BRATISLAVA. V nedeľu 25. októbra 2020 sa na Slovensku, tak ako vo viacerých ďalších európskych štátoch, skončí letný čas. Znamená to, že sa o 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) posunú hodiny na 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Ľudia teda budú spať o hodinu dlhšie.
Letný čas platil v roku 2020 od nedele 29. marca na území Slovenska aj ostatný európskych štátov, ktoré sú súčasťou stredoeurópskeho časového pásma. O efektívnejšom využívaní denného svetla uvažoval už v roku 1784 americký politik Benjamin Franklin a v roku 1907 formuloval návrh na zmenu času londýnsky staviteľ William Willet. Švédsko, Nemecko či Rakúsko-Uhorsko zaviedli letný čas už počas prvej svetovej vojny, opatrenie si však nezískalo obľubu.
V súčasnej podobe bol letný čas na území Československa zavedený v roku 1979. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza. Čas sa posúval o hodinu dopredu prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo už poslednú marcovú sobotu, a o hodinu naspäť zasa o 1.00 h v noci zo soboty na nedeľu počas
posledného septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času do posledného októbrového víkendu. Posúvanie času sa ustálilo na 2.00 respektíve 3.00 h, pretože v tejto dobe najmenej ovplyvňuje dopravu.
Aj keď sa letný čas zaviedol pôvodne pre energetické úspory, dnes je hlavným argumentom efektívnejšie využívanie denného svetla.
Napríklad na Slovensku zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra, teda takmer pol roka. V Bratislave to bolo tento rok napríklad od 29. marca, teda od nedele, keď začal platiť SELČ, až do 17. septembra, čo je presne 173 dní. Pri celoročnom stredoeurópskom čase bude dní so slnečným svitom po 19.00 h iba 113 od 28. apríla do 18. augusta.
Striedanie času vyvoláva začiatku odpor
Striedanie času malo od počiatku odporcov. K najznámejším v bývalom Československu patril Stanislav Pecka, ktorý od roku 1981 posielal žiadosti o odstránenie časového posunu vtedajšiemu predsedovi vlády Lubomírovi Štrougalovi a ďalším predstaviteľom.
EK zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času. Odporcovia argumentovali najmä zdravotnými dôvodmi.
Na návrh EK schválili poslanci Európskeho parlamentu 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej by sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021.
Smernica ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, teda aby sa rozhodli pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas.
Odporúča koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho "citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti". Znamenalo by to, že sa na Slovensku skončí každoročné striedanie času po 42 rokoch.
