RIMAVSKÁ SOBOTA. V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum predstavuje dermoplastický preparát sluky hôrnej.
„V roku 2020 obohatila prírodovedný zbierkový fond múzea vďaka daru Ing. Maroša Detku. Tento jedinec uhynul v okolí Muránskej Dlhej Lúky v marci roku 1989,“ uviedla Monika Gálffyová, biologička múzea.
Podľa jej ďalších slov Sluka hôrna (Scolopax rusticola), známa aj ako sluka lesná, patrí do radu bahniakov.Je rozšírená na väčšine územia Európy a v časti Ázie. Je veľká približne ako holub, má však nápadne dlhý zobák. Je sfarbená nenápadne hnedo, tzv. krypticky – jej sfarbenie pripomína farbu opadaných listov a je tak veľmi dobre maskovaná pred predátormi, či už pri hniezdení, alebo pri zbere potravy. Obľubuje listnaté, prípadne zmiešané lesy s hustým podrastom a mäkkou pôdou s čistinkami.
„Žije veľmi skryto a nenápadne. Aktívna je hlavne za šera, či už ráno, alebo večer. Jej hlavnou potravou sú dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné bezstavovce, no občas sa živí aj rastlinnou potravou," prezradila Gálffyová. Dodala, že Sluka najčastejšie zbiera potravu tak, že citlivý zobák pichne do pôdy a keď zacíti dážďovku, pootvorí špičku zobáka a tak ju uloví.
„Je sťahovavá, prilieta k nám koncom februára a v marci. Patrí medzi poľovnú zver a ešte donedávna bolo tradíciou vítať začiatok novej poľovníckej sezóny a slúk ako prvých poslov jari poľovačkou a olovom. V súčasnosti je lov slúk povolený už len v jesennom období,“ zakončila biologička.
Autor: rv
