LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom z občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu prinášame v našom nepravidelnom, ale dlhodobom seriáli rôzne zabudnuté udalosti z dejín nášho regiónu, ktoré sa každoročne dostanú v podobe príspevkov do Zborníka zo stretnutia priateľov histórie. Stretnutie sa síce vlani nekonalo, ale vďaka mnohým podporovateľom sa jeho vydávanie nezastavilo a aj podujatie sa možno uskutoční v náhradnom termíne na jar tohto roku.
Zborník je plný zaujímavých príspevkov, z vybraných vám prinesieme skrátené ukážky. Zborník sa dá okrem základnej verzie získať aj v limitovanej dvojzväzkovej podobe, kde sú ďalšie príspevky, ktoré sa nezmestili do pôvodnej. Obidve verzie možno získať aj na mailovej adrese: kniha.hornohrad @gmail.com.
V príspevku „Hnedouhoľné baníctvo v okrese Veľký Krtíš v jednom ľudskom živote“ sa etnografka Gemersko-malohontského múzea Ľudmila Pulišová pozrela na fenomén, ktorý výrazne zmenil časť nášho regiónu. Dnes prinášame dokončenie jej rozprávania.
Dôsledky banskej činnosti
Hnedouhoľné baníctvo v okrese Veľký Krtíš je už súčasťou histórie. U ľudí prechádza do spomienok. U niekoho sa spájajú s nostalgiou, so spomienkami na mladosť, na najlepšie roky života. U iných je baníctvo pri spätnom pohľade kulisou ich životov, hoci v minulosti tu temer všetko bolo banícke. Veľký Krtíš bol baníckym mestom, ktoré vzniklo ako priamy dôsledok banskej činnosti a rozvoja baníctva. Prvé bytové domy boli v tom čase na baníckom sídlisku postavené pre baníkov a ich rodiny. Ako prvé boli vybudované objekty na dnešnej Baníckej ulici.
Jednou z prvých stavieb na novovybudovanom baníckom sídlisku bolo banícke učilište. Banícke sa nazývali autobusy, ktoré zvážali baníkov do Bane Dolina na zmeny takmer zo všetkých smerov okresu. Podnikovým periodikom, ktoré do roku 1972 plnilo aj úlohu regionálneho periodika, bolo Slovo Baníka. Futbalový klub bol a je Baník Veľký Krtíš.
VÍKENDOVÝ SERIÁL: Baníctvo zmenilo časť Novohradu (druhý diel) Čítajte Celý rad ďalších športových oddielov niesol označenie Baník a banský podnik ich zastrešoval. Symbolika mesta a okresu bola čiastočne banícka. Jedným z najväčších sviatkov a slávností bol Banícky jarmok s oslavami Dňa baníkov. Rozličné typy súťaží, od športových až po kultúrno-spoločenské, organizovaných vo Veľkom Krtíši, niesli názov Banícky kahan alebo O banícky kahan alebo O banícky kahanec. V meste bolo vybudované kino Baník. Novovybudovaný jediný hotel bol najskôr pomenovaný hotel Baník, neskôr hotel Dolina, v kontexte názvu Baňa Dolina.
V týchto viac než 70 rokoch, v pomyselnom jednom ľudskom živote, zažíval človek v priestore okresu Veľký Krtíš dynamický rozvoj takmer vo všetkých oblastiach života.
Aj keď ide len o modelový príklad ľudského života, ľudia, ktorí v tomto priestore žili, boli nielen svedkami, ale i súčasťou množstva zmien. Počas jedného ľudského života boli svedkom premeny rýdzo poľnohospodárskeho regiónu.
Ako dieťa mohol zažiť vznik banského podniku. Ako rástol, zažil jeho rozvoj, zrod baníckeho sídliska a vznik mesta, jeho masívnu výstavbu, zažil zmeny na úrovni okresov, zánik jednej obce a osady, tiež stavebné uzávery obcí. Bol svedkom rozvoja športu, kultúry, zdravotníctva, priemyslu, ale aj vzniku okresného mesta a nového okresu. A sám sa na tomto rozvoji podieľal.
Na konci svojho života mohol byť svedkom aj postupného úpadku baníctva a jeho definitívneho konca. Zažil rozvoj a zánik hnedouhoľného baníctva, čo v prípade iných oblastí Slovenska s rudným baníctvom bolo záležitosťou storočí a často desiatok generácií. Až banský podnik v tomto priestore po prvýkrát výraznejšie poskytol pracovné možnosti mimo poľnohospodárstva.
Nová identita
Nezanedbateľnými faktormi boli aj dobré zárobky baníkov, ktoré napomohli zlepšiť sociálnu situáciu často dovtedy tých najmenej zvýhodnených či menej majetných skupín obyvateľstva, ktoré patrili k prvým pracovníkom banského podniku.
Sformovala sa nová identita obyvateľov okresu, tiež mesta Veľký Krtíš, ale i sídiel, kde podstatná časť mužov pracovala v banskom podniku. Baníctvo malo vplyv na rozvoj dopravy a infraštruktúry. Podnietilo a potiahlo rozvoj ďalších priemyselných odvetví v tomto priestore. Na určitej úrovni sa prejavilo aj v zmenách krajinného rázu.
Potreba odvozu uhlia pritiahla do priestoru okresu železničnú trať, hoci s problematickým až unikátnym napojením cez územie Maďarska.
