Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Už usadený a píšuci tulák

Rodák z Rimavskej Soboty, vydáva už svoju tretiu knihu.

Ján BabaríkJán Babarík (Zdroj: z archívu Jána Babaríka)

LUČENEC. Ján Babarík sa narodil pred 50 rokmi v Rimavskej Sobote. Jeho životná cesta viedla cez Prešov, Banskú Bystricu, Bratislavu, Brno. Žil aj v USA, v Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Medzi jeho zamestnaniami nájdete aj nezvyčajné profesie. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupier, klampiar, pokrývač, montér či manipulant vo veľkosklade.

Podľa ďalších dostupných informácií z hlbín internetu v súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.

Skryť Vypnúť reklamu

Sú všetky tieto údaje pravdivé? Kedy a prečo ste odišli zo svojho rodného mesta? A vraciate sa doň? Ak áno, s akými pocitmi?

Ten životopis je pravdivý, len neúplný. Mal som rád zmeny. Rimavskú Sobotu som opustil viackrát, naposledy a nadobro v roku 2002. Bol to môj domovský prístav. Domov som mal stále tam, kde som práve žil, inak by ma to túlanie nebavilo. A alter-domov mám dodnes v Hrnčiarskych Zalužanoch, kde som prežil detstvo a žijú tam moji rodičia a kamaráti.

Ako a kedy ste sa dostali k písaniu? Čo bolo prvotným impulzom?

Ešte v detstve a potom na strednej škole. Zabával som spolužiakov poviedkami. Nespomínam si na prvotný impulz, ani neviem, či nejaký bol. Písal som, lebo ma to bavilo. Niekedy okolo roku 1988-89 som to chcel upgradovať na vyšší level a do vydavateľstva Mladé letá som poslal drsnú poviedku o narkomanoch. Daniel Hevier mi odpísal, že je to fajn, ale že by som mal písať o škole alebo o chalanoch. Lenže tým smerom ma to neťahalo. Nastúpil som na vojnu a potom som mal iné starosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Orientujete sa najviac na žáner poviedky, ktorý akoby sa aj viac hodil do tejto uponáhľanej doby. Nemáte v pláne predsa len napísať niečo rozsiahlejšie, či vám táto forma vyhovuje najviac?

Poviedky mám rád. Bol som dvakrát vo finále Bagalovej poviedky, päťkrát vo finále detskej poviedky vydavateľstva Perfekt, vyhral som Literárnu Senicu Laca Novomeského, Benediktiho literárnu Prievidzu, Literárne výhonky v Liptovskom Mikuláši, druhé miesto na Istrocone, Cenu Literárneho informačného centra, Cenu Bibliotéky, Cenu poroty na Martinus Cena Fantázie, Cenu Béla za najlepší horor tamtiež.

Hej, mám poviedky rád, lebo sú dynamické, nezmestí sa do nich vata. A dajú sa lepšie písať popri práci. Päť-šesťtisíc slov napíšete za štyri dni, keď vám dobre ide. Ale napísať román so 70 000 slovami mi popri práci trvá rok a viac. Viem to, práve som jeden taký dopísal. Už je vo vydavateľstve, mal by vyjsť na jar 2021. Písať poviedky je živšie, rezkejšie, ale keďže mám radšej príbeh ako slovnú ekvilibristiku, je ťažké vymýšľať stále nové a nové. Nazbierať ich na knihu trvá roky. Napísať román je rýchlejšie, ako dať dokopy zbierku poviedok.

Skryť Vypnúť reklamu

Vydali ste zatiaľ tri knihy. Prvou je krátky román Pálenie mostov, to znie, ak sa pozerám na váš stručný životopis, možno až nechcene autobiograficky. Cítite sa takýmto „podpaľačom“? Alebo ste zanechali na každom mieste, kde ste sa ocitli, kúsok zo svojho ja?

Všetko, čo napíšem, má autobiografické prvky. Aj keď opisujem úplné fantasy, ako napríklad cestovanie v čase alebo sex s dvomi ženami, vždy je tam niečo osobné. Keď už nie priama skúsenosť, tak schopnosť vžiť sa do postáv, nechať ich prirodzene reagovať a rozprávať, to všetko je založené na empirických skúsenostiach.

Pálenie mostov je o chlapovi, ktorý následkom dlhotrvajúcej a neliečenej psychickej poruchy podľahne presvedčeniu, že zavraždil svoju ženu. Lenže nikto mu neverí a to spustí kolotoč reakcií, na konci ktorých sa aj nevinná vražda môže skončiť tragicky. Ústredný motív nie je autobiografický, aj keď ruku do ohňa by som za to nedal.

Druhá kniha vyšla vlani, volá sa Jumper. Našiel som k nej popis, že obsahuje príbehy, ktoré je rozhodne lepšie stokrát čítať, ako raz (ne)prežiť. Kde ste na ne hľadali inšpiráciu? Je v nich čosi odpozerané z vášho životného putovania? Majú postavy v tých poviedkach reálne predobrazy?

