Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ich znamením je hviezda

Židovské cintoríny v Novohrade pripomínajú ťažko skúšaný národ.

ilustračné fotoilustračné foto (Zdroj: Radovan Vojenčák)

LUČENEC. Seriál o známej aj menej známej histórii Novohradu pripravujeme vďaka Mišovi Šestákovi, ktorý je zostavovateľom Zborníka zo stretnutia priateľov regionálnej histórie. V ňom sa zíde vždy množstvo zaujímavých príspevkov tých, čo vedia, že poznanie dejín je dôležité k poznaniu svojich koreňov. Z toho vlaňajšieho máme pre našich čitateľov ešte pripravených niekoľko historických zastavení.

V dnešnom príspevku sa Peter Werner zaoberá prítomnosťou ťažko skúšanej skupiny ľudí, ktorá, žiaľ, nielen v minulosti bola pre mnohých tŕňom v oku. Dráždila ich zjavná inakosť. Hlavne náboženská, schopnosť obchodovať, ale aj odlišný spôsob života, kedže ich stáročia prenasledovania naučili držať pokope, to sa zdalo pre väčšinové obyvateľstvo podozrivé. Pozrime sa teda, ako sa ocitli židia v Novohrade.

Skryť Vypnúť reklamu

Príchod židov do Horného Uhorska súvisel s familiantskými zákonmi, ktoré v prvej polovici 18. storočia výrazným spôsobom obmedzovali práva židov žijúcich na južnej Morave. V druhej polovici 18. storočia bola k Habsburskej monarchii pričlenená Halič a vďaka relatívne voľnejšiemu pohybu zaznamenávame príchod židov do Horného Uhorska aj z tejto oblasti. Je pravdepodobné, že na južnom Slovensku sa židia usádzali vo väčšom počte v súvislosti s migráciou z oboch týchto smerov.

Konkrétne to prezrádzajú dokumenty o príchode židov z východného Slovenska, a prípadne aj z Haliče, do nie veľmi vzdialenej Rimavskej Soboty. Ďalším z faktorov ovplyvňujúcich príchod židov na južné Slovensko, a tým aj do Novohradu, boli habsburské víťazstvá nad Osmanskou ríšou koncom 17. storočia, ktoré spôsobili vyprázdnenie území Dolnej zeme. Odchod Turkov umožnil, aby sem prichádzali židia, o to viac, ak ich pozývali šľachtici, aby pozdvihli hospodársky život.

Skryť Vypnúť reklamu

Pozývali ich šľachtici

Židia sa usádzali v Novohrade vďaka šľachtickým rodom, ktoré zamestnávali židov ako obchodníkov, remeselníckych majstrov, prípadne správcov šľachtického majetku. Usádzali ich ako zmluvných poddaných a dávali im do nájmu pánske podniky, napr. jatky, krčmy či obchodíky. Pomerne veľké zmeny nastali po roku 1840, keď sa začali liberalizovať zákony o židovskom osídlení, a tak sa prví židia prisťahovali napr. do Fiľakova. V menšom počte sa židia usádzali v Novohrade už skôr. V období okolo roku 1726 získali prví židia právo od Novohradskej stolice usadiť sa v Lučenci. Títo židia sa v Lučenci neudržali, lebo úradná listina z roku 1768 sa už o nich nezmieňuje. Je však možné, že sa usadili v Tuhári (teraz súčasť Lučenca), kde koncom 18. storočia žilo už viacero rodín.
V roku 1814 dostali povolenie k pobytu v Lučenci od zemepána, grófa Jozefa Szillassyho, takže v roku 1822 žilo v Lučenci viac ako 25 židovských rodín. V oblasti Veľkého Krtíša ako banského územia platil pre židov zákaz usádzať sa. Židia sa usídľovali na juhu Novohradskej stolice v okolí Balážskych Ďarmôt. Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia zákaz o pobyte židov v banských mestách a oblastiach prestal platiť, a tak sa v osemdesiatych rokoch 19. storočia začali židia usádzať v Modrom Kameni.

Skryť Vypnúť reklamu

Židovské ustanovizne

Tam, kde sa židia usadili a vytvorili komunitu, tam si postupne zriaďovali ustanovizne, ktoré pre svoj život potrebovali – modlitebne, neskôr synagógy, mikve – rituálne kúpele, chedery – základné školy a taktiež cintoríny. Pre fungovanie týchto ustanovizní a zabezpečenie rituálneho života zamestnávali okrem rabína taktiež šocheta – rituálneho mäsiara, melameda – učiteľa v základnej škole a zakladali spolky. Spolok, ktorý sa staral o duševnú útechu zomierajúceho, ošetrenie tela a o dôstojnú rozlúčku s nebožtíkom, ale aj o pomoc najbližšej rodine po pohrebe, sa nazýva Chevra kadiša. Bolo cťou byť členom Chevra kadiša a jej členmi boli najváženejší členovia komunity.

