LUČENEC. Rozhodli sa ísť vlastnou cestou a skúsiť sa živiť tým, čo ich baví. Reč je o ľuďoch, ktorí sa často doslova na kolene bez nejakých dotácií a takmer s nulovou podporou štátu pustili do výroby vecí, ktoré sú originálne a dostatočne spojené s regiónom svojho vzniku. Preto získali aj označenie regionálneho produktu. Traja vybraní držitelia sa rozpovedali, ako zvládajú časy, ktoré budú rozhodovať o ich existencii na trhu presýteného lacnými produktmi aj vďaka tomu, že mnohí z nás budú mať hlbšie do vrecka.
Prepad bol pre ňu obrovský
Ľudmila Hoffmanová sa presťahovala z Lučenca do Katarínskej Huty, kde býva v paneláku, ale neďaleko neho má aj záhradku pod lesom, ktorá je nielen útočiskom, ale vďaka nej vzniká časť z bohatej škály vecí, čo vyrába. Ocenenie regionálny produkt získali jej Novohradský kváskový chlieb, domáce lekváre a pletené výrobky z ovčej vlny.
„Mám šťastie, že bývam na vidieku. Som väčšinu času v prírode, v lese či v našej divokej lesnej záhrade, čo vnímam ako obrovský dar,“ rozpovedala sa Hoffmanová, ktorá asi najviac z oslovených výrobcov pocítila výpadok kultúrnych podujatí, kde predávala svoje výrobky. Tie tvoria základ jej predaja.
„Výpadok v predaji je u mňa zásadný. Týmto spôsobom som tvorila cca 90 % tržieb. Mám obchodík s pletenými výrobkami na handmade portáli Sashe, aj sa niečo týmto spôsobom predalo. Len na tieto výrobky nie je teraz sezóna. Ponúkam svoje výrobky aj cez Face-book, kde okrem predaja ponúkam aj množstvo liečivých vegánskych receptov, v tomto období zameraných hlavne na posilnenie imunity,“ prezradila propagátorka zdravého stravovania.
Jej zámerom bolo robiť osvetu a pomáhať ľuďom posilniť svoje zdravie potrebné nielen v čase pandémie.
„Stretávam sa s veľmi priaznivými ohlasmi až do takej miery, že mi bolo ponúknuté vydanie knihy. Tak uvidíme. Tiež som založila album o divokých bylinách a ich bežnom používaní, čo tiež pomáha zdraviu a aj šetrí peniaze, čo u záujemcov vyvolalo veľkú radosť. Tak mám radosť aj ja. Predaj mojich kváskových výrobkov bol len sem-tam, uvažujem nad ich rozvozom do Lučenca,“ porozmýšľala, ako rozbehnúť túto časť jej živobytia šikovná žienka z Katarínskej Huty. Vďaka pozitívne nastavenému mysleniu sa do budúcnosti díva napriek aktuálnemu stavu optimisticky.
„Uvedomila som si, že som šťastný človek, lebo k životu toho veľa nepotrebujem. Súčasnú situáciu vnímam aj ako možnosť uvedomenia sa, ako možnosť sa aspoň priblížiť k pokore a vďačnosti. Je na každom človeku, ako túto možnosť využije,“ dodala.
Semiačka a obilniny
Miroslava Nováková z Bátoviec má certifikát regionálneho produktu Hont za spracovávenie tekvicových semiačok a obilnín. Jej produkty je možné zakúpiť aj v Novohrade. Napríklad v informačnom centre Karpaty Slovakia na železničnej stanici v Lučenci. Nevyrába ich sama, ale v rámci rodinnej farmy.
„Venujem sa pečeniu tekvicových semiačok,meliem domáce múky na kamennom mlyne (špalda, pšenica, raž). K tomu ma priviedol manžel, on začal s pestovaním tekvice a obilnín a ja som postupne začala piecť semiačka. A kedže pečiem doma kváskový chlebík, nadhodila som tému špalda – a chytil sa. Prvý rok bol iba na skúšku, ale sám zistil, že po špalde je dopyt. Len bol problém s jej lúpaním. Všetko sa vyriešilo a druhý rok pribudli ďalšie hektáre. On predáva obilie a tekvicu na lisovanie a ja hotové výrobky,“ povedala Nováková.
Počas panujúcich prís-nych opatrení nemali problém s predajom. Hlavne o múku bol veľký záujem. Predávala ju priamo z domu, alebo posielala poštou. Svoje výrobky ponúkala buď cez facebook, alebo priamo v ich dedine, kde mávajú pravidelne každú sobotu Gazdovský trh.
„Tu ponúkam a predávam svoje výrobky. Zisťujem, že ľudí to začalo zaujímať a pravidelne sa k nám vracajú. Na trhu predávajú lokálni farmári, ktorí majú väčšinou regionálnu značku. Zisťujem, že ľudí to začína viac a viac zaujímať a sami sa pýtajú na rôzne výrobky a tovar. My sme taká malá komunita farmárov. Spolupracujeme medzi sebou. A tým vieme presne nasmerovať zákazníka, keď hľadá iné, než máme v ponuke my,“ vysvetlila farmárka z Bátoviec. Ani ona si nemyslí, že by sa ľudia od nepriemyselne vyrábaných vecí odvracali.
„Som optimista a myslím si, že všetko sa deje pre niečo. Moje vnímanie je, že ľudia pochopili, že aj my farmári jeme to isté, čo predávame im. A že naše výrobky majú vyššiu cenu preto, lebo sú inak vyrábané a spracované než to, čo kúpia bežne v marketoch.“
Poloha farmy bola výhodou
Miroslav Kožuch sa pred pár rokmi presťahoval do Divína, kde založil svoju netradičnú čili farmu. Keby neprišla pandémia koronavírusu, určite by už obiehal akcie po celom Slovensku, aby svoje štipľavé pasty mal komu predať. Paradoxne, zistil, že teraz si nájdu cestu k nemu zákazníci sami. A slovo predaj z dvora nadobudlo až teraz ten správny význam.
„Viac som naše produkty propagoval na internete a asi aj vďaka tomu hlavne v období predaja priesad chodili k nám domov hojne. Výhodou sa ukázalo aj to, že bývame v dedine, kam mieria vďaka hradu teraz turisti aj z väčšej vzdialenosti. Mnohí z nich sa zastavia aj u mňa. Vďaka pristavenému skleníku chcem začať ponúkať aj čerstvú sezónnu zeleninu,“ povedal Kožuch. Zároveň robil aj niekoľko rozvozov výrobkov po Slovensku. Vďaka otvoreniu tržníc chodí znovu aj na trhy v Lučenci a farmársky trh v Piešťanoch.
„Nemyslím si, že nás táto doba zlikviduje. Skôr sa nájde stále viac ľudí, čo pôjde radšej po kvalite ako kvantite. Dúfam, že aj u nás sa v do-hľadnej dobe opäť uskutočnia regionálne trhy, ktoré by nám mohli pomôcť k ceste za zákazníkmi,“ zakončil farmár z Divína.
