Streda, 5. august, 2020 | Meniny má HortenziaKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Narodili sa s hudbou v krvi

Pohľad na rómskych hudobníkov vo Fiľakove je aj kúskom histórie mesta samotného.

Hudobná skupina Ernesta Bariho v tridsiatych rokoch 20. storočia: Ernest Bari – primáš; Július Bary (syn Ernesta) – druhé husle; Emil Barry (syn Ernesta) – bubon.Hudobná skupina Ernesta Bariho v tridsiatych rokoch 20. storočia: Ernest Bari – primáš; Július Bary (syn Ernesta) – druhé husle; Emil Barry (syn Ernesta) – bubon. (Zdroj: Zborník zo stretnutia priateľov regionálnej histórie)

FIĽAKOVO. Seriál o známej aj menej známej histórii Novohradu pripravujeme vďaka Mišovi Šestákovi, ktorý je zostavovateľom Zborníka zo stretnutia priateľov regionálnej histórie. Z toho vlaňajšieho máme pre naších čitateľov ešte pripravených niekoľko historických zastavení. V dnešnom sa historik Gábor Illés pozrie na fiľakovských rómskych hudobníkov a kapely, ktorí obohacovali kultúrny život tohto mesta.

Tematikou známych cigánskych hudobníkov na južnom Slovensku, ako aj v Novohrade, sa v posledných desaťročiach zaoberalo niekoľko publikácií, ktoré však okrem biografických údajov vzťahujúcich sa k príslušníkom tejto skupiny poskytujú len všeobecný opis fenoménu. Osobne som sa tejto otázke začal venovať vďaka jednému z potomkov rómskej hudobníckej rodiny, Júliusovi Jozefovi Vitézovi, ktorý v roku 2010 navštívil Hradné múzeum vo Fiľakove s fotografiami miestnych cigánskych muzikantov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na povzbudenie múzea začal zbierať fotografie aj od iných fiľakovských rodín a s jeho pomocou vytvorila inštitúcia digitálny fotoarchív rómskych muzikantov. Ďalším krokom bolo otvorenie krátkodobej výstavy fotografií rómskych hudobníkov v Mestskom vlastivednom múzeu vo Fiľakove koncom roka 2018, pri ktorej mal pán Vitéz tiež významnú úlohu. Hudba zohrávala vo väčšine rómskych subetník dôležitú úlohu, avšak ich hudobná a tanečná kultúra sa vyvíjala odlišne od etník, žijúcich v Karpatskej kotline. Pre Rómov bolo charakteristické aj poskytovanie hudby ako služby, čo sa začalo praktizovať už v počiatočnom štádiu ich prítomnosti v Uhorsku. Táto služba bola poskytovaná na objednávku „európskeho” nerómskeho obyvateľstva, bolo to však do 18. storočia len zriedkavým javom.

Skryť Vypnúť reklamu

Cigánski hudobníci sa v Karpatskej kotline prvýkrát spomínajú koncom 15. storočia v kniežacích účtovných knihách.Sporadické pramene, pochádzajúce zo 16. storočia, ich často spájajú s činnosťou osmanských begov pôsobiacich v Uhorsku, ale ani zo 17. storočia nemáme početnejšie informácie. Hudobníctvo ako povolanie bolo typické prevažne pre komunitu Romungrov (maďarsky hovoriaci Rómovia, ktorí do Uhorska prichádzali od 15. storočia), pričom muselo spĺňať požiadavky ostatných, väčšinových etnických spoločenstiev.

Čo sa stalo v 18. storočí, kvôli čomu sa Rómovia stali nadreprezentovanými elementmi hudobného života v Uhorsku? Tu treba predovšetkým upozorniť na dva dôležité javy. Prvým bolo národné obrodenie, tým pádom snaha o vytvorenie uhorskej národnej hudby, a druhým snaha rakúskeho cisára a uhorského kráľa o vytvorenie lojálnej armády, v ktorej významnú úlohu zohrávala verbunková hudba.A prečo práve oni?

Skryť Vypnúť reklamu

Cirkev po reformácii odsudzovala tanečné zábavy, a zároveň aj tých, ktorí tam poskytovali hudbu. Najmenej to vadilo Rómom, ktorí aj tak boli na periférii spoločnosti, a dostali tak šancu vyplniť dieru na trhu zábavnej hudby.

Vytvorili novouhorský štýl

Vďaka cigánskym hudobníkom sa v priebehu 18. a 19. storočia formovala a vytvorila hudba „novouhorského štýlu“ (verbunk, čardáš), ktorá bola medzi národmi Karpatskej kotliny nadmieru obľúbená a stala sa významnou súčasťou národnej identity.