Najsvätejšie miesta

Cintoríny sú pre judaizmus a židov najsvätejšími miestami. Zo židovskej tradície vyplýva nenarušiteľnosť hrobov, čo je rozdiel medzi židovskými a kresťanskými cintorínmi. Hroby nebožtíkov sa nesmú otvárať a exhumovať. V mestách, kde nebolo možné cintoríny rozšíriť, sa na staré hroby naviezla vrstva zeme a náhrobné kamene z dolnej vrstvy sa umiestnili na navezenej vrstve. Počas storočí sa takto náhrobné kamene nahustili vedľa seba, ako je to známe zo židovského cintorína v Prahe-Josefove.

Židia sa pochovávajú v posmrtnom obleku z bieleho plátna a po oblečení sa telo zahalí do bielej plachty, pomocou ktorej sa uloží do rakvy. Členovia Chevra kadiša oblečú nebožtíka do rubáša po rituálnej očiste, ktorá predstavuje umytie tela, úpravu nechtov a účesu, prípadne brady. Do hrobu ho ukladajú bez akýchkoľvek ozdôb či predmetov podľa zásady „tak, ako si prišiel na svet, tak z neho aj odchádzaš“.

Na mnohých ortodoxných cintorínoch sa pochovávali muži a ženy oddelene, podobne, ako je oddelené sedenie v synagóge, takže ani manželia nie sú pochovaní vedľa seba. Tento spôsob pochovávania sa nedodržiaval na neologických cintorínoch, keďže pre neologický smer platili liberálnejšie predpisy.
Tak, ako sa židia usadzovali v Novohrade, tak tu postupne vznikali náboženské obce a pre ich potreby aj cintoríny. Židovské obce alebo ich filiálne obce sa o cintoríny starali a udržiavali ich.

Počas holokaustu bolo židovské obyvateľstvo zdecimované. Holokaust zanechal hlbokú ranu nielen na životoch, ale aj na hmotných pamiatkach židovských komunít. Už počas druhej svetovej vojny došlo k vypaľovaniu synagóg a zneucťovaniu cintorínov. Tí židia, ktorí sa po holokauste vrátili, sa snažili škody napraviť. Po roku 1948 a vzniku štátu Izrael došlo k ďalšiemu odlivu židovského obyvateľstva, veľa židov emigrovalo do Zeme zasľúbenej.

Často sú poslednými pamiatkami

V období socializmu sa o zvyšok pamiatok nemal kto starať, a tak začali chátrať. Synagógy sa premieňali na sklady, neskôr sa búrali. Ďalšie budovy v lepšom prípade našli využitie, iné boli prebudované. Cintoríny sú často poslednými pamiatkami, ktoré sa po židovských komunitách zachovali. Nie je tomu inak ani v Novohrade, napriek tomu, že sa zachovali synagógy v Lučenci a Haliči.
Cintoríny sú dnes zdrojom informácií o židovskej komunite, pamiatkou na židovskú komunitu v tom-ktorom meste či obci. Na druhej strane sú tiež zdrojom informácií pre genealógov, ktorí študujú rodokmene. Táto oblasť skúmania rodinnej histórie je v poslednej dobe veľmi populárna, avšak bez ohľadu na tento záujem, židovské cintoríny sú naším spoločným kultúrnym dedičstvom, sú zdrojom poznania.

Jedna z najväčších

Židovská komunita v Lučenci patrila k najväčším na južnom Slovensku, počet židov sa v období rokov 1900 až 1940 pohyboval na úrovni okolo 2 000 osôb. Podľa sčítania obyvateľov žilo v roku 1938 v Lučenci 2 099 židov. V priebehu júna 1944 bola väčšina deportovaná cez zberné stredisko v Balážskych Ďarmotách do vyhladzovacieho tábora v Auschwitzi. Po skončení vojny sa do Lučenca vrátila približne jedna desatina židov z Lučenca a okolia. V roku 1946 mala náboženská obec okolo 200 členov. V Lučenci sa nachádzajú dva cintoríny. Prvý si zriadila náboženská obec v roku 1823. V tom období dôsledne dodržiavala zákony ortodoxie.

Po rozkole medzi uhorskými židmi na kongrese v Pešti v rokoch 1868 a 1869 sa lučenská obec vyhlásila za komunitu status quo ante, no na neustály tlak liberálne orientovanej väčšiny sa náboženská obec koncom roku 1870 pripojila k neologickému, liberálnejšiemu smeru.

