POLICHNO. Malá dedinka v kopcoch nad Lučencom má návštevníkom čo ponúknuť. Rodisko známej slovenskej prozaičky a dramatičky, národnej umelkyne Boženy Slančíkovej Timravy, očarí najmä pokojom a zdanlivo pomaly plynúcim časom.
Polichno je magnetom pre chalupárov a ľudí, ktorí si chcú oddýchnuť od ruchu veľkomesta.
Starosta Pavel Kyseľ tvrdí, že v poslednom čase do dediny prichádzajú aj mladí ľudia, ktorí sa tu chcú živiť niečím zmysluplným, pretože preferujú vidiecky štýl života a návrat k prírode.
„Sú kreatívni, majú dobré nápady, v niektorých prípadoch nezostalo len pri slovách. Aj malé dediny majú šancu na rozvoj, no mám pocit, že sa o nás rozhoduje od zeleného stola kdesi z „veľkej dediny“, akou je Bratislava. Sme len číslom v štatistike a štát o nás nejaví záujem,“ povedal trpko Kyseľ, ktorý je starostom tretie volebné obdobie.
V komunálnej politike sa však pohybuje už tri desaťročia. Za ten čas prežil mnoho dobrých aj horších rokov, no podľa neho je za posledných 10 rokov situácia, čo sa týka života v malých obciach, najhoršia.
Polichno chceli kedysi úradníci začleniť do okresu Detva. Podľa starostu obce, v ktorej žije do 140 ľudí, to nemalo žiadny logický základ.
„Naši ľudia nemajú k tomu okresu žiadne väzby. Uhrali sme to petíciou a, našťastie, nám pomohli aj Detvania, pretože nás nechceli. A tak sme v okrese Lučenec,“ spomenul s úsmevom Kyseľ.

No ten sa z jeho tváre rýchlo vytratil pri vyratúvaní, čo všetko musia malé obce zvládnuť napriek tomu, že veľakrát je jediným zamestnancom úradu len starosta. Odborníci na rôzne problematiky chýbajú. Dediny si ich jednoducho nemôžu dovoliť.
Zbytočné papierovačky
„Byrokracia a papierovačky nás doslova moria. Máme kompetencie, ktoré nepotrebujeme, no a také, ktoré by sme mohli mať, sme nedostali. Veľakrát