Po zruinovaní fiľakovského hradu v roku 1682 sa znovuosídlenie mesta odohralo najmä v prvej polovici 18. storočia. Dôležitým bodom bolo aj znovupostavenie rímskokatolíckeho kostola a františkánskeho kláštora, čo malo významnú úlohu v naštartovaní kultúrneho života vo Fiľakove. Aj prvý známy cigánsky hudobník, žijúci v meste, bol spomínaný v súvislosti s fiľakovským kantorom, ktorý mu dal nové priezvisko Bunkó. Ide o Františka Maurignaka. Narodil sa v Ožďanoch v roku 1784, hrával a učil sa aj vo Fiľakove pri spomínanom kantorovi.

Z Fiľakova sa v roku 1813 presťahoval do Lučenca, kde sa mu narodili traja synovia a jedna dcéra. Všetky jeho deti sa venovali hudbe, najslávnejším sa stal František Bunkó ml. V súpise Rómov z roku 1838 mal František Bunkó st. z lučenského Tuhára uvedenú poznámku, že je stoličným hudobníkom. Ďalšími známymi fiľakovskými rómskymi hudobníkmi boli aj príslušníci rodiny Bogdanovcov, a to Ignác, Anton, František a ich synovia Jozef a Ľudovít, ale najviac sa preslávil Bertus Bogdan, narodený v roku 1850. Bol primášom, ktorý na začiatku svojej kariéry hral vo Fiľakove a na okolí, neskôr po celom Uhorsku, a nakoniec sa usadil ako mestský primáš vo Viedni, kde aj zomrel v roku 1910.

Ďalšou významnou rodinou boli Bariovci. Ernest Bari sa narodil vo Fiľakove v roku 1886. Ako 16-ročný hral s Bertusom Bogdanom, v roku 1904 založil kapelu v Dolnom Smokovci, a bol aj dvorným huslistom v Betliari. Ernest ako čatár bojoval aj v prvej svetovej vojne, kde získal aj rôzne vyznamenania, čo nie je ojedinelým prípadom medzi rómskymi muzikantmi. Napríklad František Bunkó ml. bol ako vojenský hudobník v meruôsmych rokoch účastníkom uhorskej revolúcie. Vo Fiľakove žil v druhej polovici 19. storočia aj cigánsky bubeník, ktorý bol taktiež vojakom uhorskej revolúcie. Na pamätných slávnostiach, konajúcich sa 15. marca, zobúdzal mesto svojím bubnom, a bubnoval aj v slávnostných sprievodoch. Nazývali ho Muszáj (po slovensky: musí) Tóni, lebo každý rok musel bubnovať.

Fiľakovský Karol Vitéz padol na fronte v druhej svetovej vojne. Ernest Bari mal dvoch synov, Júliusa a Emila. Július bol primášom, Emil hral na bicích nástrojoch. Na jednej fotografii však drží v ruke husle, takže pravdepodobne bol aj dobrým huslistom. Môžeme si všimnúť zaujímavý jav v prípade písania priezviska príslušníkov rodiny. Kým otec Ernest písal svoje priezvisko s mäkkým „i“, jeho starší syn Július s tvrdým. Emil pridal aj písmeno „r“ a používal tvar „Barry“, ktorý sa viac podobal priezviskám šľachtických rodín. Pravdepodobne sa tým chcel odlíšiť od rómskej komunity nižších vrstiev.

Hrávali v hostincoch, kaviarniach i pre šľachtu

Fiľakovskí rómski muzikanti do obdobia druhej svetovej vojny vo väčšine prípadov ponúkali svoje služby pre meštiansku vrstvu najmä v kaviarňach, tiež hrali aj pre fiľakovské šľachtické rodiny, na mestských slávnostiach, zábavách a svadobných hostinách, ale aj v dedinách blízkeho aj širšieho okolia. Podľa memoárov Lajosa Bredu sa slávnosti 15. marca v druhej polovici 19. storočia konali v sprievode rómskych hudobných skupín, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou aj sviatkov Nanebovzatia Panny Márie. V roku 1925 sa miestni obyvatelia zabávali na fiľakovských hodoch

(z príležitosti uvedeného sviatku) pri hudbe rómskej kapely z Rimavskej Soboty. Významnými hostincami a kaviarňami medzivojnového obdobia vo Fiľakove boli hostinec Ádám, Vigadó (Reduta), reštaurácia na železničnej stanici a kaviareň Krizsán (Križán). Tieto miesta mali stále kapely z najtalentovanejších hudobníkov mesta a okolia, ktorí mali pravidelný príjem od majiteľov pohostinstiev a okrem toho to, čo si ešte privyrobili počas večera.

