Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Smutný Koniec Augusta 1968 očami Lučenčanov

Po príchode okupačných vojsk skončila uprostred leta tzv. Pražská jar.

ilustračné foto. Tanky v uliciach slovenských miest patrili ku smutnému koloritu augusta 1968ilustračné foto. Tanky v uliciach slovenských miest patrili ku smutnému koloritu augusta 1968 (Zdroj: ARCHÍV ÚPN)

LUČENEC. Vďaka spolupráci s vydavateľom kníh o regionálnej histórii Mišom Šestákom vám prinášame ukážky príspevkov zo Zborníka zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie. Už sa chystá vydanie tohtoročného zborníka. Jeho vydanie sa dá podporiť pomocou internetovej kampane na stránke Startovač.cz. Vďaka čomu podporovateľ získa samotný zborník v limitovanej verzii a prípadné hodnotné bonusové publikácie. Záleží to od toho, akou sumou projekt podporí.

My sme si pre vás dnes pripravili ukážku zo študentského príspevku Dominiky Kamenskej, ktorý pripomína udalosti spred 52 rokov. Obyvateľov Lučenca zastihli osudné okamihy na rôznych miestach. Jednej augustovej noci sa totiž rázne uťali snahy o uvoľnenie a poľudštenie vtedajšieho režimu. Odporúčame si zohnať zborník a tento mrazivý záznam vtedajších udalostí aj toho, čo im predchádzalo, si prečítať celý. Lebo netreba za tieto udalosti niekoho nenávidieť, ale zabudnúť nemožno.

Skryť Vypnúť reklamu

Invázia očami Lučenčanov

„Keď spomínam na august 1968, ako prvý sa mi vynorí obraz návratu do Lučenca z prázdnin, strávených v Slovenskej Ľupči. Mala som pätnásť rokov a v prvom momente som si vôbec nevedela predstaviť, čo sa deje. Znepokojené výrazy v tvárach ľudí, ktoré som pozorovala z auta, pohľad na mohutné železné stroje, zoskupené na Marxovej či Železničnej ulici, a sebavedomie, spojené s pocitom moci, vyžarujúcej z vojakov, patriacich vojskám Varšavskej zmluvy, vo mne prebudili hrôzu. Pamätám si, ako okamžite na ľudí doľahol strach z pravdepodobne blížiacej sa vojny,“ zaspomínala si na úvod Ľubica Kamenská.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 na územie Československa vnikli vojská piatich armád krajín Varšavskej zmluvy. Mali zabrániť kontrarevolúcii, ktorú riadila CIA, ochrániť tak československý ľud a poskytnúť mu „bratskú pomoc”. Takto znelo oficiálne odôvodnenie vpádu zo strany Sovietskeho zväzu. Vojská sa na územie Československa hrnuli zo všetkých smerov. Sovietski vojaci, doplnení vojakmi z Bulharska, postupovali z ukrajinského mesta Užhorod priestorom východného Slovenska. Postupne sa dostali až do Lučenca a zvyšok ďalej postupoval na Banskú Bystricu.

Skryť Vypnúť reklamu

Tridsiatej ôsmej divízii sovietskej motostreleckej armády velil generál Alexander Mojorov, ktorého vojská prechádzali Lučencom.

Inváznu noc zažil vo vlaku do Prahy

„Ja som mal v tom čase osemnásť rokov a čakal na mňa maturitný ročník, lenže, samozrejme, najskôr museli skončiť letné prázdniny. K ich koncu som sa chystal na chmeľovú brigádu do severočeského mesta Žatec. Cestu priamym vlakom z Lučenca do Prahy sme mali naplánovanú v noci z dvadsiateho na dvadsiateho prvého augusta 1968. Keď sme cestovali z Lučenca, bola noc. No popri železničnej trati som kde-tu videl tlmené svetlá. Pamätám si, ako nám počas cesty niečo hrkotalo nad hlavami.

