ŠIATORSKÁ BUKOVINKA. Obec Šiatorská Bukovinka leží pri štátnych hraniciach s Maďarskou republikou, cca 29 km južne od Lučenca, v strednej časti Cerovej vrchoviny v doline horného toku potoka Belina. Nadmorská výška v strede obce je 303 m nad morom. V prevažne zalesnenom chotári, ktorý sa rozprestiera na rozlohe 2 159 ha, je nadmorská výška 231 – 725 m n. m.
V druhej polovici 18. storočia bola založená osada Šiatoroš. V roku 1866 tu Samuel Winter založil kameňolom, ktorý veľmi napomohol rozvoju osady. Ďalšou osadou, ktorá tvorí dnešnú obec, je Bukovinka, založená v druhej polovici 19. storočia. V obci žili poľnohospodárske a drevorubačské rodiny.
Čo sa týka okolitých osád, Malý Mlyn bol založený v 18. storočí pri vodnom mlyne, osady Horný a Dolný Medveš na začiatku 19. storočia drevorubačmi. Osada Mačkaluk sa stala významnou v roku 1895, po založení baníckej osady, keď v miestnom kameňolome pracovalo cca 1000 kamenárov. K rozvoju osád veľmi napomohlo vybudovanie železničnej trate Lučenec – Fiľakovo – Somosköujfalu, so zastávkou v Šiatoroši.
Po I. svetovej vojne v rámci pozemkovej reformy pôdu postupne skupovali obyvatelia Detvy, Hriňovej, Šoltýsky a Kokavy nad Rimavicou, ktorí sa tu usadili. Parceláciu pôdy v Šiatoroši podporovala pôžičkami pre kolonistov Banka Čsl. légií. V roku 1928 sa neďaleko otvorila podzemná baňa na kamenné uhlie.29. januára 1959 sa osady Šiatoroš a Bukovinka spojili a založili samostatnú obec Šiatorská Bukovinka.
V katastri obce sa nachádza Národná prírodná rezervácia Šomoška. Rezervácia má rozlohu 7,9 ha. Vrch na hranici s Maďarskom odkrýva unikátny geologický útvar, tzv. „Kamenný vodopád“ . Vodopád je vysoký 9 m a nad ním stojí zrúcanina stredovekého hradu Šomoška, ktorý patrí medzi najväčšie lákadlá pre turistov. Z obce sem vedie náučný turistický chodník s názvom Šomoška.
Starosta Šiatorskej Bukovinky, Peter Badinka (zdroj: Radovan Vojenčák)Starosta Peter Badinka je vo funkcii iba prvé volebné obdobie, ale ako sám vraví, má už 20 rokov skúseností, keďže pomyselné žezlo prebral po svojom otcovi. Prvá otázka smerovala k tomu, čo považuje za najvýznamnejšiu vec, ktorá sa podarila v obci dosiahnuť.
„No asi revitalizáciu národnej kultúrnej pamiatky hradu Šomoška a vytvorenie náučného chodníka v jeho okolí, ktoré sa začalo už koncom 90 rokov, teda v čase, keď sa ešte turizmu nevenovala veľmi pozornosť a celkovo ešte nebol rozbehnutý. Vtedy ešte fungoval program PHARE, cez ktorý sa podarilo tieto veci zrealizovať. Boli určite štartérom turizmu. Ten neutrpel ani tohto roku a výpadok maďarských turistov, ktorí sa báli k nám prísť, nahradili domáci. A vďaka príjmom z hradu máme naozaj nezanedbateľné príjmy do obecnej kasy.
A priamo v obci asi to, že ju máme vyasfaltovanú novým asfaltom. Tiež sme boli medzi prvými, ktorí začali zavádzať verejné LED osvetlenie. Už sme takmer kompletne osvetlení takto. Tiež sme začali skúšať solárne, tam však mám pocit, že nemajú taký výkon, ale možno by sa dali využiť na parkovisku pod hradom, kde nie je zavedená elektrina. Jednoznačne však prinieslo toto osvetlenie viditeľnú úsporu pre náš rozpočet.
Myslíte si, že využívate naplno váš turistický potenciál?