Trať viedla do Malých Stracín a v roku 1978 dostalo železničné napojenie aj mesto Veľký Krtíš. Železnica pozitívne pôsobila aj na vznik a existenciu iných priemyselných podnikov. Jej postupný úpadok a zánik osobnej dopravy bol bezprostredne naviazaný na úpadok baníctva a priemyslu po roku 1989.
V každom rozvoji je vždy obsiahnutý aj prvok deštrukcie. V dôsledku rozmachu ťažby zanikla obec Selce s osadou Suchý Bukovec.
V určitom období sa reálne uvažovalo, že v budúcnosti budú vysťahované a asanované aj časti, resp. celé obce Dolné aj Horné Strháre. Napokon zanikla „len“ časť obce Dolné Strháre – Tabáň. Stavebná uzávera sa dotkla napríklad Dolných Strhár alebo mestečka Modrý Kameň, pre ktoré to znamenalo na isté obdobie absenciu možnosti rozvoja. Vplyvom poddolovania čiastočne zmenila svoju pôvodnú podobu aj krajina. Baníctvo bolo tiež za rozvojom kultúry a športu.
Pod značkou TJ Baník v rôznych obdobiach súťažili futbalisti, volejbalisti, zápasníci, pästiari, šachisti, strelci či orientační bežci a dosahovali pozoruhodné výkony.
Na počiatku odborného školstva v okrese bolo banícke učilište zo začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia, ktorého objekt bol dostavaný ako jeden z prvých objektov baníckeho sídliska. Baníctvo bolo aj na počiatku vzniku rekreačných zariadení. Tento typ infraštruktúry dovtedy v priestore absentoval. Rekreačné zariadenie Bane Dolina a pioniersky tábor v Koprovnici budoval v šesťdesiatych rokoch 20. storočia banský podnik, baníci tu pracovali často i počas voľných sobôt.
Vďaka bani aj známe kúpalisko
Na počiatku termálneho kúpaliska v Dolnej Strehovej bol jeden z množstva geologických prieskumných vrtov, ktorými sa zisťovali zásoby hnedého uhlia začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia. Objavený bol termálny prameň. Pri zrode myšlienky jeho využitia pre rekreačné účely bol bývalý pracovník Modrokamenských uhoľných baní v Pôtri Pavel Hudec. V dôsledku ďalšieho geologického vrtu v blízkosti Horných Strhár bol na isté obdobie miestnou atrakciou gejzír.
Pri bani pracoval výtvarný a fotografický krúžok alebo ochotnícke divadlo. Dlhé roky reprezentovala podnik i okres banícka dychovka.
Baníctvo v tomto priestore bolo aj na počiatku pravidelného vydávania periodickej tlače. Podnikové cyklostylované noviny Budovateľ Modrokamenska začali vychádzať takmer vzápätí po vzniku Modrokamenských uhoľných baní v Pôtri v roku 1951. Až v roku 1954 začalo periodikum vychádzať tlačou v tlačiarni. V tom čase už nieslo názov Slovo Baníka a neinformovalo len o dianí v podniku, ale i v celom okrese. Bolo tak predchodcom týždenníka Pokrok.
Rýchla zmena
Mestá jestvujúce na Slovensku sa formovali a existovali storočia. Veľký Krtíš mal na transformáciu z malej dediny, na sformovanie a etablovanie sa len niekoľko desiatok rokov. V roku 1950 mal Veľký Krtíš 792 obyvateľov. Obyvateľstvo samotného Veľkého Krtíša sa za 40 rokov, od roku 1950 do roku 1990, zväčšilo 18-násobne. Vekovou štruktúrou bol Veľký Krtíš mestom mladých ľudí.
Baníctvo spôsobilo sformovanie sa mesta a okresu a ich rozvoj až do úrovne etablovania sa, keď ani postupný zánik baníctva už nemal dopad, ktorý by mal za následok ich zásadný úpadok alebo až úvahy smerujúce k opodstatnenosti existencie tohto okresu. Je to málo, alebo veľa na jeden ľudský život? Ťažko povedať. V každom prípade sa na príklade ľudského života celá táto história a udalosti, z ktorých pozostáva, veľmi dobre vynímajú a nadobúdajú celkom iný rozmer. Možno ľudský. Možno i emotívny.
Na Slovensku by sme azda len ťažko hľadali priestor a sídla v ňom, kde by ľudia zažili toľko zmien a premien, ako to bolo v prípade mesta a okresu Veľký Krtíš. Všetky tieto zmeny a procesy boli súčasťou životov ľudí a minulosti priestoru až tak, že v skutočnosti nemusí dôjsť ani k ich uvedomeniu. Možno to tak aj má byť.
Občas je však dobré si minulosť so všetkými jej osobitosťami a zvláštnosťami pripomenúť aj trochu iným spôsobom, než je len súbor dátumov a údajov.
Hľadanie takýchto a podobných súvislostí bolo súčasťou realizácie projektu „Dokumentácia zaniknutého hnedouhoľného baníctva v okrese Veľký Krtíš a naň naviazaných fenoménov“, ktorý bol realizovaný v roku 2019 z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Zlikvidovaním stôp po banskej činnosti a odstránením aj administratívnej budovy Bane Dolina odišlo do minulosti aj obdobie, keď heslo „Ja som baník, kto je viac!“ nebolo len frázou, ale bolo naplnené tvrdou prácou baníkov a v neposlednom rade aj obeťami, ktoré si baňa čas od času vyžiadala.
Budova ľahla k zemi, na niekdajšiu živiteľku rodín zostali len spomienky Čítajte
Autor: Ľudmila Pulišová, (rv)