Najprv som si myslel, že je to silný dážď, ale keď som vykukol z okna vlaku, tak nebolo po čo i len slabej prehánke ani stopy. Po príchode do Prahy, bolo to niekedy v ranných hodinách, som videl zástupy vojakov popri tankoch. Domnieval som sa, že sa konajú nejaké manévre, ale keď mi padol pohľad na ľudí okolo, hneď som pochopil, že to s najväčšou pravdepodobnosťou manévre nebudú, a potom mi napadlo, že to, čo nám padalo počas cesty na vrch vozňa, museli byť náboje zo zbraní vojakov. Počas môjho párhodinového pobytu v Prahe som bol svedkom mnohých bitiek na uliciach a ešte niekoľkých strašidelných výstražných výstrelov,“ vyplavilo sa znovu na povrch zo spomienok Pavla Stanka.

Skryť Vypnúť reklamu

Mysleli si, že závory spustili naschvál

„V čase, v ktorom sem prišli, som mal len osem rokov. S rodičmi a súrodencami sme bývali v malom bytíku pri železničnom priecestí. Na to obdobie si veľmi nepamätám, ale mám predsa len spomienky, na ktoré som nezabudol. Vynára sa mi spomienka na noc, keď prišli. Počuli sme akýsi hluk a veľmi som sa vtedy zľakol. Ráno som zistil, že sa okupanti snažili preniknúť do mesta, no akurát išiel vlak, smeroval do Fiľakova, a rampy sa spustili. Oni si mysleli, že závory niekto spustil naschvál, aby tak zabránil vstupu do Lučenca. Nezaujímal ich blížiaci sa vlak, keďže tank ani na sekundu nezaváhal a bez problémov s rachotom prebúral spustené rampy a postupoval ďalej,“ zaspomínal si ďalší Lučenčan.

Život v meste tesne po okupácii

Vojská Varšavskej zmluvy zahájili okupáciu v Lučenci obsadením poštového úradu. „Poštový úrad obsadili hneď po príchode, písalo sa v novinách. Pred poštou bol tank, ktorý mieril priamo na ňu,“ povedal pán Vaňo. Hrozilo vyhlásenie policajnej hodiny, počas ktorej by bolo zakázané vôbec vychádzať do ulíc. Nakoniec aj bola vyhlásená a trvala od deviatej večer do piatej ráno. V tom čase sa nesmel nik zdržiavať vonku. Kvôli obavám z možného ozbrojeného konfliktu si obyvatelia hromadili zásoby v komorách.

„Špajzy v domácnostiach boli preplnené zaváraninami a konzervami. Regály v obchodoch boli zúfalo prázdne a nákupné košíky zákazníkov až po okraj plné. Pamätám si, že sme v ten deň na obed chceli variť halušky, no ani v jednom obchode v meste sme nedokázali kúpiť zemiaky. Ľudia vykúpili všetko, čo sa dalo. Každý si hromadil zásoby, aby im v prípade núdze vydržali čo najdlhšiu dobu. Akoby som aj teraz počula ten hlboký hlas hlásateľa z československého rozhlasu, ktorý objasňoval novovzniknutú situáciu,“ spomína Ľubica Kamenská a dodáva, „už jeho tón ma vydesil, nielen obsah jeho hlásenia. Ja som ešte síce nebola doma v Lučenci, no viem, že už dvadsiateho prvého augusta lučenecký okresný výbor niekedy skoro ráno vyzval ľudí ku kľudu a poriadku, tak nejako to znelo. Pamätám si to preto, lebo každý to opakoval. Každý by potreboval vtedy kľud a poriadok, no nešlo to.“

Už 23. augusta sa rysovali prvé štrajky. Pracujúci v závodoch a na úradoch spolu s mládežou vyjadrovali nesúhlas k pobytu okupantov na území Lučenca. Do protestného štrajku sa zapojili predovšetkým pracovníci zo závodov Turčianske strojárne, ČSAO, ČSAD a podobne. Spolu demonštrovalo asi 4 000 ľudí, teda pracujúcich a mládeže. Ďalší protestný štrajk bol ohlásený prostredníctvom rozozvučania sirén a trúbenia klaksónov na autách. Stalo sa tak 26. augusta o deviatej hodine ráno.

