Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Japonci v utekáčskej sklárni

V čase normalizácie sa v dnes už zaniknutých sklárniach ocitli aj japonskí montéri.

Japonskí montéri po dokončení montáže stroja v sklárniach v Utekáči.Japonskí montéri po dokončení montáže stroja v sklárniach v Utekáči. (Zdroj: zdroj: Mišo Šesták )

LUČENEC.  Máloktorá obec má také šťastie na partiu šikovných a obetavých ľudí ako Utekáč. Zišla sa tu trojica autorov – Gabika Šusteková, Milan Pupala a Dušan Kubinec – ktorí v priebehu piatich rokov v štyroch knihách zmapovali históriu Utekáča s dôrazom na dobové fotografie. V máji vyšla najnovšia kniha, ktorá je celá zameraná na srdce Utekáča, dnes už žiaľ stíchnuté, na skláreň Clara.

Ako napísala Gabika Šusteková: „Dva komíny podopierajúce klenbu oblohy boli od nepamäti neodmysliteľnou siluetou utekáčskej sklárne. Vo chvíli, keď jeden z komínov klesol k zemi, obrovský oblak prachu zahalil horizont. Snáď aby nebolo vidieť, ako padá nebo bez jedného zo svojich pilierov. Pre hutu bolo dokonané. Zvláštne, nebo nespadlo. Ani svet sa nezrútil, len Rimavica trošku clivejšie zašumela, odnášajúc do diaľky zabudnutý nápev Skleničko, ty sklenená.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kniha zoznámi čitateľa s najstaršími dejinami sklárne (autorom kapitoly je Ján Žilák), veľmi podrobne je, prevádzka po prevádzke, opísané fungovanie sklárne v rokoch 1948 – 1989 (autor Dušan Kubinec) a v poslednej časti knihy sa zoznámite s prierezom výroby utekáčskej sklárne (s Milanom Pupalom na tejto kapitole spolupracovali pracovníci Novohradského múzea a Galérie v Lučenci Štefan Chrastina a Martina Libiaková).

Poézia o vzniku skla

Opäť Gabika Šusteková: „Kniha prevedie čitateľa hutou, ako vyzerala v 20. storočí, prevádzka po prevádzke. Ukáže nám pece so šmelcírmi, sklárov fúkajúcich do píšťal, charakteristický šveng, zvláštne trhnutie píšťalou, keď sa z neforemnej guče stal výrobok. Za ich chrbtami pľúca s pivom, kulisa dokresľujúca obraz verštatu. Stretneme odrážačky v zásterách, obzeračky stojace oproti svetlu s pohľadom upretým na banky, formárov richtujúcich formy, črepárov vezúcich nadrvenú surovinu v japonkách. Všade naokolo šranky s polotovarmi aj hotovými výrobkami. Presunieme sa aj do obdobia, keď ručnú výrobu nahradili stroje.

Skryť Vypnúť reklamu

Sálavé teplo taviacej vane, všade hučiace stroje, čierna čadičová dlažba sa trbliece v odlesku množstva drobulinkých, strieborných čriepkov. Pohľad spočinie na rotujúcom stroji: zo žeravej kvapky, precíznymi presunmi a procedúrami vzniká číry elegantný tvar. Zvláštny zázrak zrodenia skleneného výrobku. Milióny ich opustili priestory utekáčskej fabriky, odkiaľ sa vlakom presúvali do celého sveta. O tom, že reprezentovali Utekáč v tom najlepšom svetle, svedčí množstvo ocenení z národných i svetových výstav. Zatvoríme starú bránu huty.

Na pozdrav zamávame za odchádzajúcim nákladným vlakom. Odviezol do diaľky nielen výrobky, ale aj sklársku minulosť Utekáča. Nostalgia nie je na mieste. Zostali spomienky zozbierané a zachytené v štyroch knihách o Utekáči.“
Kniha Utekáč na dobových fotografiách: skláreň Clara vyšla v malom limitovanom náklade. Dostupná je na www.martinus.sk a vo všetkých lučeneckých kníhkupectvách. My si v nej v nasledujúcich riadkoch trochu zalistujeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Kedy sklárne vlastne vznikli

Časť knihy nazvanú Z najstarších dejín pripravil Ján Žilák. V ukážke znej pojednáva kedy boli sklárne založené.

