Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ema Golpergerová si nezaslúži zostať v tieni

Ak sa jej meno predsa len objaví, je spomenutá zväčša len ako doplnenie rozprávania o Elene Maróthy-Šoltésovej alebo Božene Slančíkovej-Timrave.

Ema GolpergerováEma Golpergerová (Zdroj: zdroj foto: Mišo Šesták)

LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom z občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu prinášame v našom nepravidelnom, ale dlhodobom seriáli rôzne zabudnuté udalosti z dejín nášho regiónu, ktoré sa každoročne dostanú v podobe príspevkov do Zborníku zo stretnutia priateľov histórie.

Aj tento rok vďaka mnohým podporovateľom mohol zborník vyjsť a my vám prinášame prvú ukážku z neho. Ide o spoločné dielo Jána Aláča a Ľudmily Pulišovej, nazvané Ema Golpergerová a jej život pre národ. Ak vás jej obetovanie za národ zaujalo, môžete sa o ňom dočítať viac v zborníku, ktorý je k dispozícii v lučeneckých kníhkupectvách pri kúpe vybraných kníh s témou regionálnej histórie.

Skryť Vypnúť reklamu

Neprávom v pozadí

Ema Goldpergerová nie je v širšom povedomí príliš známa. Ak sa jej meno predsa len objaví, je spomenutá v súvislosti s Novohradom zväčša len ako doplnenie rozprávania o Elene Maróthy -Šoltésovej alebo Božene Slančíkovej-Timrave. Objavuje sa pri nich ako postava, na ktorú sa prenieslo trochu z ich slávy a pozornosti. V neskoršom období, počas jej pôsobenia v Turčianskom Svätom Martine, je jej meno spájané s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou popri dominantných osobnostiach ako Andrej Kmeť, Andrej Halaša alebo Václav Vraný. Nie je to vôbec spravodlivé a ani pravdivé. Ak sa ponoríme do spomienok jej súčasníkov a do jej aktivít, je prostredníctvom nich Ema Goldpergerová zaujímavá a neprehliadnuteľná osobnosť, ktorej sa však nedostávalo toľko pozornosti, ako by si zaslúžila.

Skryť Vypnúť reklamu

Do určitého času to bola ona, kto mal vplyv na o čosi mladšiu Elenu Maróthy-Šoltésovú, s ktorou bola rodinne spríbuznená a s ktorou vyrastala v novohradskej Ľuboreči. Obdobne to bolo aj v prípade Boženy Slančíkovej-Timravy a prostredia, z ktorého Timrava vzišla. Pre Boženu, jej sestry Irenu, Máriu, ale i priateľku Oľgu Petianovú bola Ema zdrojom informácií a predovšetkým neustálym podnecovateľom k národným aktivitám. S mnohými dielami slovenskej a svetovej literatúry sa stretli len vďaka knižnici Emy Goldpergerovej. Pre Boženu Slančíkovú-Timravu sa Ema stala predlohou pre Hanu Čepčinskú v próze Všetko za národ. Napriek tomu, že Timrava tu postavu Hany Čepčinskej – Emy Goldpergerovej – ironizuje, podobne ako iné postavy a tiež samu seba, je zrejmé, že skutočným podnecovateľom písania a na počiatku literárnych aktivít Timraviných, ale i jej sestry Ireny, bola práve Ema Goldpergerová.

Skryť Vypnúť reklamu

Rodinné prostredie

Vo všeobecnosti sa uvádza, že Ema Goldpergerová sa narodila 5. marca 1853 v Ľuboreči (okres Lučenec). V skutočnosti sa Emma Susanna narodila 5. marca 1853 v Hornej Strehovej (okres Veľký Krtíš). Tu bola 19. marca 1853 aj pokrstená. Narodila sa v rodine učiteľa a notára Jozefa Goldpergera a Karolíny, rodenej Bauerovej. Matka bola dcérou učiteľa z Tomášoviec. Mala tri sestry a jedného brata. Nesprávne uvádzané miesto narodenia je dôsledkom súhry viacerých faktorov. Všetci jej mladší súrodenci sa, na rozdiel od nej, narodili v Ľuboreči a súčasne aj ona samotná bola väčšinu svojho života spájaná s Ľuborečou.

Neprehľadnosť situácie v Ľuboreči spôsobovala aj prítomnosť dvoch rodín s takmer identickými priezviskami: Goldpergerovci a Goldbergerovci. Po smrti Emy Goldpergerovej sa v článkoch napísaných k tejto udalosti objavoval len údaj o dátume narodenia a pôvode z Ľuboreče, čo sa postupom času zmenilo na miesto narodenia. Chybný údaj jej narodenia sa postupom rokov preniesol do lexikónov, encyklopédií a publikácií a zakorenil sa v nich mimoriadne silno.

