Na Gemeri sú milióny kubických metrov nebezpečného odpadu

skládke v severnom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej v Rožňavskom okrese, sa podľa odhadov nachádza 5,5 milióna kubických metrov nebezpečného odpadu.

Počas svojej návštevy v regióne Gemer to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Šéf envirorezortu chce preto podniknúť kroky na čo najrýchlejšie vyriešenie celej situácie.

Alarmujúce zistenie

Podľa Budaja už obyvatelia Gemera čakali na riešenie dlho a nezaslúžia si, aby sa medzi Slovenským rajom a Slovenským krasom nachádzala roky skládka hroziaca arzénovým znečistením.

„V roku 2015 sa tu robil podrobný geologický prieskum životného prostredia. Celkovo bolo vymedzených až šesť znečistených území a zistili aj znehodnotenie podzemných vôd. Analýzy preukázali znečistenie priesakovej vody z odkaliska a z drenáže hrádze, pričom zistili znečistenie stopovým prvkom arzénom,“ povedal Budaj.

Skládka v Nižnej Slanej sa zaradila medzi ďalšie environmentálne záťaže, na ktorých odstránení chce ministerstvo životného prostredia pracovať.

Budaj predtým navštívil aj skládky v areáli Chemko Strážske, skládku Farná v Ivanke pri Dunaji, skládku Prudské v Moste pri Bratislave, areál Istrochemu v Bratislave, skládku Vlčie Hory pri Hlohovci či Niklovú hutu pri Seredi.

Možné tri varianty rekultivácie

Ako Budaj povedal, na odkalisku nad Nižnou Slanou, ktoré je pozostatkom po ťažobnej činnosti v regióne, je možné realizovať tri varianty rekultivácie.

"Jeden variant je, že sa do tejto zeminy uchytí zeleň, vydrenážuje sa a zazelená. Je to tu však mesačná krajina, takže by som to nepovažoval za veľmi reálne. Druhý variant je, že sa odkalisko dokonale zadrenážuje, odvedie sa voda a urobí sa hlinený povrch, do ktorého sa reálne uchytí zeleň a prestane prašnosť," konkretizoval minister.

Za tretiu možnosť považuje prekrytie odkaliska nepriepustnou fóliou a ďalšie vrstvy pôjdu až nad ňu.

Rekultiváciou skládky by sa podľa neho mal zastaviť únik arzénu do vody a prašnosti do ovzdušia.

Doplnil však, že predtým treba posúdiť nosnosť hrádze odkaliska a ak jej stav nebude vyžadovať mimoriadne náklady, úprava skládky by sa dala stihnúť ešte v tomto volebnom období.

Privatizér so schránkovou adresou

Problémom podľa ministra je však skutočnosť, že odkalisko bolo predmetom špekulácie privatizéra so schránkovou adresou, treba sa preto snažiť zistiť, kto zaň nesie zodpovednosť a kto by mal úpravu platiť.

"Starosta obce už začal zákonný postup, hľadá majiteľa a odporučím mu, aby sa obrátil aj na ministerstvo vnútra. Majú nástroje, ako nájsť takého majiteľa, aj keď sa skrýva za nejakou ukrytou adresou na Panenských ostrovoch," uviedol minister.

Ohrozuje zdravie obyvateľov

Podľa Milana Mlynára (SNS), starostu Gočova, do katastra ktorého patrí časť odkaliska, má táto záťaž vplyv nielen na majetok, ale i na zdravie obyvateľov.

"Hlavne pri suchom počasí sa veľmi dvíha vietor a prach z tejto sedimentačnej plochy, možno až do výšky 300 - 400 metrov. Následne sa rozfukuje od Dobšinej až po Rožňavu," podotkol.

Doplnil, že zvírený prach sa usádza nielen na domoch a autách, ale aj na zeleni a potravinovým reťazcom sa dostáva do tiel ľudí.

"Obyvatelia tu dosiahnu vek 50 - 60 rokov a zistia, že im odchádzajú črevá a žalúdky," načrtol Mlynár.

Súhlasil s tým aj Tibor Jerga (Most-Híd), starosta Nižnej Slanej, ktorá má v katastri zvyšok skládky.

"Ľudia nám tu umierajú mladí, preto sme spolu s kolegom začali riešiť tento problém, keďže máme spoločný kataster. Keď nad odkaliskom fúka vietor, je to ako veľký čierny mrak, ktorý sa nesie nad celou dolinou," podotkol.

Podľa údajov rezortu životného prostredia zaberá odkalisko Nižná Slaná celkovú plochu viac ako 21,6 hektára a výška jeho hrádze je od päty 95 metrov.

Náklady na prekrytie odkaliska ministerstvo odhaduje na viac ako 2,8 milióna eur.