne zanikol. K posledným desaťročiam existencie hradu sa viaže aj nález falza mince, datovaný do roku 1442.

Obhliadka pozostatkov hradu

Pri obhliadke hradu zaujme vrcholová plošina s rozmermi približne 20 x 11 metrov, ktorá je zrejme reliktom po pôvodnej palácovej stavbe. Pod ňou sa nachádzal oválny okruh opevnenia dolného hradu s osami 90 x 40 metrov. Pôvodná hospodárska zástavba bola pravdepodobne umiestnená v susedstve brány v jeho juhovýchodnej časti a ďalšia v severozápadnej časti dolného hradu. Jama v severnej časti nádvoria pod palácom bola zrejme hradnou cisternou.

Pod dolným hradom je v teréne čitateľný bližšie nedatovaný val , ktorý chránil areál s osami 169 x 80 metrov z južnej, severnej a predovšetkým východnej strany. Záver Cez známe archeologické nálezisko na vrchole vyvýšeniny Hrad (589 m n. m.) prechádza katastrálna hranica Ozdína a Málinca. Lokalita je známa predovšetkým ako zaniknutý stredoveký hrad Ozdín. Ten nepochybne patril do sústavy hradov (napr. s Divínom, Tisovcom, Maginhradom, Drienkom) vybudovaných v severnom pásme východného Novohradu, Malohontu a Gemera.

Centrálnu časť hradného areálu tvorí plošina na ktorej stála ústredná palácová stavba. Tú značne poškodila výstavba televízneho vykrývača. V teréne sú stále dobre viditeľné zvyšky obvodovej fortifikácie dolného hradu i s reliktami zaniknutých stavieb. Rovnako je dobre čitateľné valové opevnenie, ktoré sa nachádza na severnom, východnom a západnom svahu hradného kopca.

Okrem hnuteľných archeologických nálezov, ktoré vypovedajú o živote na hrade Ozdín v 13. až 15. storočí, disponujeme aj písomnými prameňmi súvisiacimi s jeho
vznikom (rok 1279) a záverečnou etapou jeho využitia (roky 1454 a 1460). K posledným desaťročiam existencie Ozdínskeho hradu sa viaže aj nález falza mince
z roku 1442. Osídlenie lokality v mladšej a neskorej dobe bronzovej sa archeologickou prospekciou nepodarilo jednoznačne doložiť.

Prieskumom získané keramické zlomky a štiepaná kamenná industria naopak poukazujú na počiatky osídlenia tejto polohy už v neskorej dobe kamennej.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  5. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  9. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 21 611
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 15 398
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 227
  4. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 14 565
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 11 415
  6. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 942
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 187
  8. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 926
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 563
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 883
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Narodili sa s hudbou v krvi

Pohľad na rómskych hudobníkov vo Fiľakove je aj kúskom histórie mesta samotného.

Hudobná skupina Ernesta Bariho v tridsiatych rokoch 20. storočia: Ernest Bari – primáš; Július Bary (syn Ernesta) – druhé husle; Emil Barry (syn Ernesta) – bubon.

Medzi 29 novými prípadmi koronavírusu sú aj z okresov Revúca a Rimavská Sobota

Z nových prípadov zachytili až jedenásť v okrese Tvrdošín.

Testovanie vzoriek na ochorenie COVID-19.

Športové NAJ: Ostrieľaný Fehérvári zanechal na palubovkách svoj rukopis

Skúsený futsalista túžil po účasti na európskom a svetovom fóre.

Atilla Fehérvári sa lúči s reprezentáciou.
Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?