V rámci rozšírenia ponuky pre turistov uvažujeme nad tým, že ukážeme bohatú banícku históriu, lebo v minulosti sme mali, ak dobre rátam, šesť baní, kde sa ťažilo uhlie, kameň, ale aj piesok. Uvažoval som, že v budove stanice časom zriadime múzeum zamerané na históriu železnice, ale aj baníctva. Celkovo máme podľa mňa veľký potenciál aj na to, že u nás budú turisti môcť aj prenocovať a budeme im vedieť ponúknuť možnosť plnohodnotného trávenia času, napríklad aj počas celého víkendu. Od nás sa dajú robiť túry na Karanč, kde je rozhľadňa.
Pekná túra je aj po turistickej magistrále, ktorá kopíruje štátnu hranicu s Maďarskom na trase Kalonda – Šiatorská Bukovinka. Nad priehradou, ktorá je v obci a ponúka tiež priestor na relax, sa nachádza vrch, na ktorom bol kedysi hrádok, musíme však vyriešiť najskôr vlastnícke práva. Chceli by sme k nemu spraviť tiež značkovaný náučný chodník a v jeho blízkosti spraviť možno aj presklenú vyhliadkovú plošinu.
Naším cieľom je udržať turistov v obci, čo by mohli využiť aj naši obyvatelia, ktorí by im mohli ponúknuť nejaké služby, či už ide o ubytovanie, alebo napríklad rýchle občerstvenie, zmrzlinu a podobne.
Uvažujete aj nad projektami atraktívnymi pre cykloturistov?
Samozrejme. Momentálne sa dá z obce ísť pod hrad na parkovisko. Chcem upozorniť, že na náučný chodník sa už na bicykli nesmie ísť ani na hrad či z hradu. Nachádza sa totiž v 5. stupni ochrany. Ale už sme sa bavili s ľuďmi z CHKO Cerová vrchovina, že či by sa nedalo popri niekdajšej osade Mačkaluk spraviť cyklotrasu do Maďarska a odtiaľ prísť k hradu. Potom by mohli cyklisti pokračovať na hrad Šalgó a odtiaľ sa vrátiť cez hraničný priechod späť do obce. Takisto uvažujeme nad zriadením požičovne bicyklov, ale to až ak by sme uskutočnili projekt informačného centra v obci.
To si však bude vyžadovať rozšírenie ubytovacích kapacít.
Máme plány aj my ponúknuť možnosť ubytovania v obecnej ubytovni, ktorá by mohla vzniknúť v budove bývalej škôlky. Žiaľ, podali sme neúspešne tri žiadosti. Celkovo by sme chceli pretvoriť tú časť obce, kde sa nachádza kultúrny dom, aj niekdajšie potraviny. Uvažujeme aj nad tým, že by sme tam presunuli aj obecný úrad, ktorý sa teraz nachádza v niekdajšej samostatnej časti Šiatoroš, do Bukovinky, kde býva viac ľudí. Uvidíme, ako budeme na tom s financiami, všetko je zatiaľ len v rovine úvah.
Ešte by som sa však vrátil k možnosti rozšírenia ponuky pre turistov. Na začiatku obce máme zvláštny geologický útvar, spätnú eróziu, v zime tam vzniká pekný ľadopád, ale aj v lete je tam čo pozerať. Je to vo vlastníctve štátu, takže veríme, že sa nám to podarí sprístupniť, bavili sme sa aj s ochranármi a malo by to byť možné zrealizovať. Informačné tabule už máme prichystané.
Ako sa vlastne žije v obci samotným obyvateľom? Čo ich podľa vás trápi?
Snívame, tak ako všetky obce, o kanalizácii a vodovode. Problémom je, že sme veľmi rozťahaná dedina. Od prvého po posledný dom je to približne sedem kilometrov, čo by stálo nepredstaviteľnú sumu. A kanalizácia je problémom aj v susedných Radzovciach, ktoré na ňu stále čakajú.
