LUČENEC. Vo vitríne má hráčske aj trénerské tituly, obliekal si reprezentačné dresy a do slovenského výberu sa neskôr vrátil v úlohe kormidelníka. Športová kariéra kormidelníka BKM Lučenec je pestrá a plná úspechov.

Ktorý z nich je najväčší? Aký je jeho nesplnený športový sen alebo najväčší trapas? Čo si rád pozrie a vypočuje? Aj na tieto otázky odpovedal bývalý basketbalista a súčasný tréner Peter Jankovič.
Peter Jankovič
Prezývka: Janko
Vek: 40
Hral za: DBC Košice, Ferrost TU Košice, BK 99 Prešov, Chemosvit Svit, BK Prostějov, ESO Lučenec, Astrum Levice, reprezentačné celky U18, U20 aj A tím
Trénoval: Astrum Levice, Good Angels Košice, Young Angels Košice 2000, VBW CEKK Cegléd, BKM Lučenec, asistent v reprezentácii žien, hlavný tréner SR U16 a U15 žien
Dosiahnuté úspechy: 10-násobný majster Slovenska, 2-násobný víťaz MEL (Middle European League) ženy, 2-násobný víťaz EWBL (European Womens Basketball League), 6-násobný víťaz Slovenského pohára, 4. miesto v eurolige žien
V súčasnosti: hlavný tréner mužov BKM Lučenec, asistent reprezentácie žien, hlavný tréner U15 žien a vypomáha pri dievčatách AKAPO Lučenec
Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?
Nemám nejaký špeciálny najnepríjemnejší zážitok. Pre mňa osobne je zlým zážitkom každá prehra. Keď sa aj spätne obzriem do hráčskej kariéry, tak možno nejaké zranenia boli vždy nepríjemné, aj keď som ich nemal nejak veľa.
Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?
To, že som mal to šťastie a mohol športovať. Športujem od svojich 6 rokov a snažím sa aj teraz trošku hýbať. Každé jedno víťazstvo, všetky tituly, ktoré som získal, či už ako hráč, alebo tréner, sú úspech. Za každým víťazstvom je veľa driny a odriekania.
Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať basketbal?
Ako 6-ročný som začínal s hokejom v Košiciach. V tom čase bola v Košiciach obrovská eufória z hokeja, keďže sme v tom roku získali titul a všetci chceli hrať hokej. Ani mňa to neobišlo a tam boli moje začiatky športovania. Ak by som sa nevenoval basketbalu, tak asi by som pokračoval v hokeji. Blízko som mal aj k futbalu.

Aký je váš nesplnený športový sen?
Ťažko povedať. To, čo som chcel dosiahnuť ako hráč, sa mi podarilo. Teda aspoň to, na čo som mal. Ako tréner verím, že sa mi splnia všetky moje sny, ale tie si nechám pre seba, aby sa vyplnili.

Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdý?
Ako som už spomínal, som hrdý na každé jedno víťazstvo. Som hrdý aj na to, že som dokázal získať titul ako hráč, ako mládežnícky tréner a aj ako seniorský tréner. Veľmi ma teší, že som mal to šťastie pracovať s tímami, ktoré mi to dopriali.
Aký bol najväčší športový trapas vašej kariéry?
Najväčší trapas alebo nešťastie bolo, keď som vo finálovom zápase na domácej pôde práve proti Lučencu