Na žiadosť neologickej náboženskej obce bol v roku 1871 založený nový židovský cintorín. Starý židovský cintorín bol používaný ortodoxnou komunitou až do obdobia holokaustu. Nachádza sa na Ulici L. Mocsáryho a zachovalo sa na ňom okolo 280 náhrobných kameňov. Na novšom židovskom (neologickom) cintoríne sa nachádza vyše 1 400 náhrobných kameňov, ktoré boli identifikované a údaje o pochovaných je možné nájsť na internete.

V rokoch 1909 až 1910 bola postavená obradná sieň, ktorá má vysunutý portikus so štyrmi toskánskymi stĺpmi a tympanónom. Na východnej fasáde sú umiestnené pamätné tabule Izraelovi Wohlovi a Jozefovi Szilassimu, ktorí sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj života židovskej komunity v Lučenci.
Tu naše rozprávanie prerušíme a v nasledujúcom čísle sa pozrieme aj do ďalších miest v Novohrade, kde sa aspoň čiastočne zachovali židovské cintoríny.

(pokračovanie nabudúce)

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  2. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  3. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  5. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  6. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  7. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  8. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  9. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  10. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  1. HB Reavis postavil Bratislave novú autobusovú stanicu
  2. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  3. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  4. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  5. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  6. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  7. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  8. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  9. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  10. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 12 807
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 7 935
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 086
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 264
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 382
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 971
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 627
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 344
  9. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska 3 234
  10. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely 3 027

Blogy SME

  1. Tereza Krajčová: Škótsko 1/2: Krajina whisky a vetra (Edinburgh – Dunkeld – Loch Ness)
  2. Tomáš Karľa: Zaujímavé internetové čítanie
  3. Rudolf Pado: Chobotnica čiernej ekonomiky na Liptovskej Mare. A nekonajúci štát
  4. Martin Dorčák: Obetuje vláda východ Slovenska?
  5. Michal Boga: Výhody materskej kašičky
  6. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Ako som zvládol akademický rok v online prostredí?
  7. Inštitút strategických politík: Nová obranná dohoda medzi USA, Veľkou Britániou a Austráliou vyvoláva napätie nielen s Čínou, ale aj Francúzskom
  8. Roman Vavro: Exkluzívne: O využití 5G sietí ľudskou rečou
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 24 009
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 598
  3. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 429
  4. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 389
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 666
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 5 018
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 531
  8. Peter Chudý: Ako policajný funkcionár zničil stopy na mieste činu (vraždy/samovraždy) alebo v polícii sú stále ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. 4 004
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Ilustračné foto

Deti budú počas rekonštrukcie prerozdelené do štyroch ostatných materských škôl.


SITA 4 h
Novootvorená špecializovaná nemocnica v Číži.

Chceli zatraktívniť malé kúpele. Pustili sa do projektu, ktorý dáva šancu ľuďom po porážke.


5 h

Pozrieme sa aj na našu hádzanársku reprezentáciu a ak by ste zaspali a prebrali sa na zimnom štadióne v Nitre o pár rokov, s nami sa dozviete aké prekvapenie by na vás čakalo.


6 h

Starší muž sa mal „obšťastňovať“ pred dievčatami.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Razie súvisia s drogovou trestnou činnosťou.


27. sep

S takýmto prípadom sa ešte nestretli ani dlhoroční železničiari.


24 h

Žena podľa svojich slov chránila dcéru. Mamičku na mieste ošetrili zdravotníci.


21 h

Veľká časť ľudí sa pohoršuje nad nezodpovednosťou kolobežkárov a ich hazardnou jazdou.


22 h

Blogy SME

  1. Tereza Krajčová: Škótsko 1/2: Krajina whisky a vetra (Edinburgh – Dunkeld – Loch Ness)
  2. Tomáš Karľa: Zaujímavé internetové čítanie
  3. Rudolf Pado: Chobotnica čiernej ekonomiky na Liptovskej Mare. A nekonajúci štát
  4. Martin Dorčák: Obetuje vláda východ Slovenska?
  5. Michal Boga: Výhody materskej kašičky
  6. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Ako som zvládol akademický rok v online prostredí?
  7. Inštitút strategických politík: Nová obranná dohoda medzi USA, Veľkou Britániou a Austráliou vyvoláva napätie nielen s Čínou, ale aj Francúzskom
  8. Roman Vavro: Exkluzívne: O využití 5G sietí ľudskou rečou
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 24 009
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 598
  3. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 429
  4. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 389
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 666
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 5 018
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 531
  8. Peter Chudý: Ako policajný funkcionár zničil stopy na mieste činu (vraždy/samovraždy) alebo v polícii sú stále ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. 4 004
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu