LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom z občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu prinášame v našom nepravidelnom, ale dlhodobom seriáli rôzne zabudnuté udalosti z dejín nášho regiónu, ktoré sa každoročne dostanú v podobe príspevkov do Zborníka zo stretnutia priateľov histórie. Stretnutie sa síce vlani nekonalo, ale vďaka mnohým podporovateľom sa jeho vydávanie nezastavilo a možno sa aj podujatie uskutoční v náhradnom termíne na jar tohto roku.
Zborník je plný zaujímavých príspevkov, z vybraných vám prinesieme skrátené ukážky. Zborník sa dá okrem základnej verzie získať aj v limitovanej dvojzväzkovej podobe, kde sú ďalšie príspevky, ktoré sa nezmestili do základnej verzie. Získať ich možno aj na mailovej adrese: kniha.hornohrad @gmail.com.
V príspevku „Hnedouhoľné baníctvo v okrese Veľký Krtíš v jednom ľudskom živote“ sa etnografka z Gemersko-malohontského múzea Ľudmila Pulišová pozrela na fenomén, ktorý výrazne zmenil časť nášho regiónu.
Rozvoj baníctva vytvoril nový okres
Počiatky baníctva v priestore severozápadu Novohradu možno identifikovať už v druhej polovici 19. storočia, až do polovice 20. storočia tu malo baníctvo vzhľadom na podmienky priestoru len miestny význam. Chýbalo reálne využiteľné železničné spojenie, ktorým by bolo možné uhlie distribuovať, ale i dostatočné kapitálové zázemie pre banské podnikanie. Skutočný rozmach baníctva nastal v tomto priestore až po druhej svetovej vojne. Začal v okrese Modrý Kameň (existoval do roku 1960), pokračoval v okrese Lučenec (v rokoch 1960 až 1968) a „zlatý vek“ dosiahol v okrese Veľký Krtíš (od roku 1968). Napriek až trom uvedeným okresom išlo stále o jeden a ten istý priestor.
Aj zmeny v územnosprávnom členení v druhej polovici 20. storočia mali s baníctvom bezprostredný súvis. Mali na banský podnik negatívny dopad, keď sa podnik nachádzal na periférii vtedy jedného z najväčších okresov na Slovensku, okresu Lučenec, a nebol len na periférii priestoru okresu, ale i priorít v rámci neho. A, naopak, rozvoj baníctva a naň naviazaných fenoménov vytvoril podmienky pre vznik nového okresu Veľký Krtíš (v roku 1968) a následne bol východiskom pre jeho rozvoj.
Podnik Uhoľné bane, Pôtor (1948 – 1951), Modrokamenské uhoľné bane, Pôtor (1951 – 1965) a od roku 1965 Baňa Dolina, n. p. bol v skutočnosti prvým, na istú dobu jediným a neskôr dlho dominantným priemyselným podnikom v tomto dominantne poľnohospodárskom priestore. Baníctvo malo vplyv na rozvoj dopravy a infraštruktúry. Podnietilo a potiahlo rozvoj ďalších priemyselných podnikov v tejto oblasti. Postupne tak pozmenilo jej výlučne poľnohospodársky charakter. Ak rozmach baníctva viazal na seba množstvo ďalších fenoménov – infraštruktúru, kultúru, šport, školstvo, zdravotníctvo, bývanie, ďalšiu industrializáciu a mnoho ďalších, vznik okresu Veľký Krtíš v roku 1968 tento efekt ešte zosilnil. Jeho vznik súvisel aj so snahou takýmto rozhodnutím pomôcť jednej z najzaostalejších oblastí Slovenska.
Rástol objem ťažby i počet zamestnancov banského podniku. Okres a okresné mesto potrebovali inštitucionálne zázemie, ktoré podnietilo ďalšiu výstavbu a prílev obyvateľstva. Potrebné boli nové školy, od materských cez základné až po stredné školy, služby, infraštruktúra a to všetko podnecovalo novú výstavbu, potrebu nových podnikov z hľadiska zamestnania napríklad manželiek baníkov.
Všetci potrebovali zdravotné zabezpečenie, kultúrne vyžitie, priestor pre sebarealizáciu, či už na úrovni športových aktivít, alebo iných záujmových činností. To všetko tu na počiatku chýbalo a rodilo sa bez tradície a predovšetkým z nadšenia ľudí, často pretaveného do obetovania voľného času v prospech všetkých, napríklad v podobe dobrovoľných brigád a tzv. akcií Z.
V tomto kontexte nemožno opomenúť ani počas dlhých rokov dôležitú výpomoc baníkov počas intenzívnych žatevných prác a pri zbere krmovín na vtedajších jednotných roľníckych družstvách v okolitých obciach. Baníci tieto práce realizovali vo svojom voľnom čase. To všetko napomáhalo rozvoju priestoru, ktorý sa už nedal zastaviť.
VÍKENDOVÝ SERIÁL: Novodobý rytier a jeho rušný život Čítajte Baníctvo v jednom ľudskom živote
Mnohé udalosti, medzníky a dejinné súvislosti rozložené do dlhšieho časového obdobia si nie je vždy možné dosť dobre predstaviť. Splývajú do súvislého toku diania či procesov, v ktorom je zrejmá nadväznosť, ale súčasne sa v ňom strácajú. Najlepšie je možné isté procesy a súvislosti pochopiť pretavené do dĺžky a mierok ľudského života.
Ľudský život je niečo, čo si vieme veľmi dobre predstaviť a uchopiť. Je to časový úsek, ktorému je možné porozumieť. Má svoj začiatok a má aj svoj koniec. Životy ľudí, napriek tomu, že každý je iný a špecifický a nie sú ani rovnako dlhé, predsa len prechádzajú etapami, ktoré sú spoločné: narodenie, detstvo, mladosť a dospievanie, roky naplnené prácou a produktivitou, obdobiami aktivity i útlmu, ale i starnutie a smrť.
Analógiu s týmito etapami ľudského života je možné identifikovať aj v existencii mnohých fenoménov, ktoré majú tiež svoj zrod, roky rozmachu, naplnené počiatočnou energiou, obdobie vrcholu, dočasné či dlhšie trvajúce obdobia stagnácie, striedané ďalšími rozvojmi, až po postupný alebo náhly úpadok a zánik.
Rok narodenia a obdobie detstva
Za pomyselný rok narodenia imaginárneho ľudského života by sme mohli považovať rok 1945. Ide o výrazný medzník 20. storočia. Skončila druhá svetová vojna a začalo obdobie budovania a nápravy škôd po najväčšej vojnovej kataklizme. Juh vtedajšieho okresu Modrý Kameň sa dostal do svojich pôvodných hraníc, ktoré dočasne zmenila Viedenská arbitráž z roku 1938. V roku 1945 boli menšie bane, nachádzajúce sa v Malých a Veľkých Zlievcach a Malých Stracinách, Okresným úradom v Modrom Kameni dané pod národnú správu. Zamestnávali len niekoľko málo pracovníkov.
Už v priebehu roku 1946 bol v tejto oblasti začatý rozsiahly geologický prieskum. Na jeho čele bol Dr. Ing. Vsevolod Čechovič, ktorý je všeobecne považovaný za objaviteľa ložiska hnedého uhlia v Modrokamenskom (Veľkokrtíšskom) okrese. V tom čase bol geológom banského podniku v Handlovej. V júli roku 1947 bol otvorený Závod Háj v Pôtri. Rozhodnutie na vybudovanie tohto závodu vychádzalo z poznatkov geologického prieskumu, realizovaného pod Čechovičovým vedením. Výskum pokračoval aj v nasledovných rokoch, predovšetkým v roku 1948.
Dňa 1. februára 1947 boli bane v Malých Stracinách a v Malých Zlievcach na základe prezidentského dekrétu z 24. októbra 1945 znárodnené a prevedené do majetku a pod správu podniku Uhoľné bane, národný podnik v Handlovej. V tom čase boli na Slovensku v prevádzke len banské závody v Novákoch, Obyciach, Malých Stracinách, Radzovciach a vo Veľkej Tŕni.
V roku 1948 sa k moci dostala Komunistická strana. Súčasne vznikli Uhoľné bane v Pôtri (1948 – 1951), ktoré prešli pod správu Uhoľných baní v Handlovej. V Pôtri došlo v roku 1950 k výstavbe tzv. baníckych kolónií (v obci Žihľava a na Slatinke pri Pôtri). Sem sa presťahovali banícke rodiny z Radzoviec (okres Lučenec) a rodiny baníkov a technikov z Handlovej. V roku 1950 bolo v Žihľave postavených 30 rodinných domov pre baníkov. Koncom roku sa do týchto domov prisťahovalo prvých 10 rodín. Ostatné rodiny sa prisťahovali začiatkom roku 1951.
V šiestom roku života (1951), vznikom Modrokamenských uhoľných baní, š. p. Pôtor došlo k ich osamostatneniu od centrálneho podniku v Handlovej. Podnik vznikol na základe zriaďovacej listiny Ministerstva priemyslu Československej republiky 15. decembra 1950. Sídlom podniku sa stal závod Háj pri Pôtri. Napriek počiatočným problémom sa predpokladal pomerne intenzívny rozvoj podniku. V tomto kontexte je zaujímavá snaha z roku 1951 (október) v podobe žiadosti Modrokamenských uhoľných baní o prevedenie zámku v Haliči (okres Lučenec) do svojho vlastníctva.
Ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia bolo vybudované banícke sídlisko vo Veľkom Krtíši. Pôvodné úvahy boli, aby jeho výstavba bola v okresnom meste Modrý Kameň. Voľba však nakoniec padla na neďalekú obec Veľký Krtíš. K prvým prácam sa pristúpilo už v roku 1950. Staršie generácie obyvateľov okresu pre označenie mesta Veľký Krtíš používali práve preto názov Sídlisko. Aj dobová podniková tlač používala práve túto podobu označenia: Sídlisko alebo Banícke sídlisko. Jednou z prvých stavieb, dokončených 1. septembra 1951, bol objekt baníckeho učilišťa pre výchovu odborne spôsobilého baníckeho dorastu. Baníctvo tak stojí nielen na počiatku odborného školstva v tomto priestore, ale aj na počiatku rozvoja zdravotnej starostlivosti.
V Pôtri bola v roku 1950 otvorená prvá ambulancia všeobecného lekára a o krátky čas nato aj zubného lekára. Modrokamenské uhoľné bane v Pôtri otvorili závodné zdravotné stredisko. Od roku 1954 (do roku 1966) bola v bývalom kaštieli na Slatinke (sídlil tu tiež jeden z banských závodov) zriadená pôrodnica s kapacitou 20 postelí, prvá v tomto priestore. Začína sa rozvíjať šport. V Modrom Kameni bola Krajským národným výborom v Banskej Bystrici po geologickom prieskume v roku 1953 vyhlásená stavebná uzávera. Vzťahovala sa na celý intravilán mestečka. Dokonca panovali zvesti o vysťahovaní celého mesta. To sa odrazilo aj na živote a uvažovaní tunajších ľudí a aj na stagnácii mesta.
Baník Modrokamenských uhoľných baní z päťdesiatych rokov 20. storočia. foto: ŠA BB, pobočka Veľký Krtíš (zdroj: Mišo Šesták)15 rokov života (1960)
V roku 1960 zanikol okres Modrý Kameň a jeho priestor bol začlenený do okresu Lučenec. Na prvé máje prestali baníci chodiť do blízkeho mestečka Modrý Kameň, miesto toho dochádzali do 40 kilometrov vzdialeného Lučenca. V rámci jedného z najväčších okresov bolo hnedouhoľné baníctvo len jednou z priemyselných činností, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď v okrese Modrý Kameň bolo jedinou. Od tejto skutočnosti sa odvíjal aj jeho význam v rámci okresu.
Pravdepodobne aj toto bol jeden z dôvodov, prečo bol v Lučenci vytvorený nový strojársky podnik, dovtedy zahrnutý pod Krajský priemyselný podnik MH Kovo. Vznikol rozhodnutím krajských a okresných orgánov za spolupráce vtedajšieho Ministerstva všeobecného strojárstva a začlenený bol k 1. januáru 1963 pod Turčianske strojárne v Martine. Podnik bol otvorený 2. januára 1963 so 127 pracovníkmi. V polovici roku 1963 sa do výrobného programu delimitáciou dostala výroba banských lokomotív z ČKD Zábřeh na Morave.
Podnik Modrokamenské uhoľné bane sa postupne dopracoval aj k výkonom, ktoré boli hodné pozornosti a vyzdvihovania. Napríklad v roku 1961 dvakrát získali Štandardu 40. výročia vzniku KSČ ako najlepší banský podnik v rámci Slovenských uhoľných baní. Dňa 23. júna 1961 zomrel vo Veľkom Krtíši, v meste, pri ktorého zrode objavením ložísk uhlia v tomto priestore symbolicky stál, Vselovod Čechovič.
Tu naše rozprávanie prerušíme. Nabudúce si pozrieme zvyšné roky života baníctva v Novohrade.
Autor: Ľudmila Pulišová, (rv)
