RIMAVSKÉ ZALUŽANY. Kováč bez klieští je ako holič bez britvy. Aj Martin Jackuliak, umelecký kováč z Rimavských Zalužian v Rimavskosobotskom okrese, ich má niekoľko. A jedny také, aké nemá nik.
Pohľad na ne doslova vyráža dych. Merajú vyše päť metrov a vážia zhruba 200 kilogramov. Sú dôkazom toho, že keď sa zaujímavý nápad, fantázia a šikovnosť pretavia do reality, vznikne originálne dielo.
To Martinovo sa začalo rodiť počas augustového 35. ročníka letného tábora umenia Letavy na kopcoch nad Kokavou nad Rimavicou.
„Predlohou mi boli kováčske kliešte, ktoré som si sám vyrobil približne pred rokom. Monumentálne funkčné kliešte sú v podstate ich zväčšeninou v mierke 10:1. Vyrábať som ich začal na Letavách, potom som na nich približne týždeň pracoval doma vo svojej dielni. Dokončoval som ich počas 12. ročníka sochárskeho sympózia Práci česť na Šarišskom hrade, no a finálne práce prebehli opäť doma,“ priblížil zručný kováč s tým, že obrie kliešte vyrobil zhruba za mesiac.
Pocta kováčskemu remeslu
Unikátne dielo z dielne Martina Jackuliaka sa nedávno stalo terčom fotoobjektívov. Spomínané kliešte, navyše natreté fosforom, sa zaskveli pod hviezdnou oblohou na lúke v Kraskove. Výsledkom sú zaujímavé fotografie Michala Purdeka, Erika Medveďa či Evy Ulickej.
Pohľad na svietiace kliešte dáva priestor fantázii. Navodzuje priam rozprávkovú atmosféru. Lepšiu poctu kováčskemu remeslu si ťažko predstaviť.
Dielo bude mať svoje miesto
Originálnym kliešťam nie je súdené zapadnúť prachom. Mali by stať súčasťou pripravovaného náučného chodníka pri Hnúšti.
„Minulosť Hnúšte a jej okolia je spätá so železiarstvom a baníctvom, takže si myslím, že určitá symbolika tu je,“ podotkol s úsmevom umelecký kováč. Jeho slová potvrdil aj Roman Lebeda, primátor Hnúšte.
„Pre toto originálne dielo už máme vybraté aj konkrétne miesto s výhľadom na Nízke Tatry. Kliešte nás zaujali preto, lebo symbolizujú najslávnejšiu časť histórie mesta aj regiónu, časy, keď v Likieri postavili prvú koksovú pec na Slovensku a v Hnúšti sa v jej období vyrábalo najviac surového železa v celom Uhorsku. Popri veľkom závode v časti Likier stále fungovala menšia železolejáreň v Maši, kde až do roku 1923 vyrábali rôzne železné nástroje a pravdepodobne aj takéto kliešte. Takže táto symbolika je skutočne úzko prepojená s našou históriou,“ vyjadril sa Lebeda.
Obdivuhodná tvorba
Kliešte úctyhodných rozmerov zďaleka nie sú jedinými originálnymi dielami, ktoré vyšli spod rúk Martina Jackuliaka. Pohľady návštevníkov Domaše – Dobrej púta 2,5 metra vysoká kotva. Návštevníci kaštieľa v Petrovanoch pri Košiciach aktuálne určite neprehliadnu zhruba 6 metrov vysoký kinetický objekt – kyvadlo.
„Predtým ho mohli vidieť v areáli amfiteátra v Prešove,“ podotkol Jackuliak. Zároveň vyzdvihol spoluprácu s Jurajom Špalkom, ktorý sa podieľal na výrobe kyvadla aj klieští. „Bez dobrej spolupráce by sa takéto projekty, akými je výroba objektov veľkých rozmerov, realizovať nedali.“

Kreativitu a šikovnosť majú v rodine
Vyrastal v rodine, v ktorej sa snúbia kreativita a šikovnosť. S obdivom sledoval otca vyrábajúceho nože. Pod rukami mamy sa zase rodia kvitnúce čelenky, party, rôzne ozdoby do vlasov, fascinátory či klobúky.
„Tvorba môjho otca určite ovplyvnila aj moje ďalšie smerovanie. Umelecké kováčstvo som vyštudoval v Kremnici. Potom som bol tovarišom na rôznych miestach. Rovnako som vyrábal nože z damaškovej ocele a všetko od úžitkového náradia až po umelecké veci,“ ozrejmil šikovný kováč, ktorý práve pracuje na železnej bráne v tvare mandaly. Predlohu si vytvoril sám.
„To je cesta, ktorou sa chcem uberať. Tvoriť vlastné veci, nie kópie z internetu. Také ktoré zaujmú kreativitou a originalitou,“ zakončil umelecký kováč, ktorého diela majú vyrazený punc v tvare srdca.