V menších podnikoch, ako napríklad Héti, Kecskeméti (Kečkeméti) alebo Zelená žaba, mali hudobníci len príjem od hostí. Ak bolo menej ľudí, majitelia podniku dávali muzikantom menšiu sumu ako kompenzáciu. V týchto krčmách a kaviarňach nehrala hudba každý deň, len počas víkendov. Majitelia hostincov komunikovali vždy s primášom, ktorý bol organizačným vedúcim kapely, a bol zodpovedný aj za ostatných muzikantov. Hudobný repertoár v kaviarňach tvorila muzika novouhorského štýlu (ako čardáše) a hudba na počúvanie, tzv. hallgató, operetné hity a veľmi populárne virtuózne diela vážnej hudby. Počas druhej svetovej vojny, ale pravdepodobne už aj v medzivojnovom období, vznikol záujem aj o jazzovú hudbu, o čom svedčí aj pozvánka pracovnej skupiny Magyar Norma (Maďarská norma) na tanečný večierok do hostinca Ádám, kde hudbu zabezpečila jazzová skupina Júliusa Baryho.

V meste bola zaujímavým javom aj skupina muzikantov, ktorá sa v období druhej svetovej vojny pohybovala vlakom na trati Hatvan – Vrútky. Vystupovali na staniciach miest a navštevovali najbližšie pohostinstvá alebo reštaurácie, vo Fiľakove napríklad reštauráciu na stanici alebo hostinec Ádám. Zahrali jedno kolo, vyzbierali peniaze do klobúka a išli ďalej. Takou partiou bola aj kapela, pozostávajúca z členov Vilmosa Balázsa z Radzoviec, Eleméra Bogdána „Buktu“ z Lučenca a z jedného primáša.

Z Rimavskej Seče (alebo z Rožňavy) chodieval cimbalista Füstös (Fuštoš), ktorý sa v hostinci dohodol s primášom, že s kapelou zahrá jedno kolo. Predstavil svoju virtuóznu techniku, vyzbieral peniaze od hostí a šiel ďalej. Miestni muzikanti hľadeli s nevôľou na týchto hudobníkov, ale zo slušnosti im dali priestor, aby sa prejavili. Rómovia hrávali aj pre fiľakovskú šľachtu. Július Vitéz si od otca pamätá, ako išli hrať Stephaniovcom. Bola tam 20-členná kapela, ktorú viedol František Vitéz „Betyi- na“ (Betina).

„Tam si zarobili toľko, že im to vydalo na celý mesiac.“ Hudbu poskytovali predovšetkým muži, ale môžeme spomenúť aj niekoľko rómskych hudobníčok. Existuje údaj o Kataríne Oláhovej, ktorá hrala v roku 1844 v kapele vo Fiľakove ako 15-ročná. V 20. storočí dcéra Júliusa Baryho, Margita, bola klaviristkou a violončelistkou, vydala sa do Martina, kde hrávala spolu so svojim manželom Júliusom Cibuľom.

Všeobecne boli už od 19. storočia rozšíreným javom aj cigánske plesy. Vo Fiľakove v päťdesiatych rokoch 20. storočia bola organizátorom plesu rómska sekcia Červeného kríža, kde sa zúčastnili len pozvaní, vo väčšine prípadov prominentní rómski hostia. Hrala tu kapela Kolomana Oláha „Dundiho“ .Rómske bály slúžili prevažne mládencom na zoznámenie sa s dievčatami. Mnoho muzikantov sa zúčastnilo aj sprievodu na rómskych pohreboch. Chodili tam z úcty, bez honorára, a okrem profesionálov si s nimi zahrali aj mladší a amatérski hudobníci.

Najmä po druhej svetovej vojne hrávali Rómovia aj v etnicky zmiešaných formáciách, v ktorých sa reprezentovalo aj majoritné obyvateľstvo. Boli to prevažne členovia miestnej dychovej hudby, ktorí po futbalových zápasoch hrávali v neďalekých krčmách jazzovú hudbu. Ján Spodniak z Ratky spomína, že aj jeho starý otec hrával ľudovú hudbu s fiľakovskými cigánskymi hudobníkmi pre slovenské obyvateľstvo okolitých dedín.

V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia prišli za prácou do fiľakovského Kovosmaltu a závodu Mier noví prisťahovalci z okolitých dedín, medzi ktorými boli aj rómski hudobníci. V sedemdesiatych rokoch pracovalo v Kovosmalte 700 Rómov. Vtedy sa do Fiľakova dostala tak rodina Balogovcov („Savanyovcov“ – Šavaňa) a Dezider Balog „Kapuszájú“ (Kapusájú) z Husinej, ako aj Dezider Horváth „Szencser“ (Senčer) a Elemír Csonka „Tótgyerek“ (Tótderek) z dedín spod Medveša, a Jozef Botos „Kasus“ (Kašuš) a „Faszko“ (Fasko) z Beliny. Práve s nimi prišla do Fiľakova ľudová hudba (predovšetkým melódie novouhorského štýlu) okolitých dedín, ktorú začali hrať popri obľúbenej meštianskej kaviarenskej a jazzovej hudbe. Títo hudobníci sa boli schopní rýchlo aklimatizovať, napríklad Ernest Balog „Savanya“ (Šavaňa) založil kapelu z prisťahovalcov, s ktorou hrávali swing v kaviarni fiľakovského kúpaliska.