Ak by sa mi príbehy z Jumpera stali alebo ma čo len lízli, už by som tu nebol. Rozhodne nie v takomto stave. Ale postavy áno, to je iné kafe. Takmer každá postava, ktorá sa objaví v mojich príbehoch, má reálny predobraz. Pri písaní si predstavujem niekoho, koho som poznal. Alebo, ak už je to nejaký úplne absurdný magor, tak si ho vyskladám z tých, ktorí sa mi priplietli do cesty. A potom, keď tá postava stojí pred prelomovým rozhodnutím, sa mi ľahšie vyberá prirodzená cesta. Ak je predobrazom k hlavnému hrdinovi poviedky Jumper nejaký Jano, ktorého dobre poznám a v príbehu sa dostane do situácie, kedy by mal premôcť strach a udrieť, zaseknem sa. Lebo ten môj Jano, ktorého v postave od začiatku vidím, by neudrel, ale ušiel. Tak aj moja postava zbabelo utečie, čím si zachová integritu a uveriteľnosť.

Poďme k aktuálnej knihe, nazvanej Triplovia. Prvá otázka smeruje k jej názvu. Čo si pod ním má čitateľ predstaviť, kto sú tieto „bytosti“?

Vráťme sa do nedávnej minulosti. Naši predkovia, vtedy už Homo sapiens, prišli z Afriky do Európy, kde narazili na silnejších a bojovnejších neandertálcov. Tú zrážku sme vyhrali, pretože sme sa, na rozdiel od nich, dokázali spájať a lepšie komunikovať. Čo keby sme však neboli jediným druhom Homo, ktorý by mal tieto atribúty prežitia?

Čo ak ďaleko na sever prenikli kmene druhu Homo arboreus, človeka stromového, ktoré tiež dokázali svoje územie vyčistiť od menej úspešných predskokanov človeka a keď sa zrazili s našimi predkami, už boli príliš rozvinutí na to, aby sme ich dokázali zdecimovať? Toto sú triplovia, stromoví ľudia. Delia sa s nami o svet so všetkými problémami, ktoré to prináša. Rasizmus a hrubé násilie nevynímajúc.

Ako by ste na ňu navnadili čitateľa, čo v nej nájde?

Sú to navzájom prepletené príbehy, taký mix všetkého. Je v nich napätie, humor, láska, ľudská dráma aj happyend. Ak by to ako návnada nestačilo, tak na strane 221 je spomenutý alkohol.

Leitmotívom vašej novinky sú ľudské omyly. Vy sám by ste sa priradili k ľuďom chybujúcim často? Ak áno, ako sa k tomu staviate? Vyznávate heslo, že chybovať je ľudské?

Mýlim sa vždy, keď omyl uznám, a následne mením názory. Nie tie zásadné, principiálne, v tých som v mojom veku už konzistentný, ale tie všedné, praktické názory, ktoré stoja na omylných predpokladoch. Ale aj takéto omyly dokážu obrátiť život naruby. Postavy z knihy Triplovia by o tom mohli rozprávať...

Aby nevyznel tento rozhovor nejako pochmúrne, dosť častou súčasťou vašich príbehov je humor. Akú jeho formu máte najradšej a využívate ju vo svojej tvorbe?

Mám rád akýkoľvek humor, ak je smiešny. Nerozosmeje ma televízny situačný humor, kde sa niekto oblečie do ženských šiat alebo povie slovo „hovno” a produkcia pustí do éteru hurónsky smiech. Ale inak sa smejem často a rád, vďaka čomu stretávam podobných ľudí, takže studnicu vtipných zážitkov mám pomerne hlbokú. A vzhľadom na to, že si na mnohé kvôli alkoholu nespomínam, je táto moja studnica prakticky nevyčerpateľná.

Na záver, keďže sme akurát vo vianočnom čase a aj s ohľadom na aktuálnu situáciu je čas na priania asi hlavne zdravia, ale čo vy by ste okrem tejto najpotrebnejšej veci želali sebe, svojim blízkym aj neznámym ľuďom?

Mám už päťdesiat rokov a z roka na rok si viac uvedomujem cenu zdravia. Rodina, šťastie, priatelia, peniaze, to všetko je fajn a robí to život krajším, ale stráca to na cene, keď človeku predčasne zhasne sviečka. Takže ostaňme len pri tom zdraví. Prípadne, ak môžem skromné prianie, nech nás v júni zase potešia pekné dubáky. Všetkých, ako sme tu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Budovanie zelenej značky
  6. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  7. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 279
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 331
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 409
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 139
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 714
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 589
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 553
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 461
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 400
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 302
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Na mieste nehody.

Pri dopravnej nehode sa zranili dve osoby.

2 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

18 h
Sírne oko je miestom o ktorom sa toho veľa nedozviete.

Zaujímavosť o ktorej sa toho dočítate málo.

15 h

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

16 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

20 h

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

15 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

25. jan

Už ste čítali?