LUČENEC. Zámerom projektu Z otca na syna, bolo zabezpečiť pokračovanie výroby tradičného hudobného nástroja - ninery v Novohrade. Verejná prezentácia technologického postupu jeho výroby prebehla za účasti známeho výrobcu ľudových nástrojov Tibora Kobličeka a jeho syna Ladislava v Novohradskom múzeu a galérii. Ninera je charakteristický stredoveký nástroj doložený už v 10.storočí postupne sa cez 19. – 20. storočie stal súčasťou ľudovej nástrojovej tradície, avšak pravdepodobne nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách.
Zvuk z ninery vychádza prítlakom strún na husľovom krku alebo pomocou klávesov. Funkciu sláčika zohráva koliesko, ktoré hráč roztáča kľukou.
„Spravidla sa dvojoktánový rozsah nástroja dal využiť do hudobne variabilnej podoby, zvuková vláčnosť trecieho kolesa hráčom robili z ninery atraktívny a zaujímavý nástroj. Hrali na ňom väčšinou potulní muzikanti, komedianti a bábkari," uviedla etnologička Michaela Škodová. V súčasnosti sa objavuje ninera najmä v západoeurópskych krajinách objavuje vo folklórnych súboroch stále častejšie.
„Po prvýkrát mal možnosť Tibor Kobliček vidieť nineru v 1976 roku na festivale v Juhoslávii. Rozhodol sa, že pôjde po stopách tohto netradičného nástroja. Jeho cesty smerovali do popradského múzea, kde bola uložená jediná ninera na Slovensku. Výrobe tohto nástroja predchádzala pomerne náročná príprava," pokračovala etnologička.
Najskôr sa bolo treba zoznámiť s tradíciou nástroja, zozbieraním informácií, technických údajov, údajov o hudobnom použití. Tibor Kobliček strávil hodiny odkresľovaním a rozoberaním jednotlivých častí nástroja, ktoré mal možnosť si vypožičať zo spomenutého múzea.
„Pri výrobe takéhoto hudobného nástroja musí majster ukázať remeselnícky fortieľ, lebo tu už treba vedieť zmajstrovať struny, klávesy aj mať hudobný cit. V súčasnosti nineru od otca Ladislava Kobličeka vlastnia rôzne muzikantské osobnosti, ako aj múzeá," pripomenula Škodová.
„Na území Slovenska sa tento nástroj udržal do 19.storočia vo výbave potulných muzikantov. V súčasnosti využívajú nineru v rámci svojich vystúpení niekoľké skupiny venujúce sa stredovekej hudbe, ale aj interpreti z okolia slovensko – maďarských hraníc," doplnila etnologička.
"Podstatou projektu bolo to, že som prvýkrát vyrobil celú nineru ja. S tým, že mi otec dopomáhal pri výrobe niektorých súčiastok a radil mi ako postupovať pri výrobe. Už predtým som mu pomáhal, ale až teraz som sa naučil kompletný proces výroby. Predtým som robil len jednotlivé menšie súčiastky a lakovanie prístroja.," povedal Ladislav Kobliček. Už predtým vyrobené ninery putovali okrem Slovenska aj do zahraničia. Za najväčší úspech považuje jeho otec, že vyrobil tento nástroj aj pre Národné múzeum v Berlíne.
„Výroba nástroja, ktorý som robil trvala tri štvrte roka. Niektoré procesy sú totiž zdĺhavé. Predtým som sa už od otca naučil vyrábať klasické i ľudové husle, okrem toho píšťalky, fujary a viaceré iné staré ľudové nástroje. Robili sme spolu už nástroje aj do filmov. Napríklad do Dračieho srdca sme vyrobili nástroje iba podľa výkresov," prezradil Ladislav Kobliček.
Najväčším zviditeľnením Kobličekovcov bolo však určite Expo 2000 v Hannoveri, kde okolo 50 nástrojov z ich dielne zdobilo slovenský pavilón.
Projekt "Z otca na syna" bol finančne podporený Fondom na podporu umenia.
Autor: rv
