LUČENEC. Už len posledný týždeň (do 30. augusta) je v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci výstava diel hudobníka Janka Lehotského pod názvom Moje mladšie ja. Sú na nej jeho maľované obrazy, ale hlavne vtipné diela vytvorené vyrezávaním z kôry stromov ale aj maľovaním na kamene. Umelec do nich pretavil svoj humorný pohľad na svet. V rámci výstavy sa predstavil koncom júla aj ako hudobník.
Po koncerte odpovedal na otázky divákov, ale potom sme chceli počuť viac o jeho vystavovanej tvorbe, ale došlo v ňom samozrejme aj na hudbu. Odpovedal stručne no o to vtipnejšie. Životný nadhľad má evidentne na rozdávanie.
„Svoju vyrezávaciu tvorbu by som prirovnal k hudobnému štýlu blues nikdy neviem k čomu dôjdem. Každý vytvorený artefakt je iný. Nie je to jednoduché. Buď to nakoniec zahodím, alebo nezahodím. Až na konci zistím aká osoba vznikla a to je na tom to krásne," odpovedal Janko Lehotský na otázku z publika.
Kedy tvoríte? zaznela ešte jedna otázka od návštevníkov koncertu.
"Keď je korona," odpovedal vtipne, ale predsa len prezradil, že vtedy keď je daždivo alebo sneh padá. Po fotení z fanúšikmi a podpisovaní autobiografickej knihy a cédečiek sme sa na chvíľu posadili na lavičku v peknom prostredí záhrady múzea a skúsili dopovedať nevypovedané.
Prezradili ste, že tvoríte tieto veci už 12 rokov, ale čo bolo vôbec prvotným impulzom?
Moja dcéra tiež rezala z tejto kôry a ona mi otvorila tento priestor. Ale ona robila len také figúrky a očistila to od toho vráskavého povrchu kôry, ale ja ho nechávam. Mňa práve ten fascinoval Používam kôru z vyše dvestoročných padnutých stromov.
Vaše diela majú často vtipné názvy. Ako k nim prichádzajú?
Keď sa mi môj výtvor nepáči vizuálne tak to vylepším názvom.
A čo vaše kamenné diela?
Tie mi musia už na prvý pohľad niečo hovoriť. Len na desať percent ich vylepšujem. Musím v nich vidieť hneď nejakú tvár. V tom som tiež nekompromisný.
V akom pomere sa venujete v súčasnosti tejto tvorbe a ako hudobnej?
Hudobnej už len čiastočne. Ja už mám naskladaných asi 550 pesničiek a ešte aj dnes ste videli, že boli pre mnohých niektoré premiérové, hoci sú staršieho"zrna" . Len sa proste v rádiách nevysielajú. Hrajú len tie moje staré, väčšinou ešte "modusácke".
Chystáte teda ešte niečo nové, alebo ste rezignovali na ďalšiu tvorbu?
Muzikál s pánom Ďurovčíkom na budúci rok. Viac o tom zatiaľ nepoviem. S novou tvorbou sa nikam neženiem. Na koľko ako vravím, mám z čoho čerpať. Z mojich sólových albumov je ešte čo predstavovať.
Ešte vás baví hrať pravdepodobne váš najväčší hit, Veľký sen mora?
Vždy si to zaspievam svojim spôsobom, tak ako aj Sklíčka či Dievčatá zaspievam tak aby ma to bavilo.
Ak som dobre zachytil, vy ste bol tanečník?
Mám vyštudovaný tanec. Moja mama bola baletná majsterka a kedže sa jej nenarodila dcéra, tak som šiel na konzervatórium ja. Vybartroval som to za motocykel Pionier. Dostal som sa až do Prahy do tanečného štúdia k Pavlovi Šmokovi.
Ako ste sa dostali k hudbe? kedy ste objavili v sebe skladateľský talent?
Od siedmych rokov som chodil na husle a potom na klavír.V tom štúdiu sa striedali všelijaký klaviristi pri baletnom cvičení. Ja som si tam sadal tiež za klavír.
A potom už nastal čas na Modus?
Ešte nie. Predtým bol Jan kvartet, Jan kvintet. Hrali sme rôzne jazzové témičky. Tam som získal jazzové základy. Myslím, že som to teda cítil.
Už len taká aktuálna otázočka. Čo ste robili počas tých opatrení čo zastavili bežný život na vyše dva mesiace?
Vyrezával som. Vtedy ma nekonfrontoval žiadny koronavírus.