Začiatkom 20. storočia boli Goldpergerovci najväčšími vlastníkmi pôdy v Ľuboreči i v susednej Závade. Určitý majetok tu Goldpergerovci mali už po príchode do Ľuboreče, napokon z príjmov zo svojej časti majetku Ema Goldpergerová žila, a preto sa aj mohla venovať „národným veciam“ a nemusela sa boriť s existenčnými problémami, hoci príjmy z neho neboli najväčšie. Stačili však na živobytie a podporu množstva aktivít. Jej otec Jozef je spolu s Danielom Maróthym v pozadí mnohých národných a kultúrnych aktivít. Bol tiež pravidelným prispievateľom na množstvo zbierok rozličného charakteru.

Spoločenské zázemie

Pri osobnosti Emy Goldpergerovej zohralo rozhodujúcu úlohu prostredie, v ktorom prežila detstvo a mladosť, s rodinným, ale i širším spoločenským zázemím Ľuboreče, ktorá bola v tom čase nazývaná tiež Veľká Ľuboreč.

Obyvateľstvo žijúce v tomto priestore bolo mimoriadne kompaktné – konfesionálne, etnicky i sociálne. Z časového hľadiska išlo o obdobie 19. storočia a začiatok 20. storočia. Do národných dejín sa zapísala najmä inteligencia – rodiny evanjelických farárov a učiteľov. Medzi týmito rodinami boli mimoriadne intenzívne vzťahy. Aj spoločenské a kultúrne prostredie v Ľuboreči, v čase detstva Emy Goldperovej, bolo utvárané vzájomnými stykmi rodín okresného notára Jozefa Goldpergera, učiteľa Timoteja Karola Čipkaja, statkára Kolomana Goldbergera a predovšetkým evanjelického farára, básnika a veľkého slovenského vlastenca Daniela Vrahobora Maróthyho. Daniel Maróthy bol mimoriadne silnou osobnosťou a veľkou autoritou. Bol príslušníkom Štúrovej družiny. On je príkladom toho, ako jedna osobnosť dokáže výrazne ovplyvniť priestor svojho života a ľudí v ňom žijúcich.

Daniel Maróthy mal veľký vplyv aj na Emu Goldpergerovú. Okrem prostredia bolo pre Emu Goldpergerovú mimoriadne dôležité priateľstvo s Elenou Maróthy Šoltésovou, ktoré pretrvalo počas celého ich života.

Vo svojich spomienkach to priznáva aj Elena Maróthy-Šoltésová. Tá celý život vyzdvihovala osobnosť a aktivity Emy Goldpergerovej a vplyv, ktorý na ňu Ema mala, a to už od detstva. K ich bližšiemu vzťahu došlo aj vďaka rodinným zväzkom. Po smrti Eleninej matky sa Daniel Maróthy znovu oženil. Za manželku si zobral Ludviku, rodenú Bauerovú. Týmto zväzkom sa Ema a Elena stali sesternicami. Neskôr sa ich cesty rozišli, v intenzívnom kontakte však zostali, a nielen v korešpondenčnom. Ema chodila na slávnosti do Turčianskeho Svätého Martina a stretávali sa aj pri iných príležitostiach a na iných miestach. Napokon sa na záver Eminho života stretli v Turčianskom Sv. Martine, kam sa Ema presťahovala.

Neúnavná podporovateľka

Ema Goldpergerová bola neúnavnou podporovateľkou množstva národných aktivít a zbierok rozličného charakteru. Pri spätnom pohľade vidíme spravidla len tie najvýraznejšie osobnosti, najmä mužov, a v prípade Novohradu aj výrazné ženy ako Boženu Slančíkovú-Timravu alebo Elenu Maróthy-Šoltésovú. Vidíme za nimi predovšetkým ich najvýraznejšie počiny alebo celé dielo, ktorým sa preslávili.

Ani za tými najvýraznejšími menami spravidla nie je až tak viditeľná ich drobná činnosť v podobe podpory rozličných aktivít, podujatí, zbierok, časopisov, periodík, Matice slovenskej, Veľkorevúckeho gymnázia či konkrétnych ľudí počas ich štúdia, zložitých životných situácií či bezpočtu podpory iných aktivít. Najmenej viditeľná je priama podpora, ktorej sa nedostávalo pozornosti zverejňovaním v dobových periodikách. Mnohí sa podporovali navzájom.

Evanjelickí kňazi a učitelia podporovali priamo svojich mladších kolegov nielen finančne, ale aj materiálne. Bol to štandard prostredia, v ktorom Ema Goldpergerová vyrastala. Medzi podporovateľmi slovenských národných aktivít a diania nachádzame aj jej otca Jozefa Goldpergera. Každodenná práca, pravidelné drobné podpory národných aktivít nie sú z odstupu rokov až tak zreteľné. Pri Eme Goldpergerovej to bola temer výlučne drobná práca, ktorá s odstupom desaťročí nie je príliš viditeľná, no bola nesmierne dôležitá. Jej súbor ju však radí k tým najvýraznejším osobnostiam nielen Novohradu. Preto je dobré si uviesť aspoň niekoľko príkladov.