Diskutovanou témou v Utekáči je rok založenia sklárne, často sa uvádza rok 1787, dokonca sa v roku 1987 konali aj oslavy dvojstého výročia fungovania podniku. Ján Žilák uvádza veci na pravú mieru:

„Iná je však otázka vzniku utekáčskej sklárne. V tejto súvislosti sa najčastejšie diskutuje o rokoch 1787 alebo 1824. Podľa zápisov v Protokole rímsko-katolíckej farnosti v Kokave, kam Utekáč cirkevne patril a dodnes patrí, sa ako vierohodnejšia javí druhá možnosť. Za rok 1824 hovoria i kokavské rím. kat. matriky, v ktorých sa od roku 1803 až do 8. marca 1825 nevyskytuje ani jediná zmienka o sklároch. To by v prípade existencie sklárne v Utekáči pred rokom 1824 bolo nemysliteľné.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Kam sa podel hrad Ozdín Čítajte 

S ohľadom na rímsko-katolícku konfesiu drvivej väčšiny malohontských (vrátane neskorších utekáčskych) sklárov by uvedená absencia ich matričných záznamov musela byť neuveriteľne výnimočným javom.
Napriek tomuto zisteniu sme pre istotu prezreli dokumenty zachované v archívnom fonde Malohontského dištriktu z obdobia okolo roku 1787, ako aj agendu Gemersko-malohontskej župy II. v Štátnom archíve v Banskej Bystrici za roky, keď údajne mala utekáčska skláreň vzniknúť. Všetko bezvýsledne.

Nepriamym faktom, ktorý vyvracia názory o počiatkoch sklárne v Utekáči v roku 1787, je pomenovanie sklárne Dolina k roku 1831 ako Altantonthaler glashütte, čiže stará skláreň v Antonovej doline.
Táto stará, vlastne staršia skláreň, vznikla v roku 1801. O tom, že utekáčska skláreň bola oproti dolinskej sklárni nová, hovorí aj v súvislosti s ňou vytvorené maďarské pomenovanie Utekáča – Újantalvölgy, čiže Nová Antonova dolina. Tvrdenie sklárskeho odborníka J. Bártu, že skláreň v Utekáči vznikla v roku 1824, možno teda jednoznačne odobriť ako správne.“

V časti knihy pomenovanej Prevádzky sklárne v Utekáči Dušan Kubinec veľmi podrobne opisuje fungovanie jednotlivých dielní a prevádzok sklárne, od vrátnice, cez pomocné prevádzky, administratívnu budovu až po ručnú a strojnú výrobu skla, termoskových vložiek i kompletných termosiek. Nevyhýba sa pritom ani tienistým stránkam výroby (zdravotné problémy zamestnancov, znečistenie životného prostredia) či rôznym príhodám zo života. Jednou z nich sú aj zážitky japonských montérov, ktorí boli v Utekáči montovať technologické zariadenia.

Požiar impulzom k inováciám

Po požiari, ktorí vypukol v sklárniach v roku 1971 sa totiž začalo uvažovať nad novou koncepciou výroby. Jej súčasťou mal byť aj japonský stroj na výrobu surového skla termoskových vložiek LH 12 a spracovateľská linka hotových termoskových vložiek s anglickými strojmi Badalex. Na jar 1972 bola zahájená výroba oceľovej konštrukcie novej termoskárne a o dva roky neskôr sa mohlo začať s montážou nového zariadenia.

„Stroj LH 12 bol dodaný v marci 1974. Prišiel demontovaný v 32 očíslovaných debnách na niekoľkých vagónoch. Hlavná debna s číslom 1 vážila 18 ton. Kvôli viac ako štvormetrovej šírke musela byť do Utekáča z poľského prístavu Gdyňa dovezená ostravskou firmou špecializovanou na nadrozmerné náklady. Po príchode dodávky prišli stav montážnej pripravenosti celého komplexu prekontrolovať vedúci európskeho zastúpenia japonskej firmy ITOH z výrobného závodu v meste Otsu, páni Murakava a Joshida.

