HORNÁ BZOVÁ, BRESTINA. Jedna akoby sa vynárala priamo z poľa, druhá vyrástla na kopci pri ceste. Obidve sú ozdbou krásneho kúta našej krajiny, olemovaného lesmi. Dve stavby, v ktorých ľudia spínajú ruky k modlitbe, stoja na mieste plnom pokoja.
Drevenú kaplnku v Hornej Bzovej nemožno prehliadnuť. Ľudí priam núti vybehnúť na neveľký kopec pod horou, na ktorom akoby sa zrástla so zemou. Jej vzhľad je nevšedný. Je obložená jedľovou kôrou.
Slovensko za jeden zo svojich unikátov vďačí grófovi niekdajšieho divínskeho panstva. Štefan VI. Zichy dal na mieste, ktoré si zamiloval, keďže sem rád chodil poľovať, postaviť kaplnku.
Jedinečnú stavbu, zasvätenú Nanebovzatiu Panny Márie, dal postaviť pre svojich lesných robotníkov a tamojších ľudí na prelome 19. a 20. storočia. Išlo o štyristokorunovú investíciu.
Aj grófove kroky neraz smerovali do jej útrob, voňajúcich jedľovou kôrou.
Kaplnka, ktorej kópiu by ste našli vo vydrovskom skanzene neďaleko Čierneho Balogu, je aj po vyše sto rokoch v dobrom stave aj vďaka náterom s včelím voskom.
Cesta kľukatiaca sa pomedzi skalnaté zrázy, popri zurčiacom potoku, smerujúca z Hornej Bzovej do osady Brestina, privedie ľudí k ďalšej pozoruhodnosti. Pohľad na Kaplnku Najsvätejšieho srdca Ježišovho je nezabudnuteľný, fascinujúci v lete i zime.
Stavba z roku 1941 akoby sa vynárala z poľa, v lete plného obilných klasov, v zime posiateho ľadovým striebrom.
Krajina, kde líšky dávajú dobrú noc, je nasýtená pokojom. Ten akoby sa vlieval aj do žíl návštevníkov kopcov, ktoré sú od mestského ruchu na míle vzdialené len zdanlivo. Do Hriňovej či Lučenca je to totiž čo by kameňom dohodil.