V roku 1871 prispela Ema na základinu Veľkorevúckeho gymnázia pri príležitosti menín Pavla Rella v Ábelovej desiatimi zlatými. Spolu s otcom Jozefom Goldpergerom prispeli tiež na gymnaziálnu budovu. Príspevky sa opakovali nielen na gymnázium v Revúcej, ale i na Dennicu, Živenu a množstvo ďalších zbierok.

Vďaka jej aktivite a úsiliu mal Novohrad svoje zastúpenie aj na legendárnej výstave výšiviek a čipiek, usporiadanej v Turčianskom Sv. Martine v roku 1887 Živenou, ktorá sa v období po zatvorení Matice Slovenskej stala demonštráciou slovenského národného a kultúrneho pohybu. Na výstavu prispela Ema Goldpergerová dvanástimi súčasťami ľudových odevov a textílií.

Boli to napríklad parta, zdobená perlami a stužkami, čepiec, vyšívaný kožuštek, oplecko a podobne. Na výstavu prispela tiež tromi kusmi zo Zvolenskej stolice (Vígľaša a Detvy). Viaceré zo zaslaných exponátov darovala v prospech novo sa formujúcej zbierky krojov a textílií Živeny.

Pre múzeum a bibliotéku do Martina poslala Ema Goldpergerová 15. septembra 1890 26 medených, 14 strieborných peňazí, papierovú zlatovku a dvojzlatovku košútovskú. Obdobných príkladov najmä v podobe obohatenia zbierok Živeny a Muzeálnej slovenskej spoločnosti bolo z jej strany veľké množstvo.

Pre dotazníkový prieskum Františka Pastrnka zbierala a zapisovala nárečové výrazy, ale i prepisy celých rozprávok a povestí v nárečí.

Do zbierky slovenských prísloví a porekadiel Petra Adolfa Zátureckého z roku 1896 prispela Ema Goldpergerová 200 záznamami.

Venovala sa tiež zberu a záznamu folklórnych prejavov. V roku 1899 vyšla v Slovenských pohľadoch séria príspevkov s tematikou svadby v Ľuboreči. Z roku 1896 je v rukopise zachované Starejšstvo, čili úkol družbu pri svadbách v Ľuboreči alebo Názvoslovia z Ľuboreči.

V roku 1895 vydala Elena Maróthy-Šoltésová román Proti prúdu. V Novohrade sa predaja a rozširovania priateľkinho románu ujala Ema Goldpergerová. Rozširovanie kníh medzi ľudí bolo len jednou z jej aktivít.

Jej príspevky nachádzame aj mimo územia Slovenska. V rokoch 1896 – 1897 prispela do zbierky starožitností Matičnej českej reálky v Hodoníne storočným opleckom a čepcom zvaným kytu.

Vyššie uvedené príklady sú stručným náčrtom jej záberu činností a podpôr.

Timrava o Eme

Zaujímavým svedectvom o Eme Goldpergerovej je próza Boženy Slančíkovej-Timravy Všetko za národ z roku 1926. Ema sa Timrave stala predlohou pre románovú Hanu Čepčinskú. To, ako Timrava Emu pre ňu typickým spôsobom opísala so značnou dávkou irónie, by iný autor o niekoľko desaťročí skôr mohol rovnako dobre vykresliť ako romantickú hrdinku, bezo zvyšku obetujúcu sa za národ a ako to k romantizmu patrí, hľadajúcu a nenachádzajúcu šťastie, trpiacu a osamotenú, s rozorvanou dušou.

Timrava bola iná. Písala, ako vedela. Žila už v dobe realizmu. Pod pláštikom irónie je však zrejmé, že Ema bola obetavá a skutočne za národ zapálená až tak, že to pre mnohých mohlo na určitej úrovni byť aj obťažujúce alebo prehnané tak, ako to naznačila aj Timrava. Nezaložila si vlastnú rodinu a celým svojím životom sa tak upla na veci národa.

Tu, žiaľ, rozprávanie o tejto obetavej žene musíme ukončiť. Určite si však zaslúži, aby sa na ňu nezabudlo. Mohlo by tomu pomôcť aj novovzniknuté ocenenie, udeľované Priateľmi histórie Novohradu, ktoré je pomenované po nej a bude na jar udelené v štyroch kategóriách ľuďom, ktorí sa venujú regionálnej histórii Novohradu a Malohontu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Budovanie zelenej značky
  6. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  7. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 846
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 116
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 552
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 111
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 702
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 546
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 557
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 470
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 390
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 307
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Na mieste nehody.

Pri dopravnej nehode sa zranili dve osoby.

3 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

20 h
Sírne oko je miestom o ktorom sa toho veľa nedozviete.

Zaujímavosť o ktorej sa toho dočítate málo.

16 h

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

22 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

17 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

25. jan

Už ste čítali?