LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom z občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu prinášame v našom nepravidelnom, ale dlhodobom seriáli rôzne zabudnuté udalosti z dejín nášho regiónu, ktoré sa každoročne dostanú v podobe príspevkov do Zborníka zo stretnutia priateľov histórie. Stretnutie sa síce vlani nekonalo, ale vďaka mnohým podporovateľom sa jeho vydávanie nezastavilo a podujatie sa, ak to pandemická situácia dovolí, uskutoční v náhradnom termíne na jar tohto roku.
Zborník sa dá okrem základnej verzie získať aj v limitovanej dvojzväzkovej podobe, kde sú ďalšie príspevky, ktoré sa nezmestili do z ákladnej verzie. Obidve verzie možno získať aj na mailovej adrese: kniha.hornohrad @gmail.com.
V príspevku „Hnedouhoľné baníctvo v okrese Veľký Krtíš v jednom ľudskom živote“ sa etnografka Gemersko-malohontského múzea Ľudmila Pulišová pozrela na fenomén, ktorý výrazne zmenil časť nášho regiónu. Dnes prinášame druhú časť jej rozprávania.
VÍKENDOVÝ SERIÁL: Baníctvo zmenilo časť Novohradu (prvý diel) Čítajte 17 rokov života (1962)
Nový závod Baňa Dolina bol slávnostne otvorený 17. novembra 1962. V tom období išlo podľa dobových správ o druhý najmodernejší banský závod na Slovensku. Závod projektovali Banské stavby Bratislava. Podnik stavali Pozemné stavby Banská Bystrica a Stavebné správy vo Veľkom Krtíši a Lučenci. Montážne práce robili montéri z ČKD Slaný. Na výstavbe sa podieľali tiež kmeňoví zamestnanci podniku. Samotný projekt závodu sa v procese realizácie prepracovával šesťkrát. Problémom bol nedostatok materiálu a tiež stavebných kapacít. Išlo o problémy, ktoré neboli v danej dobe výnimočné.
Slávnostného otvorenia závodu sa zúčastnil vtedajší minister palív a energetiky Oldřich Černík a ďalší stranícki a vládni predstavitelia. Dostavba a rozbeh závodu v Doline boli predstupňom k zatváraniu okrajových banských závodov. Ich zatvorením malo odpadnúť drahé vozenie uhlia nákladnými automobilmi do železničnej stanice v Malých Stracinách, čo bolo typické pre okrajové závody. Závod Dolina mal už vlastnú železničnú vlečku.
Zlepšilo sa aj sociálne zázemie baníkov. V závode boli šatne, kúpeľne a ďalšie zázemie pre baníkov. Na začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia sa uvažovalo o výstavbe závodu Modrý Kameň – Strháre. Prípravné práce boli stanovené na roky 1963 – 1964. Uhlie sa malo na povrch dopravovať ťažnou vežou a následne mala byť doprava do Doliny riešená lanovkou.
Uvádza sa, že už v roku 1961 boli vytýčené (vykolíkované) piliere pre stĺpy lanovky. Odhadované zásoby uhlia boli v tomto priestore vytýčené na 40 rokov ťažby. Ako problémy sa javili CO2, iné plyny a tiež voda.
V roku 1965 došlo k transformácii podniku a premenovaniu Modrokamenských uhoľných baní na podnik Baňa Dolina, národný podnik Veľký Krtíš. Bol to zároveň aj rok, keď sa výrazne prejavovala neekonomickosť činností okrajových závodov banského podniku. V tomto období boli realizované prekopy Háj – Dolina a Slatinka – Dolina. Háj a Slatinka tak boli prepojené na nový centrálny závod.
Čas od času sa objavovali aj správy o konci ťažby a podniku. Tak ako Modrokamenské uhoľné bane, štátny podnik v Pôtri, závod Slatinka v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Napríklad aj v roku 1967 na stránkach podnikového periodika Slova Baníka: Už dosť dlho sa trúsia reči, že Baňa Dolina bude prepúšťať ľudí z práce, že ťažba sa zastaví a baňa zruší. Takéto reči nedávajú chuť do roboty, pôsobia demobilizačne.