Nie je novinkou, že Rómovia nemajú vyššie hudobné nadanie ako ostatné národy. Svoje schopnosti získajú v najsilnejšej inštitúcii, ktorou je rodina a komunita cigánskych hudobníkov. Tematikou osvojenia si hudobných zručností v prípade maďarských rómskych hudobníkov južného Slovenska sa podrobnejšie zaoberal Gregor Agócs. Počas etnografického výskumu zistil, že sa deti rómskych hudobníkov učili hrať na hudobnom nástroji nielen v rodine, ale aj u uznávaných starších muzikantov, ktorí mali aj dobré pedagogické kompetencie.

Za vyučovanie platili rodičia na základe dohody peniazmi alebo v naturáliách. Július Vitéz spomína, že deti chodievali s rodičmi na skúšky kapely, kde hrávali spolu s dospelými. Všetky deti sa učili hrať na nástroji, ale nie z každého sa stal hudobník. Boli medzi nimi aj takí, ktorí si po čase vybrali menej náročný nástroj. Dospelí zase potrebovali rozširovať svoje znalosti z klasickej hudby, v tom ich usmernili dirigenti alebo vedúci amatérskych orchestrov väčších miest z okolia, ktorí ich zároveň učili čítať noty. Pri rozdeľovaní získaného honoráru počítali kapely okrem svojich členov aj s odmenením tejto osoby.

V rómskych hudobných skupinách sa popri sláčikových nástrojoch (husle, viola, violončelo, basa) používal cimbal a klarinet, v niektorých prípadoch aj bubon. Pre náš región bol počnúc 20. storočím typický aj ďalší hudobný nástroj – tárogató. Tieto inštrumenty začali postupne dopĺňať

a časom aj nahrádzať nástroje ako akordeón, klavír a gitara, neskôr saxofón a elektrické nástroje, ktoré sa na mestských zábavách v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia stali zaužívanými aj medzi kapelami, pozostávajúcimi naďalej z prevažne rómskych hudobníkov. Hudba v podaní rómskych kapiel sa postupne dostávala do úzadia, po nastolení nového politického režimu a otvorení hraníc sa mnohí rómski hudobníci pokúsili uplatniť svoj talent na frekventovaných uliciach, námestiach a v zábavných podnikoch západoeurópskych krajín.

Redakčne pripravil: Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zvýšiť testosterón? Najlepší doplnok výživy pre mužov
  2. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  3. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  2. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  5. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  6. Pochod smrti
  7. Ručné ovládanie auta – šanca pre vodičov s hendikepom
  8. A na týchto miestach ste už boli?
  9. Konečne nažive
  10. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  1. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 19 963
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 18 567
  3. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 12 341
  4. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 399
  5. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 279
  6. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 157
  7. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 107
  8. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 746
  9. Nové články môžete na SME.sk čítať prvú hodinu zadarmo 9 647
  10. Čas na zmenu banky je tu - za prenos účtu môžete získať 300 eur 7 991
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Podnikatelia sa môžu ešte 5 dní hlásiť o pomoc

Marketingová agentúra chce pomôcť vybraným podnikateľom zasiahnutým koronakrízou z okresov Rimavská Sobota a Lučenec.

Koronavírus vo svete: Muž kráča popri zatvorenom obchode v Niles 21. mája 2020.
Len do vypredania zásob

Odomknite si obsah na našich weboch a MY vám dáme kávovar ako darček

Mimoriadna akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Po streľbe na ulici zomrel priamo na mieste muž

V našom kraji sa udiala dramatická noc s tragickým koncom.

Polícia. Ilustračné foto.

Kultúrne dni vo Fiľakove ponúknu všehochuť

Ich návštevníci môžu zažiť koncerty, folklórne vystúpenia, kvalitné vína vernisáž výstavy, operetu, ale aj športové podujatie, programy pre deti a rôzne sprievodné akcie.

Hrad FiĽakovo.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Bystrici sa strieľalo, zomrel jeden človek

K streľbe na dve osoby prišli na Triede SNP blízko internátov.

Hľadajú Vargu a Lakatoša, utekajú pred políciou

Pátrajú po dvoch mužoch. Ak ste ich videli, kontaktujte políciu.

Vo Vrábľoch vznikne unikátna atrakcia, miesto prirovnávajú k Mykénam

V lokalite archeológovia odhalili viac ako stovku obydlí. Život predkov má priblížiť skanzen i múzeum.

Nezvestného mladíka našli mŕtveho

Po mladíkovi pátrali v teréne policajti, horskí záchranári aj dobrovoľníci.

Už ste čítali?