LUČENEC. Banskobystrická župa avizovala na začiatku tohto roka vznik 13 centier kariérového poradenstva. Na nedávnej návšteve rimavskosobotskej firmy RISO – R vicežupan Ondrej Lunter potvrdil, že takéto služby by mali byť čoskoro dostupné aj v Novohrade a na Gemeri, teda v regiónoch, ktoré patria k ekonomicky najslabším v krajine.
Projekt má pomôcť školákom správne sa rozhodnúť ohľadom perspektívneho povolania a znížiť „produkciu“ absolventov pre úrady práce.
V súvislosti s kariérovým poradenstvom sme položili pár otázok psychológovi a kariérovému poradcovi, pôsobiacemu na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci, Róbertovi Ráczovi.
Aká je vaša skúsenosť ako kariérového poradcu? Využívajú študenti, prípadne ich rodičia možnosť poradiť sa pri výbere školy, prípadne povolania?
V poslednom čase vnímam v tomto smere obrovský posun vpred, čo sa týka uvažovania žiakov o svojom budúcom povolaní a celkovo ich prístupu ku kariérovému poradenstvu. Treba si uvedomiť, že gymnázium je všeobecno-vzdelávacím typom školy. Niekto to vníma ako výhodu, pre niekoho je kameňom úrazu pri rozhodovaní, kam ďalej. Žiaci stredných odborných škôl to majú v tomto smere jednoduchšie. Moje doterajšie skúsenosti v kariérovom poradenstve naznačujú, že našich študentov možno rozdeliť do troch väčších skupín.
Môžete ich konkretizovať?
Prvú reprezentujú tí, ktorí sú už väčšinou pred nástupom do gymnázia pevne rozhodnutí, kam pôjdu na vysokú školu a akej profesii sa chcú v budúcnosti venovať. V druhej skupine sú žiaci, ktorí aspoň približne tušia, v akej oblasti, čo sa týka zamestnania, sa chcú v budúcnosti pohybovať. Uvažujú o viacerých alternatívach a v priebehu štúdia sa utvrdia v svojich plánoch, prípadne sa vyvrátia ich predošlé predstavy o budúcej kariére. No a tretiu skupinu tvoria študenti, ktorých kognitívne procesy a schopnosti sú síce vynikajúce, no vôbec netušia, akú profesiu by mohli v budúcnosti vykonávať alebo na akú vysokú školu sa majú nasmerovať. Neraz sa stáva, že na gymnázium nastúpili s víziou typu „veď za tri-štyri roky sa hádam ukáže, v čom som dobrý, čo mi ide, čo ma zaujíma, baví a pod.“. Žiaľ, nie je to vždy jednoduché. Práve im by som odporúčal venovať viac pozornosti kariérovému poradenstvu. A to sa, našťastie, v mnohých prípadoch stáva skutočnosťou. Teší ma, že iniciatívni sú samotní študenti a neboja sa využiť kariérové poradenstvo priamo v škole. S motivovaným klientom sa pracuje omnoho jednoduchšie ako s niekým, koho do pravidelných stretnutí či sedení niekto tlačí.
Mnohí študenti, prípadne ich rodičia preferujú školy, po ktorých neskôr nenájdu uplatnenie vo svojom regióne. Napríklad orientujú sa skôr na manažérske, resp. úradnícke profesie, no pracovné pozície vo výrobe nie sú pre nich zaujímavé, aj keď v konečnom dôsledku môžu byť zárobkovo lukratívnejšie.
Presne tak. V posledných rokoch akoby u nás prestávalo platiť známe porekadlo, že remeslo má zlaté dno. Toto však nie je problémom jednej, ale hneď viacerých