Pochopiteľne, občanom sa nepáčila aktuálna situácia a strach sa ľahko pretavil do hnevu. Obyvatelia Lučenca na okupáciu reagovali demonštráciami a taktiež nechýbali štrajky. Mesto vydalo výzvu svojim občanom, ktorá znela: Do každého obloka milý portrét Svobodu a Dubčeka!

Poslali list priamo Brežnevovi

Jedným z najväčších ťahúňov priemyslu v Lučenci v minulom storočí bol nepochybne národný podnik Poľana, nachádzajúci sa v mestskej časti Opatová. Boli to vlnárske závody, svoje textilné výrobky exportovali aj za hranice ČSR. V osobnom archíve informátorky, ktorá si neželala byť menovaná, je uložená kópia listu, ktorý „Poľanáci“ adresovali vodcovi ZSSR Brežnevovi.

„My, komunisti v národnom podniku Poľana, vlnárske závody Lučenec-Opatová, sme hlboko pohnutí udalosťami v našej republike, ktoré ste vyvolali Vy Vaším neoprávneným obsadením nášho suverénneho československého štátu.
Týmto činom ste hlboko pošliapali idey proletárskeho internacionalizmu a medzinárodnému proletárskemu hnutiu ste zasadili ťažko liečiteľnú ranu. My a naši otcovia, ktorí sme v druhej svetovej vojne bojovali bok po boku s Vašou armádou, sme prehlásení za kontrarevolucionárov. Pýtame sa Vás, je možné mať 14 miliónov kontrarevolucionárov v našej republike?

Možno ani neviete, čo u nás Vaše vojská robia, a preto Vám dávame na vedomie, že šliapu po ľudskosti a tanky ničia naše hodnoty. A prečo? Kto Vás sem pozval? Prečo sa bojíte uviesť mená tých, aby sme sa ich opýtali, na čiu krv boli smädní?
Uvedomte si, že naše národy sú jednotné a myslia, preto je nanajvýš smiešne, keď sami uvádzate malý počet kontrarevolucionárov, proti ktorým ste vyslali polmiliónovú armádu. Vaši vojaci chcú odzbrojiť našu armádu, milíciu, a tým dávajú odpoveď na vlastné falošné tvrdenie o kontrarevolúcii. Či ľudová milícia, ktorú ste Vy, my a každý socialistický štát prehlásil za verných synov robotníckej triedy, zradila?

Kto potom v našej vlasti podľa Vás nie je kontrarevolucionárom? Snáď tá hŕstka, ktorá zradila nás? Vedzte, tí by mohli u nás vládnuť len za pomoci Vašej armády. Z učenia veľkých mysliteľov Marxa, Engelsa a Lenina poznáme, že je možné umlčať pravdu, ale národ nikdy,“ píše sa úvodom v liste, ktorý bol podpísaný komunistami osadenstva n. p. Poľana, Lučenec-Opatová. Protestný list odoslali Brežnevovi 27. augusta 1968.

Vpád vojsk Varšavského paktu bol pre ľud v Československu obrovským šokom. Dňa 21. augusta 1968 sa obyvatelia prebudili do čias neistoty a napätia. Verili predchádzajúcemu obdobiu zmien, ktoré priniesla politika Alexandra Dubčeka, a dúfali v lepšie zajtrajšky. Ale po príchode vojsk boli Dubček s prezidentom Svobodom zatknutí.

Jednou z foriem protestov bolo aj vylepovanie plagátov, letákov či písanie rôznych nápisov v slovenskom, českom či ruskom jazyku na tanky, dvere, brány, steny, múry či výklady obchodov. Občanom sa nepodarilo vyvrátiť krivdu na nich spáchanú ani demonštráciami, štrajkami, šírením plagátov a letákov, či dokonca obetovaním vlastných životov.
Redakčne pripravil:
Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 575
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 742
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 639
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 248
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 798
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 719
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 524
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 442
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 414
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 283
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Sírne oko je miestom o ktorom sa toho veľa nedozviete.

Zaujímavosť o ktorej sa toho dočítate málo.

3 h

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

5 h
ilustračné foto

Stále mobilné odberové miesta sú k dispozícii naďalej, jedno sa presťahovalo.

6 h

Auto narazilo do betónového priepustu.

6 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

9 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

24. jan

Už ste čítali?