BANSKÁ BYSTRICA/HNÚŠŤA. Petrivaldského vilu v Hnúšti (okr. Rimavská Sobota), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, sa rozhodlo mesto zachrániť pre nasledujúce generácie. Podľa súťažných podkladov zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie je predpokladaná celková hodnota obnovy 258 279,81 eura bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Ako pre agentúru SITA povedala prednostka mestského úradu v Hnúšti Oľga Maciaková, samospráva získala prvé finančné prostriedky z Akčného plánu najmenej rozvinutého okresu Rimavská Sobota. Mesto sa chce uchádzať aj o prostriedky z Miestnej akčnej skupiny Malohont v rámci priority Región príťažlivý pre návštevníkov, a tiež o financie z Ministerstva kultúry SR v programe Obnov si svoj dom.
Mesto chce s prácami začať po vysúťažení dodávateľa. „Podmienkou na účasť v súťaži bude súhlas s výstavbou na etapy podľa možností financovania zo strany mesta,“ dodala Maciaková. Záujemcovia o realizáciu môžu svoje ponuky posielať do 31. augusta do 8:00, pričom musia zložiť zábezpeku 7-tisíc eur.
„Zámerom obnovy Petrivaldského vily je zachovať, zhodnotiť a obnoviť charakteristický dom v mestečku Hnúšťa, ktorý dotvára atmosféru Hlavnej ulice, a tým zachovať jedinú stavbu z mála zachovalej pôvodnej zástavby,“ uviedla prednostka s tým, že cieľom mesta je v budove zriadiť interaktívne múzeum národovcov a literárnych dejateľov Gemera a Malohontu ako nadviazanie na „Cestu knihy“ – od Prvého literárneho gymnázia – múzea v Revúcej, cez Dobšinského faru v Drienčanoch. V objekte má byť zriadené aj Turisticko-informačné centrum.
Komplexná rekonštrukcia má zabezpečiť celkovú obnovu objektu a jeho okolia. Po jej ukončení má radnica zámer sprístupniť objekt verejnosti ako historicko-literárne múzeum dejateľov regiónu: Janka Francsicho Rimavského a Mateja Hrebendu, Pavla Dobšinského, Jána Bottu, Ivana Krasku, Ľudovíta Kubániho, Juraja Palkoviča, Sama Vozára, Michala Miloslava Bakulíniho, Petra Kellnera Hostinského, Terézie Vansovej, Ladislava Bohuslava Bartholomeidesa a ďalších významných modernejších osobností z okolia.
V priebehu minulého a tohto roka boli uskutočnené potrebné výskumy vyplývajúce z podmienok obnovy pamiatkového objektu. Koronakríza sa odzrkadlila u tohto projektu len v termínoch pri vydávaní stanovísk, spracovávaní štúdií a podobne. „Všetko však sťažujú termíny, ktoré plynú pri hodnotení našich žiadostí a schvaľovaní príspevkov na obnovu budovy cez projekty. Druhým faktorom je aj náročnosť obnovy, pretože ide o národnú kultúrnu pamiatku a aj tu je mnoho detailov a špecifík, ktoré je potrebné dodržať,“ objasnila zdĺhavosť procesov prednostka.
Dlhodobo nevyužívaný objekt bol postavený v rozmedzí rokov 1910 až 1920 v doznievajúcom secesnom slohu Silvászhiho štýlu s prvkami historizmu od staviteľov z Rožňavy a je veľmi hodnotným dokladom vývoja architektúry malého mesta v prvej tretine 20.storočia. Je to neoklasicistická dvojpodlažná vilka s nepravidelným pôdorysom a typickou vežičkou. Priečelie je obložené kvalitnou piešťanskou pálenou signovanou tehlou.
