LUČENEC. Najprv zvádzala boj o život, potom začali jej drobné telíčko kváriť choroby.
Dominika Parobeková z Lučenca má dnes deväť rokov, no jej mamička Kristína nikdy nezabudne na okamih, keď prišla na svet jej vytúžená dcérka. Bol to len taký miniatúrny, 620 gramov vážiaci batôžtek.
Radosť z príchodu dievčatka na svet razom vystriedal strach. Lekári museli Dominiku oživovať a napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu.
Akoby toho nebolo dosť, nastúpili zažívacie problémy. Kristína si na chvíľu, keď bude svoju dcérku stískať v náručí doma v kruhu najbližších, musela počkať päť mesiacov.
Ani choroby ich nezabrzdili
Dominikine diagnózy však stále neveštili nič dobrého. No mladí rodičia sa nevzdávali. Boli rozhodnutí obetovať všetko, len aby našli spôsob, ako uľaviť ubolenej dcérke a zabezpečiť jej prosperovanie.
Akoby sa stal zázrak. Vďaka trpezlivosti, starostlivosti a obetavosti začala Dominika robiť pokroky.
„Z každej drobnosti, ktorá sa jej podarí, máme obrovskú radosť. Niekedy mám pocit, že niet prekážky, ktorú by sme nezdolali,“ hovorí starostlivá mama, ktorá sa o svoju dcérku stará 24 hodín denne.
Niet divu, že pri dieťatku s mozgovou obrnou, psychomotorickou retardáciou, problémami s tráviacim traktom a chorými očkami sú aj malé krôčky k úspechu obrovským sviatkom.
Príbeh Dominiky však nie je o slzách beznádeje a trápení. Je plný odhodlania a pevnej vôle. Je dôkazom toho, že maximálna starostlivosť rodičov a podpora dobrých ľudí dokáže skutočne divy.
„Snívali sme o tom, že urobí prvé krôčky, a podarilo sa. Dnes už dokonca kočíkuje bábiku, naučila sa kolobežkovať,“ vymenúva Kristína s tým, že za pokroky svojej Dominiky vďačí aj dobrodincom, ktorým nešťastie iných nie je ľahostajné.
„Našli sa ľudia, ktorí nám značne pomohli a stále pomáhajú. Vďaka nim sme mohli absolvovať rehabilitačné pobyty, ktoré Dominike veľmi pomohli. Je to drahá záležitosť, ktorú by sme si bez ich podpory nemohli dovoliť, aj keď manžel pracuje a snaží sa rodinu zabezpečiť. Na drahú liečbu je to však málo,“ povedala osudom skúšaná matka.
Sen spojený s delfínmi
Kristína s úsmevom tvrdí, že čo si zaumieni, to aj dosiahne. Všetky jej sny sú spojené s Dominikou. Verí, že jej stav sa bude stále zlepšovať. „Chodí aj do špeciálnej školy, čo jej tiež prospieva. Keď počuje hudbu, hneď by tancovala. Je veľmi vnímavá,“ vymenúva.
Vie, že ich čaká ešte veľa dní, ktoré nebudú zrovna prechádzkou ružovou záhradou, ale nemieni sa vzdať. Jej najnovší sen je spojený s delfínmi.
„Chcela by som Dominike dopriať delfinoterapiu. Detičkám s takými diagnózami, aké má aj ona, vraj veľmi pomáha. Snáď by ju to primälo aj rozprávať,“ povedala a vzápätí dodala, „je to však len sen, ktorý sa môže stať skutočnosťou iba s pomocou dobrodincov. Najbližšie je delfinoterapia na Ukrajine. Nie je to lacný špás. Snáď sa tam raz dostaneme,“ zakončila starostlivá mama.
