HRIŇOVÁ. Merať cestu k 23 metrov vysokému vodopádu Bystrého potoka, nazývanému aj Bystrô, sa určite oplatí. Tri kilometre dlhý náučný chodník, začínajúci sa na Raticovom vrchu, lemujú vysoké stromy, mohutné bralá, žblnkoce popri ňom potok.
Poľana, ktorá je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku a v Európe sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky, má návštevníkom skutočne čo ponúknuť. Rozprestiera sa na území s bohatou históriou, rozmanitou flórou a faunou. Svedčí o tom aj desať informačných tabúľ, ktoré sú súčasťou náučného chodníka.
Návštevníci sa z nich okrem iného dozvedia aj o kečkách – štyroch vrkočoch, ktoré kedysi nosievali chlapi, žijúci na lazoch v Podpoľaní. Na svoju ozdobu hlavy boli mimoriadne hrdí. „Radšej by si dali zub vytrhnúť, ako vrkoče odrezať,“ píše sa na jednej z tabúľ.
Kečky boli symbolom slobody. Muži si ich mastili sadlom alebo masťou, zapletali koženými remienkami. Strihali im ich na znak potupy, keď napríklad išli do väzenia.
Zaujímavá je aj informácia o dvanástich rímskych minciach, ktoré našli v hlinenej nádobe na brehu rieky Slatina v roku 1929. Boli na nich razby cisárov Trajána, Hadriána aj Antonína Pia.
Bod na mape turisti vygumovali prstami. (zdroj: Marcela Ballová)Náučný chodník ponúka nielen pastvu pre oči, ale veľa zaujímavých informácií. Na poslednej tabuli, osadenej tesne pod vodopádom, je mapa. Z nej sa turisti dozvedia, kde sa práve nachádzajú.
Alebo nedozvedia? Bod na mape, približujúci aktuálnu polohu, je totiž zmazaný. Prsty návštevníkov ho zrejme nechtiac po čase odstránili.
No a koniec náučného chodníka je skutočnou lahôdkou. Tí, ktorých neodradila kamenistá cesta, pretkaná koreňmi stromov, si môžu vychutnať pohľad na nádherný vodopád, ktorý vznikol na skalnatom stupni andezitového lávového prúdu.
Odvážnejší môžu v jeho tesnej blízkosti vystúpiť po rebríkoch na skalu, z ktorej sú fascinujúce výhľady na časť národnej prírodnej rezervácie.