Osobne detailne prekontrolovali všetky technické podmienky a potvrdili spustenie montáže. Kontrolou preverili aj ubytovacie a stravovacie podmienky na internáte sklárne. Tu mali byť ubytovaní ich špecialisti a montéri. Prví dvaja montéri pristúpili k montáži 2. apríla 1974 s rozpisom a harmonogramom na konečné teplé skúšky za 72 dní. Boli to vedúci Joshinori Araya a šéfmontér Hideharu Suzuki.

Neznášali slovo zajtra

Japonci neznášali na začiatku montáže predovšetkým slovo zajtra. Keď potrebovali nejakú činnosť alebo materiál či súčiastku, tak okamžite. Skláreň nebola svojím technicko-výrobným vybavením pripravená na všetko podľa ich predstáv, niektoré materiály neboli skladom. Museli sa nakupovať u vzdialených dodávateľov, kovy napríklad vo Ferone Žilina, čo vyžadovalo určitý čas.

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Nešťastný koniec prvého policajného kapitána v Lučenci Čítajte 

Preskočme problémy, ktoré montáž sprevádzali. Chvíľu dokonca hrozilo, že práce nebude možné dokončiť a Japonci na čas odídu domov. Našťastie pre skláreň sa všetko podarilo odstrániť, montáž sa akurát predĺžila z plánovaných 72 na reálnych 76 dní. Po montáži nasledovali skúšky, kde sa vystriedal celý sortiment termoskových polotovarov a dvojtýždňové zaškolenie sklárov a zoraďovačov.

Montáž prvého stroja sa vykonávala v roku tvrdej politickej konsolidácie (normalizácie) a pobyt japonských technikov bol prísne sledovaný okresnou správou cudzineckej polície. Stalo sa, že prví dvaja v čase voľna zaznamenali, že na Utekáč pravidelne jazdí osobný vlak s parným rušňom. To bola pre nich rarita, a tak sa jednu nedeľu vybrali na turistiku pod Kokavu nad Rimavicou, a tam si ho na zastávke Liešnica fotografovali.

Nejaký iniciatívny občan to zaznamenal a nahlásil na verejnú bezpečnosť. Investor bol už v pondelok predvolaný do Lučenca, aby bol v tejto veci vyšetrovaný. Orgány to nakoniec pochopili, ale oddelenie vtedajších zvláštnych úloh muselo každé opustenie Utekáča hlásiť aj s cieľom, kam majú namierené.

Pri odchode posledných japonských technikov došlo k úprimnej a kamarátskej rozlúčke, pretože za obdobie ich pobytu mnohí navštívili v čase voľna sklárske rodiny, zžili sa a pochopili vzájomne svoju odlišnú mentalitu. Vedenie sklárne pre nich vo voľných dňoch zabezpečilo niekoľko zájazdov do okolitých miest, jaskýň či hôr. V mnohých prípadoch nás naučili väčšej presnosti, zodpovednosti a dochvíľnosti v práci.

Do tretej časti nazhromaždil Milan Pupala veľké množstvo sklárskych výrobkov z utekáčskej huty, ktoré stále vlastnia potomkovia sklárov. S pomocou pracovníkov Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Martiny Libiakovej a Štefana Chrastinu, tieto nafotili a zdokumentovali. Poslednú kapitolu tak tvorí viac ako 130 fotografií s podrobným opisom výrobkov utekáčskych sklárov. Viac ako stovky slov tu povedia fotografie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  9. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 21 611
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 15 398
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 227
  4. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 14 565
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 11 415
  6. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 942
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 187
  8. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 926
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 563
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 883
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Narodili sa s hudbou v krvi

Pohľad na rómskych hudobníkov vo Fiľakove je aj kúskom histórie mesta samotného.

Hudobná skupina Ernesta Bariho v tridsiatych rokoch 20. storočia: Ernest Bari – primáš; Július Bary (syn Ernesta) – druhé husle; Emil Barry (syn Ernesta) – bubon.

Medzi 29 novými prípadmi koronavírusu sú aj z okresov Revúca a Rimavská Sobota

Z nových prípadov zachytili až jedenásť v okrese Tvrdošín.

Testovanie vzoriek na ochorenie COVID-19.

Športové NAJ: Ostrieľaný Fehérvári zanechal na palubovkách svoj rukopis

Skúsený futsalista túžil po účasti na európskom a svetovom fóre.

Atilla Fehérvári sa lúči s reprezentáciou.
Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?