HRNČIARSKA VES. Na miesto, kde by sa sústreďoval kultúrny a spoločenský život obce, chcú zmeniť členovia občianskeho združenia Kúria zrejme najstarší objekt v Hrnčiarskej Vsi v okrese Poltár, ktorým je Jánokyho kúria. Na jej obnovu získali pred časom aj finančnú pomoc od štátu v podobe príspevku na rekonštrukciu strechy.
"Pomoc prišla pred rokom z úradu podpredsedu vlády SR z balíka, ktorým štát pomáha najmenej rozvinutým okresom. Náš projekt smeroval do oblasti cestovného ruchu, keďže časť kúrie by sme chceli poskytnúť aj na ubytovanie pre turistov," hovorí Zuzana Zervanová, ktorá je spolu so sestrou Máriou Ambrušovou zakladateľkou združenia.
K obnove roky zanedbaného miesta ich priviedla skutočnosť, že prežili v časti kúrie detstvo a mladosť. Objekt totiž v medzivojnovom období kúpil ich starý otec, legionár. "Nikdy nezabudnem na atmosféru, ktorú tento objekt mával, a na záhradu, kde sme spolu so sestrami trávili veľa času," spomína Zervanová.
Za iniciatívou bol aj strach z toho, že asi 400-ročný objekt schátra a skončí tak, ako viacero podobných stavieb v Malohonte a na Gemeri, ktoré sú dnes už iba ruinou.
Po zdĺhavom vyrovnaní majetkovo-právnych vzťahov časť kúrie totiž vlastnili ešte tri rodiny, začala spolu so sestrou a manželom pred zhruba desaťročím s čistením objektu a jeho okolia. Združenie, ktoré medzitým založili, bolo aj iniciátorom podania žiadosti o príspevok na záchranu strechy na úrad podpredsedu vlády SR. "Strechu sme dokončili v roku 2019, ale už pred tým sme v jednej časti pripravili výstavu z histórie dediny a samotnej kúrie a zorganizovali sme niekoľko kultúrnych podujatí pre obec," hovorí ďalej Zervanová.
Keďže kúria má zložité členenie, chceli by iniciovať aj pamiatkový výskum, ktorý by určil jednotlivé stavebné slohy a postupy, ktorými objekt v minulosti prešiel. "Zachovalo sa tu totiž viacero architektonických prvkov, ktoré naznačujú, že sa stavalo v štýle renesancie aj baroka," priblížila ďalej. Nakoniec o veku kúrie z obdobia renesancie svedčí aj zachovalý kamenný vstupný portál.
Kúriu by chceli rozčleniť na výstavnú, ubytovaciu a spoločenskú časť, kde by sa mohli konať napríklad výtvarné dielne alebo výstavy, či tiež vzdelávacie aktivity aj pre miestnych Rómov, ktorí tvoria asi tretinu z približne 1000-člennej obce.
"Chceli by sme, aby to tu žilo, aby sa do oživenia zapojili aj obyvatelia obce a zároveň, aby to bolo miesto pre ľudí, ktorí navštívia tento nevšedný región a nemôžu zohnať ubytovanie," doplnila Zervanová. V súčasnej situácii si však uvedomujú, že zohnať ďalšiu finančnú podporu na obnovu bude ešte ťažšie.
