ĽUBOREČ. Detstvo a mladosť prozaičky, redaktorky a publicistky Eleny Maróthy-Šoltésovej sú spojené s dedinou Ľuboreč v okrese Lučenec, kde prežila zhruba prvých 20 rokov svojho života. TASR to povedala etnologička Emília Mázorová.
Narodila sa v roku 1885 v Krupine ako dcéra evanjelického farára. Jej otec sa presťahoval do Ľuboreči, kde jej ešte v útlom veku zomrela mama. Vyrastala v evanjelickom prostredí, ktoré ju formovalo a ovplyvnilo na celý ďalší život, podotkla Mázorová.
Na detstvo a prvé vzdelanie v Ľuboreči spomína i samotná Maróthy-Šoltésová vo svojom životopise Sedemdesiat rokov života. Moje školovanie bolo také prosté, akého v tie časy dostávalo sa okrem zriedkavých šťastnejších výnimiek akiste všetkým dedinským farárskym a učiteľským dcéram: domáca ľudová škola, ktorá, keď ich naučila čítať, písať v materinskej reči i najpotrebnejšie počty a ako
najlepšie voviedla ich do povinných náboženských predmetov, vykonala
svoju úlohu, napísala autorka.
VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu Čítajte Jej najstaršou spomienkou bol podľa nej obraz mŕtvej matky. Prostredná, takrečeno veľká izba ľuborečskej fary. Nad kanapou medzi oblokmi zrkadlo čiernou šatkou zahalené, vprostred izby na podstavcoch rakva a v nej leží mŕtva mladá žena. Tvár vychudnutá, ale krásna vo svojom nedotknuteľnom pokoji, načrtla Maróthy-Šoltésová vo svojom životopise.
Podľa Mázorovej sa jej stal osudovým rok 1874, keď sa v Martine zoznámila so svojím budúcim manželom, obchodníkom Ľudovítom Šoltésom. Ona sa rozhodla pre tento sobáš pragmaticky, z rozumu. Vzťahy s macochou neboli ideálne a chcela sa dostať do Martina, ktorý bol vtedy kultúrnym centrom Slovákov. Svadbu však mali ešte v Ľuboreči 12. januára 1875, priblížila etnologička.
Do tejto novohradskej dedinky sa už Maróthy-Šoltésová nikdy natrvalo nevrátila, žila v Martine, kde sa venovala kultúrnej a publicistickej činnosti. Hoci nemala vysoké vzdelanie, bola múdrou ženou, ktorá sa zasadzovala o rovnoprávnosť žien. Priatelila sa s dcérou Tomáša Garrigue Masaryka Alicou a on osobne ju pozýval do
Topoľčianok, podotkla Mázorová.
VÍKENDOVÝ SERIÁL: Dejiny Ľuboreče siahajú do roku 1271, existujú dve verzie vzniku jej názvu Čítajte Ako pokračovala, Maróthy-Šoltésová má okrem iného zásluhu na vzniku Ústavu M. R. Štefánika a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena. V roku 1930 bola spomenutá medzi 25 Európankami v knihe Vedúce ženy Európy. Poskytovala tiež oporu svojej kamarátke Božene Slančíkovej-Timrave, ktorá pochádzala z neďalekého Polichna, doplnila.
Elena Maróthy-Šoltesová zomrela v roku 1939 v Martine, kde je i pochovaná na Národnom cintoríne. Jej pamiatke bolo v Ľuboreči venované veľké podujatie, ktoré sa uskutočnilo 6. októbra 1968 s názvom Dni Novohradu. Zúčastnilo sa na ňom 3000 až 4000 ľudí a usporiadal ho rodák z Ľuboreči Dušan Vrabec, dodala Mázorová.
Na snímke uprostred hrob Daniela Maróthyho, otca Eleny Maróthy-Šoltésovej, na starom cintoríne v Ľuboreči v Lučeneckom okrese. (zdroj: Branislav Caban /TASR/)
