ŠIATORSKÁ BUKOVINKA. Hrad Šomoška vo vlastníctve obce Šiatorská Bukovinka bol postavený v 13. až 14 storočí. Je zaujímavý tým, že na jeho stavbu bol použitý materiál z jeho okolia, konkrétne päť až šesťboké bazaltové stĺpy.
V 17. storočí bol hrad niekoľkokrát prestavaný, jeho úlohou bolo brániť Turkom v prístupe k banským mestám.
Veža je dominantou hradu
V dôsledku požiaru v roku 1826 bola zničená posledná západná veža. Dielo skazy dokonal posledný majiteľ, ktorý dal hrad rozobrať na rozhraní 19. a 20. storočia.
Od roku 1972 prebiehali pod vedením Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, stredisko Lučenec, konzervačné práce, vďaka ktorým sa obnovila čiastočne západná a južná delová veža. Tá sa stala dominantou hradu a podľa projektu, ktorý sa pripravil začiatkom tohto storočia, sa malo z nej stať Informačné stredisko enviromentálnej výchovy Šomoška.
Veža sa mala už vtedy uzavrieť a v jej útrobách mala byť expozícia, venovaná histórii hradu a jeho okolia. Z posledného poschodia sa mala spraviť prednášková sieň.
„V roku 2002 sme pripravili a odovzdali hotový projekt. Mala prebehnúť verejná súťaž a malo sa začať budovať. Ja som následne odišiel do dôchodku, takže dodnes neviem, na čom to zlyhalo a či ten projekt vôbec na obci majú. Obsahuje odborné riešenia, ktoré nikto neprekoná a dajú sa uplatniť podľa mňa aj dnes. Vtedy prebehli aj rokovania s maďarskou stranou za privedenie elektriny na hrad, ktorá tam doteraz nie je,“ povedal Ján Šimon, vtedajší pracovník Slovenskej agentúry životného prostredia a jeden zo spoluautorov projektu.
Jediné, čo ho môže tešiť, je, že jeho projekt Náučného chodníka Šomoška sa zrealizoval a bol veľkým impulzom na rozvoj miestneho turizmu.
Malá vežička, slúžiaca ako pokladňa a infostánok na jeho začiatku, je pomenovaná po ňom.
Starosta obce Peter Badinka zareagoval na tento fakt: „Žiaľ, podobných projektov máme plnú skriňu a viem povedať, na čom to zlyhalo, hoci som tu nebol. Tak ako väčšina veľkých projektov, aj tento na nedostatku peňazí. Na takéto komplexné opravy by sme ťažko zohnali dostatočné množstvo peňazí. Teraz sa však chystáme v tej veži spraviť v budúcom roku aj najvyššie podlažie, odkiaľ sa naskytnú návštevníkom ešte krajšie výhľady do okolia hradu.“ Najakútnejšie však potrebujú riešiť aj vstupnú vežu, kde sa vplyvom počasia rozpadá časť muriva. Na budúci rok by ju chceli opraviť.
Najhoršie je podľa neho nastavený systém podporných programov, kde musíte podať kompletne vypracovaný projekt, ktorý málokedy prejde a popritom za jeho vypracovanie obec musí zaplatiť.
„Nerozumiem, prečo to nie je tak, že by sa prvotne podal vypracovaný zámer a v prípade jeho schválenia by sa dostal do druhého kola a až vtedy by sa dával vypracovaný projekt. Taktiež by sme chceli spolupracovať na ďalších spoločných projektoch s maďarskou stranou, jeden úspešný práve dokončujeme. Nejaké rokovania už prebehli s primátorom Šalgotarjánu. Chceli by sme vybudovať toalety pri parkovisku na našej strane a takisto by mohli vybudovať oni toalety pod hradom z ich strany,“ dodal Badinka.
Turistický potenciál sa chystajú v Šiatorskej Bukovinke využiť naplno Čítajte Problém vidí aj v tom, že na obecnom úrade sú len dvaja zamestnanci a určite by sa zišiel človek, ktorý by mal na starosti hrad a jeho okolie, ale problémom by bolo jeho zaplatenie.
Ďalšie unikáty
Romantický a jedinečný charakter hradného kopca dopĺňa unikátny 9 metrov vysoký čadičový vodopád, odkrytý ťažbou bazaltu na výstavbu hradu.
Vďaka svojmu zahnutiu, ktoré nie je bežné, sa radí k európskym unikátom. Ten by sa mohol na budúcu sezónu dočkať vyčistenia okolia od náletových drevín a mal by tak viac vyniknúť.
Ďalšou raritou je kamenné more na severnom svahu hradného vrchu.
„Aj kvôli turistom, ktorí naň vstupovali a vytvárali tam rôzne kamenné mohyly, a tým narúšali jeho vzhľad, sme pri ňom vystavali plošinu so zábradlím, ktorá by mohla eliminovať tento problém a zároveň poskytla turistom lepší výhľad,“ pripomenul starosta.
Veľký potenciál cítia v obci aj v kameňolome Mačacia, ktorý je tiež súčasťou náučného chodníka a už nie je v najvyššom 5. stupni ochrany prírody.
„Zaujala ma ferrata pri Kremnici, a tak niečo na ten štýl by sme tam možno zrealizovali. Ale to bude závisieť aj od CHKO Cerová vrchovina, ako sa k nášmu zámeru vyjadria. Nápadov je viac, len už ich zrealizovať,“ zakončil s úsmevom prvý muž Šiatorskej Bukovinky.