Uvedené zvesti o konci ťažby boli zo strany vedenia podniku dementované, no súčasne smerovali kroky vedenia k racionalizácii a zefektívneniu ťažby, ktoré na istej úrovni mohli obavy pracovníkov potvrdzovať. Vznikali tiež prvé rekreačné zariadenia priamo či nepriamo spojené s baníctvom. V polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia podnik budoval Rekreačné stredisko Bane Dolina v Koprovnici. Okrem ubytovacích zariadení tam v nasledujúcich rokoch boli vybudované kúpalisko, pláž a ihriská.
23 rokov života (1968)
Človek zažíval až príliš mnoho zásadných zmien. Ako obyvateľ Československa bol svedkom a pravdepodobne aj stúpencom obrodného procesu. Zažil aj šok, sklamanie a frustráciu v dňoch po 21. auguste, keď obdobie Československej jari či socializmu s ľudskou tvárou skončilo obsadením Československa vojskami piatich armád krajín Varšavskej zmluvy. Ako obyvateľ tohto priestoru bol tesne predtým svedkom odčlenenia západnej časti okresu Lučenec a vzniku nového okresu Veľký Krtíš. Udialo sa tak na základe vládneho nariadenia č. 36/1968 Zb. z 28. februára 1968. Vznikom okresu Veľký Krtíš získal aj samotný Veľký Krtíš 31. júla 1968 štatút mesta.
V kontexte prílevu nových obyvateľov zo všetkých kútov Slovenska sa formovala aj nová identita obyvateľov mesta a okresu. Nový „nehistorický“ okres so sídlom v „nehistorickom“, práve vzniknutom meste sa potreboval dostať do povedomia. Nebolo to dôležité len smerom navonok, ale i smerom dovnútra k obyvateľom okresu a mesta. Bolo potrebné nielen stotožnenie sa obyvateľstva s nimi, ale predovšetkým vybudovanie inštitucionálneho zázemia okresu prakticky na všetkých úrovniach – zdravotnej starostlivosti, bezpečnostných zložiek, administratívy, školstva, infraštruktúry, dopravy či zásobovania.
Sformovala sa aj symbolika okresu, ktorá bola prepojením pôvodnej poľnohospodárskej a vinárskej tradície a novodobej banícko-priemyselnej prítomnosti.
Charakteristika okresu z roku 1970: Novovzniknutý Veľkokrtíšsky okres patrí zatiaľ vcelku medzi ekonomicky zaostalejšie okresy. Pri dôslednom využití svojich prírodných, nerastných a pôdnych zdrojov, statočnej práci tu žijúcich občanov má všetky predpoklady, aby sa stal ekonomicky výborne prosperujúcim priemyselno-poľnohospodárskym rajónom.
V Kristových rokoch, v roku 1978, sa človek mohol po prvýkrát dostať do Veľkého Krtíša vlakom. Slávnostné otvorenie trate Veľký Krtíš – Malé Straciny sa uskutočnilo až 27. februára 1978, symbolicky pri príležitosti desiateho výročia vzniku okresu Veľký Krtíš. S jej výstavbou sa začalo v roku 1973.
Špecifikom železničného napojenia okresu Veľký Krtíš bolo, že časť trate do Lučenca prechádzala cez územie Maďarska. Železničná trať Lučenec – Malé Straciny v dĺžke 14 km bola oficiálne odovzdaná do prevádzky už 12. septembra 1951.Podľa stavu z roku 1977 bol dovoz po železnici do okresu priemerne 1 200 vagónov mesačne a vývoz 2 800 až 3 000 vagónov.
Najväčším prepravcom bol banský podnik a neskôr, s rozvojom okresu, k nemu pribudli pozemné stavby, poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik a lesný závod. Priemerná denná intenzita prepravy bola 8 nákladných vlakov oboma smermi a 6 osobných vlakov.