V menších obciach by bola možno skôr cesta výrazný príspevok za strany štátu na čističky odpadovej vody ku každému domu, čo by vyšlo, ako sme si spočítali, lacnejšie než výstavba kanalizácie. Na vodovod už bol vypracovaný projekt, ale neprešiel. Prednedávnom sa spisoval plán rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja a všetky obce dali ako prioritu vodovody. Uvidíme, či to pomôže.
Čo ponúkate pre tých, čo si chcú zašportovať? Akým voľnočasovým aktivitám sa venujú tunajší ľudia?
Chceli by sme pri futbalovom ihrisku vybudovať multifunkčné ihrisko, ktoré by slúžilo obyvateľom a možno aj turistom, ktorí by tu trávili dlhší čas. Teraz je tam antuková plocha, kde sa konajú aj volejbalové turnaje, ale radi by sme ju premenili na modernejší priestor. Čakáme len na vhodnú výzvu a ideme do toho.
Samotný futbal sa u nás už nehráva. Ihrisko sa viac využíva na spoločenské podujatia.
Tohto roku sme obnovili činnosť dobrovoľného hasičského zboru, aj ja som ich členom. Zatiaľ sa len rozbiehame, musíme riešiť aj obnovu zbrojnice, techniky a aj my sa musíme dostať do nejakej kondície. Chceme ísť do Radzoviec, aby nám v začiatkoch pomohli a poradili. Uvidíme, čo časom, ale našu činnosť zameriame hlavne na pomoc pri povodňových situáciach.
Teší ma, že je tu partia starších pánov, ktorí chodia každý víkend po rôznych túrach, pravidelne ping-pong hrávajú či si zájdu na kolky.
Zabudnime aspoň na chvíľu na pandémiu a povedzme si, aké podujatia pripravujete zvyčajne počas roka pre obyvateľov?
Už niekoľko rokov začíname fašiangami, kde sa naše žienky pochvália výbornými domácimi koláčmi. K tomu patrí, samozrejme, aj dobrá hudba. Už dva roky po sebe prišli Vidovenky z Vidinej, lebo sa ľuďom veľmi páčia. Ale bola tu aj Ďatelinka.
Minulý rok sme začali s podujatím pri príležitosti otvorenia turistickej sezóny ako poďakovanie pre turistov, že k nám chodia, tohto roku to nevyšlo, čo je škoda, lebo sme pripravili pre nich viacero vylepšení oproti vlaňajšku, nevadí, skúsime to na budúci rok.
Začiatkom mája robievame volejbalový turnaj, ktorý už robíme zo 15 rokov. Tam sa zídu družstvá aj z okolia a je pritom dobrá zábava. Už niekoľko rokov robíme pre miestne deti pri vstupe na náučný chodník Deň detí, kde sa môžu pridať aj turisti, ktorí k nám vtedy prídu. V lete sú oslavy Petra Pavla, ktorí sú našimi patrónmi. V piatok sa začína veľkou opekačkou, v sobotu zábavou a v nedeľu sa končí najskôr omšou v našom kostole a potom posedením pri guľáši na ihrisku. Chodievame po okolitých dedinách na ich akcie variť guľáš, kapustnicu či piecť klobásky a oni prídu práve vtedy k nám.
V auguste máme zas takú zábavnú akciu, ktorú vymyslel, žiaľ, už nebohý Paľko Budáč mladší. Volá sa to Tour de Bukovinka, kde je detská a dospelácka kategória. Je okolo toho vždy kopa zábavy a dobrej nálady. Dospelí účastníci jazdia na starom bicykli a majú to sťažené ešte aj tým, že musia pritom vypiť pivo na čas. A už potom len v zime mávame Mikuláša, zvykli sme si spraviť spoločný výlet niekam a pred Vianocami býva koncert v kostole a potom nasleduje posedenie pri vianočnom punči a kapustnici v kultúrnom dome. Rok končíme silvestrovskou zábavou.
Nejaké prianie na záver?
Ja len dúfam, že sa veci vrátia čo najskôr k „normálu“, aby sme sa mohli venovať naďalej zlepšeniu podmienok pre život našich občanov, ale aj lepšej ponuke pre návštevníkov obce, aby sa k nám radi vracali a objavovali krásy nášho okolia.
