LUČENEC. Svoj rukopis zanechal vo viacerých kluboch, mestách aj krajinách. Má bohaté skúsenosti z národných aj medzinárodných scén a pestrú zbierku úspechov a titulov.
Maroš Kováčik
Vek: 42
Prezývka: CMK
Hral za: BK Lučenec, E.S.O. Lučenec, BK Chemosvit Svit
Trénoval: kluby: BK E.S.O. Lučenec, MBK Rieker Komárno, Astrum Levice, BK Banská Bystrica, KK Salgótarján (Maďarsko), Good Angels Košice, Dannax Šport Košice, Nadezhda Orenburg (Rusko), Shanxi Flame (Čína), CCC Polkowice (Poľsko); reprezentácie: Slovensko U20 chlapci, Slovensko U20 dievčatá, ženy Maďarsko, ženy Slovensko, ženy Poľsko
Dosiahnuté úspechy: viacnásobný víťaz slov. pohára, All-star v slovenskej lige 2009/10, viacnásobný majster Slovenska, play-off ženskej euroligy, titul tréner roka 2012 a 2013, titul tréner roka 2013 ženskej euroligy, víťaz stredoeurópskej ligy, semifinalista ruského pohára, víťaz poľského pohára, majster Poľska, najlepší tréner v sezóne 2018/19
V súčasnosti: hlavný tréner národného družstva žien v Poľsku
Na sériu otázok zo športového aj súkromného života tentoraz odpovedal rodák z Lučenca a basketbalový tréner Maroš Kováčik.
Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?
Ja ani neviem. Aj keď nejaký bol, snažím sa to skôr brať ako ponaučenie do budúcna.
Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?
Nesmierne úspešné pôsobenie v CCC Polkowice v Poľsku, kde sme získali 2 tituly po sebe v poľskej lige. Hlavne rekord v počte víťazných zápasov v play-off po sebe (21 zápasov), bez jedinej prehry počas troch sezón.
Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať basketbal?
Pred basketbalom som hrával 9 rokov ľadový hokej. Dodnes ostal mojím najobľúbenejším športom. Určite je to aj veľká zásluha trénera a vynikajúceho človeka, pána Viktora Lepáčeka.
Aký je váš nesplnený športový sen?
Tu niet pochýb – je to možnosť zúčastniť sa na letných olympijských hrách v pozícii trénera.

Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdý?
Nemám konkrétny. Skôr to, že som doteraz žiadne svoje profesionálne rozhodnutie neľutoval. Nikdy nejdem po skratkách, nevyhýbam sa tŕnistým cestám, ani keď som po nich išiel viackrát sám.

Aký bol najväčší športový trapas vašej kariéry?
Bolo to ešte, keď som hral hokej a na turnaj do zahraničia som si zobral omylom korčule spoluhráča, ktorý s nami nešiel. Na ľade