Každý rozvoj okrem celého radu pozitív má aj svoje negatíva. K takým patrilo napríklad vysťahovanie a zánik obce Selce a ešte o čosi skôr aj jej časti Suchý Bukovec. Človek je na vrchole tvorivých a pracovných síl. Veľmi podobné to bolo aj na úrovni banského podniku. V tomto období, na sklonku socializmu, bol dosiahnutý vrchol zamestnanosti, v roku 1988 v podniku pracovalo 2 032 zamestnancov. Bolo to do istej miery symbolické. Bol to rok, v ktorom okres Veľký Krtíš oslavoval 20 rokov existencie. Bolo to 20 rokov budovania a rozvoja priestoru okresu. Mnohé vyzeralo optimisticky. Napríklad ešte v roku 1990 sa plánovalo pristúpiť vo Veľkom Krtíši k výstavbe nového sídliska (Horné lúky) pre 7 000 obyvateľov. Vzhľadom na ďalší vývoj sa nepristúpilo ani k začiatku jeho výstavby.
44 rokov života (1989)
Aj v živote ľudí prichádza často k zlomom, keď aj v zdanlivo najlepšom období a rozmachu síl zrazu príde zmena či udalosť, ktorá zmení dovtedajší spôsob života s jeho plánmi do budúcnosti. Rok 1989 (17. november) predstavoval zlom nielen pre československú spoločnosť ako celok. Ukončil štyridsaťročnú vládu komunistickej strany. Dôsledky spoločenských a socioekonomických zmien sa v skutočnosti začali prejavovať až v nasledujúcom roku 1990. Vytvorené boli Slovenské uhoľné bane Prievidza, do ktorých bol včlenený aj podnik Baňa Dolina. O rok neskôr prešiel banský podnik pod vládu Slovenskej republiky.
48 rokov života (1993): Dňa 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika a k 1. januáru 1993 vznikol aj samostatný Štátny podnik Baňa Dolina. Záujem o hnedé uhlie ochaboval. Ťažba neustále klesala a klesal aj počet zamestnancov banského podniku. V meste a okrese stúpala nezamestnanosť až k úrovni jednej z najvyšších na Slovensku.
VÍKENDOVÝ SERIÁL: Novodobý rytier a jeho rušný život Čítajte Viackrát oddialený koniec
V roku 1997 schválila vláda Slovenskej republiky pre Baňu Dolina sociálnu ťažbu. V roku 2001 sa likvidácia banských diel vykonávala v zmysle Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1037 z 31. októbra 2001 k útlmu banskej činnosti a likvidácii hnedouhoľnej bane Baňa Dolina, a. s., Veľký Krtíš. Podľa tohto uznesenia mala byť ťažba v bani ukončená v roku 2004. Tento termín nakoniec nebol konečný.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 390 z 18. mája 2005 znamenalo predĺženie termínu a záväzok vlády Slovenskej republiky finančne sa podieľať na likvidačných prácach banského podniku do roku 2010.
Ťažba mala byť na základe tohto rozhodnutia ukončená do roku 2007. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 661 z 8. augusta 2007 sa rozhodlo vyťažiť posledné zásoby v II. sloji. Ťažba tak bola predĺžená do roku 2009 a vláda sa zaviazala riešiť sociálne dôsledky odstavenia ťažby do roku 2013. Ani to nebol posledný termín.
Definitíva prišla v roku 2015. Dňa 28. mája 2015 bola symbolicky vyťažená posledná tona uhlia v Bani Dolina. V priebehu júna bola definitívne ukončená banská činnosť. Uzavreté boli vstupy do podzemia a v tomto smere boli urobené potrebné terénne úpravy.
Dňa 29. mája 2015 bol z Bane Dolina – Malých Stracín vypravený posledný vlak naložený hnedým uhlím. Skončila tak približne 65-ročná história prepravy hnedého uhlia z tohto banského podniku.
Osobná doprava na trati Bušince – Veľký Krtíš zanikla pre malú vyťaženosť už v roku 1992.
O krátky čas mohol byť človek svedkom likvidácie objektov v areáli bývalého banského podniku Baňa Dolina. Nebolo to po prvýkrát. Už skôr zanikli objekty v závodoch Háj (napríklad aj vrátane elektrárne, ktorá sa tu nachádzala) či na Slatinke. Vtedy išlo o zánik častí podniku, ktoré už stratili svoje opodstatnenie, ale podnik ako taký existoval a rozvíjal sa ďalej. Tentokrát išlo o definitívny zánik.
Dokončenie rozprávania si necháme do budúcna. V ňom si zhrnieme celý život bane a hlavne poukážeme na to, čo všetko ovplyvnila.
Autor: Ľudmila Pulišová, (rv)
