HNÚŠŤA. Blížiaci sa príchod nových investorov do Hnúšte spečatil osud dvoch budov a jedného komína v tamojšom priemyselnom areáli. Výbušnina a tiež stroje by ich mali poslať k zemi ešte tento rok.
Naopak, neďaleko stavieb, ktorých osud je spečatený, stojí unikát, ktorý má veľký potenciál stať sa celoslovenskou atrakciou. Primátor načrtol, aké má mesto plány. Zaujali aj vicežupana Ondreja Luntera.
Nevyužitá stavba
Zaujímavosťou je, že poschodová budova v tesnej blízkosti komína, ktorá už čoskoro bude minulosťou, nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola postavená.
„Bola v nej nainštalovaná technológia na výrobu prvkov individuálnej aj kolektívnej ochrany proti chemickým a radiačným látkam. Ľudia tu však nikdy nepracovali, pretože výroba sa mala spustiť len v prípade vojnového konfliktu.
Vyrábali by sa tu filtre do budov, tankov, masiek pre obyvateľov aj vojakov,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda s tým, že technologické zariadenie už v budove nie je a v medzipodlažiach zostali po ňom otvory. Statika budovy je narušená.
Čo sa týka 80 metrov vysokého komína, ktorý je zatiaľ z hľadiska statiky bezbroblémovým, je už pre nové projekty nepotrebný. O obnovení chemickej výroby v Hnúšti už neuvažujú.
„Bol postavený pre účely odvodu výduchov zo vzduchotechnických technológií výrobných hál. Od roku 1997 sú však už mimo prevádzky,“ ozrejmil Lebeda s tým, že z rokovaní s potenciálnymi investormi žiadny nepostaví novú halu na mieste, kde ju ohrozuje komín.

Predpokladaná výška sanačných prác, vrátane odstrelu komína a tiež búracích prác ďalších dvoch nehnuteľností v jeho blízkosti, je 145 980,01 eur bez DPH. Mesto ich uhradí z účelovej dotácie, poskytnutej rezortom hospodárstva.
Sanačné práce prebiehajú v súvislosti s príchodom nových investorov, pričom niekoľko firiem tu už roky pôsobí, vrátane najväčšieho zamestnávateľa na Gemeri, konkrétne spoločnosti YURA ELTEC Corporation Slovakia.

Unikát v priemyselnom areáli
Priemyselný areál v Hnúšti má aj svoj klenot. Pozornosť tu púta rozsiahly komplex historických budov. Sú spomienkou na časy, kedy bol Gemer železným srdcom Rakúska – Uhorska aj tie, keď si budovy starej železniarne, z ktorých sa výroba presunula do susedného Maďarska, vyhliadol doktor z nemeckého Düsseldorfu Eugen Blasberg.
V roku 1924 tu spustil chemickú továreň. Po druhej svetovej vojne ju však neobišlo znárodnenie a vznikli tu Slovenské lučobné závody. Chemická výroba sa rozšírila, pribudla gumárenská. V 80. rokoch závod dával prácu zhruba 2400 ľuďom.
Dominantný zamestnávateľ v Rimavskosobotskom okrese napokon v roku 2005 skončil v konkurze.
Práve s unikátnymi historickými budovami súvisia ďalšie plány Hnúšte.
„V budúcnosti by ich mesto chcelo odkúpiť a využiť ako zaujímavú historicko – priemyselnú atrakciu. Máme malé múzeum priemyslu, ktoré by sem mohlo byť prenesené a prípadne rozšírené. Určite je tu čo spropagovať a vytvoriť atraktívny priestor pre návštevníkov regiónu,“ predostrel ešte na sklonku uplynulého roka primátor Roman Lebeda.

Táto myšlienka nadchla aj vicežupana Ondreja Luntera, keďže Banskobystrická župa bazíruje na rozvoji cestovného ruchu v regiónoch, patriacich v krajine medzi ekonomicky najslabšie.
„Kedysi hospodársky rozvinutý región, dnes hladová dolina. No práve tieto doliny mnohokrát skrývajú klenoty, ktorým by sme mali venovať viac pozornosti. Sám som netušil, že mesto Hnúšťa jeden ukrýva priamo v priemyselnom areáli,“ informoval O. Lunter na sociálnej sieti po marcovej návšteve priemyselného areálu v Hnúšti s tým, že komplex má veľký potenciál.
„V spolupráci s mestom Hnúšťa chceme toto miesto opäť oživiť. Súčasný majiteľ budovy nevyužíva a neplánuje investovať do ich rekonštrukcie. Preto by sme s ním radi rokovali o prenájme alebo predaji nevyužitých budov mestu. V priestoroch bývalého priemyselného areálu by tak mohlo vzniknúť napríklad mestské múzeum predstavujúce priemyselnú históriu regiónu. V Hnúšti kúsok banskej histórie stále pretrváva. Za mestom sa nachádza ešte stále fungujúca baňa na magnezit a mastenec. Viem si predstaviť, že prepojením návštevy bane a múzea vznikne pekný zámer pre rodiny s deťmi. Hravou formou by približoval, ako sa kedysi spracovala ruda alebo vyrábali chemické zlúčeniny. Nepochybujem, že by si získal celoslovenskú pozornosť a pritiahol zvedavých turistov na Gemer a Malohont. U nás na kraji si uvedomujeme, aký dôležitý je rozvoj cestovného ruchu práve pre takéto regióny. Aj preto je to jednou z našich priorít. Budem rád, keď sa nám podarí zviditeľniť tento kus Slovenska, zaslúži si to,“ uviedol vicežupan vo svojom statuse.