TUHÁR. Opäť máme možnosť chodiť do prírody len v rámci okresu tak vám prinášame jeden tip na príjemnú túru. Jedným z viacerých náučných chodníkov v našom regióne je aj ten z Tuhára (375 m.n.m.) smerujúci na vrch, ktorý dal aj meno miestnemu turistickému klubu. Má sedem zastavení, dĺžku 3,4 km a dovedie vás na Bralo vysoké 802 m.n.m. Keď sa dostanete naň určite treba zájsť i na neďaleké Bralce. Ešte v januári sme sa vybrali aj my spoznávať tento kút sveta.
Zopár rád na úvod
V prvom rade treba rátať s tým, že vám samotný výstup a zostup bude trvať približne štyri hodiny a tomu prispôsobiť aj čas kedy vyrazíte. My sme vyrazili pred obedom a celkovo nám cesta trvala menej, ale nikde sme sa nejako nezdržiavali a rezko sme šliapali vpred cestou hore aj späť do Tuhára. Na túru sme sa vybrali v čase, keď cestu pokrýval sneh, takže sme ocenili pevnú obuv a pomoc paličiek na Nordic Walking. Čo nemusí byť na škodu aj teraz keď už sneh zmizol. Hlavne od šiestej informačnej tabule po poslednú siedmu boli veľkou oporou. Ešte viac cestou späť, kde bolo potrebné dávať pozor na každý krok. Tento úsek je totiž pomerne strmý a posiaty kameňmi.
Určite si nezabudnite zobrať zo sebou potrebné tekutiny, aj keď sa dá pri najhoršom zájsť k studničke nie veľmi vzdialenej od náučného chodníka, ktorá pomôže zahnať prípadný smäd. Tiež nie je zlé zobrať si nejakú sladkosť na doplnenie cukrov. Sme pripravení, môžeme vyraziť.
Od Námestia rodákov
Východiskovým bodom náučného chodníka je priestor v centre Tuhára, ktorý nesie názov Námestie rodákov. Nemal by byť žiadny problém tu zaparkovať vaše auto a zastaviť sa pri prvej tabuli. Na nej nájdete informácie o účasti miestnych na bojiskách prvej svetovej vojny. Je tu aj pomník s ich menami. Odtiaľ sa popri kostolíku vyberieme k druhej tabuli osadenej v blízkosti obecného úradu. Tu sa dočítate o mramore, ktorý Tuhár preslávil, ale aj o ľudovej izbe, ktorá sa nachádza v priestoroch obecného úradu.
Pokračujeme ďalej smerom von z dediny. Na jej konci uvidíte napravo lavičku a pri nej božie muky, buď sa vydáte poza ňu a cestou popri plote už idete v podstate už po trase. Dá sa zvoliť aj druhá alternatíva a šliapať ešte kus po okraji cesty smerujúcej na Polichno. Nesmiete však prehliadnuť tretie zastavenie náučného chodníka na svahu napravo od vás a ani chodníček ktorý k nemu vedie. Vyštveráte sa k nemu prečítate si niečo o hubách a jaskyniach v okolí. Potom sa môžete vydať lesom ďalej,. Zopárkrát sa síce cesta rozdvojuje, ale vždy sa treba držať vpravo a sledovať turistické značky na stromoch.
Prechádzka plná ticha, lúčov slnka mihotajúcich sa pomedzi stromy a vtedy ešte vŕzgajúci sneh pod nohami ma doviedla až ku štvrtému stanovišťu. To je úplne iné ako ostatné. nájdete tu totiž prístrešok, kde sa dá dokonca pod strechou aj prespať. Dole si posedieť aj si niečo opiecť. Proste už tu si môžete poriadne oddýchnuť a nabrať sily pred ďalším putovaním. Od tohto stanovišťa vedie aj odbočka ku studničke. A počítať si môžete o histórii pálenia uhlia a operencoch Tuhárskej doliny.
Nečakaný objav
My sme sa tu popozerali, pozreli si poschodie, kde nás prekvapilo ležiace staršie číslo Novohradských novín. A potom pokračovali k ďalším stanovištiam. Po chvíli sa nám vyskytol aj výhľad na Budinú, našťastie sme si ho odfotili, lebo hore sme zistili, že Budiná je skôr tušená než videná pomedzi stromy.
Ďalšie dve stanovištia sme len preleteli na jednom bolo písané o okolitých studničkách a prameni Tuhárskeho potoka, taktiež Porastoch a lesoch Tuhárskej doliny. Na predposlednej tabuli bolo čosi o živočíšstve Tuhárskej doliny a geologickom vývoji Ostrôžok. Tu sa aj začalo Brlo dvíhať k svojmu vrcholu, trochu to pripomínalo už tatranské chodníčky, ale nič čo by pri trochu opatrnosti nebolo bezpečne zdolateľné. Zastavenie pri vstupe do Jaskyne pod Bralcami.
Dokumentačná fotka a hurá na vrchol, krátkym a jednoznačne najstrmším úsekom. Na vrchole, ktorý je rozsiahli nájdete poslednú tabuľu náučného chodníka, kde sú popísané: flóra Tuhárskej doliny, Bralo, Bralce a Jaskyňa pod Bralcami. Tu by sme mohli končiť a zísť späť, ale prečo nezájsť na blízke Bralce.
Pozor na inštinkt
Smerovník k nim nájdete bez problémov. Za chvíľu sa vám tu zjaví posed a je vám jasné, že sem sa dá dostať pohodlnejšie než pešo, lebo poľovníci nie sú z tých čo by za korisťou robili túry. Po chvíľke prichádzame k rozcestníku, ktorý ukazuje kade tade, ale na Bralce nie.
Počúvneme inštinkt a odbočíme doľava smerom k Polichnu. Síce sa tak ako väčšinou vnútorný hlas zmýlil, ale za chvíľu to napravil keď povedal zíď z cesty a choď lesom. Prišli sme k Bralcom od spodu a vďaka vtedajšiemu kúzlu zimy sa nám naskytol pohľad na cencúľe pokvačkané po skalách. Tentokrát sme sa opäť vybrali vľavo a popri skalnom previse sme sa vyštverali na vrch Bralce, ktorý je len o kúsok vyšší než Bralo, má 817 m.n.m. Tu sa môžete odfotiť pri obligátnom dvojkríži, alebo si posedieť, možno aj niečo opiecť.
Je tu aj drevená “chajda”, kde sa dá prespať. Cesta dole ubehne už v pohode a hlavne oveľa rýchlejšie. Príťažlivosť zemská sa proste nezaprie. Pozor si však opäť dajte na spomínaný úsek pod vrcholom Brala .
Tento výlet vám zaberie približne 4 až 5 hodín záleží od toho ako si ho budete užívať.
