Športové NAJ: Dvojnásobného vicemajstra sveta z Lučenca lákajú adrenalínové výzvy

Sebastián Kubinec (10 fotografií)

LUČENEC. Hádzal na kôš, bil sa v klietke, jazdil na snowboarde, zdolával zasnežené vrcholy, no najväčšiu vášeň našiel v motosurfingu.

Hoci profesionálne jazdí len od roku 2015, na svojom konte má aj dva tituly vicemajstra sveta. Prvý získal už vo svojej druhej profesionálnej sezóne.

Hosťom v rubrike Športové NAJ bol motosurfer Sebastián Kubinec.

Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?

Tak určite to boli zranenia spojené so športom. Či to bol potrhaný stehenný sval, zranenia kolien a podobne. A k tomu určite patrí aj korupcia a nespravodlivosť, ktorá je, bohužiaľ, v športe bežná, aj keď by tam vôbec patriť nemala.

Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?

Raz som počul jeden veľmi výstižný citát, ktorý znel: „Trofeje zapadnú prachom. Spomienky ostávajú navždy.“ Ani pre mňa nie je najväčší úspech víťazstvo na pretekoch, ale skôr to, že som samému sebe dokázal, čoho som schopný, keď niečo naozaj chcem.

A že cesta za víťazstvom je omnoho dôležitejšia a zábavnejšie ako výhra, pretože sa človek oveľa viac naučí tým, že skúša a zlyháva. To nám pomáha rásť a zlepšovať sa.

Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať motosurfing, a prečo?

Celý život som sa venoval naraz viacerým športom. Som zástancom názoru, že keď sa človek sústredí na viac aktivít, tak potom vie preniesť znalosti z jednej na druhú a sám si tak pomôcť.

No ak by som sa nevenoval motosurfingu, vybral by som si snowboarding alebo bojové športy. Obom som sa venoval odmalička.

Aký je váš nesplnený športový sen?

Svoju kariéru ešte nekončím a chcel by som sa športu venovať čo najdlhšie. Mám rôzne sny, ktoré by som chcel uskutočniť, nerád však o nich rozprávam dopredu.

Rád by som sa venoval adrenalínovým športom na rôznych nezvyčajných miestach, na ktorých to ešte nikto predtým neskúšal, a držal aspoň jeden rekord v tejto kategórii.

Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdý?

Je ich asi viac, ale najlepšie spomienky mám z obdobia, keď som hrával basketbal a vyhrali sme náš prvý zápas po tom, čo som strelil takzvaný „buzzer“ proti Handlovej v momente, keď ma protihráč zrazil k zemi pri polovici ihriska.

Aký bol najväčší športový trapas vašej kariéry?

(smiech) To bude určite spomienka na vyhlasovanie víťazov v Petrohrade, kde sme, ako vždy, na stupienkoch víťazov dostali šampanské na striekanie.

Háčik bol v tom, že fľaše boli poriadne zachladené a tá moja sa nedala otvoriť. Zatiaľ čo dvaja víťazi začali po divákoch a po sebe striekať šampanské, ja som ostal stáť na stupienku a bojoval som so zavretou fľašou. Ľudia ma vysmiali, keď som ju neotvoril ani po skončení celej šou.

Kto je alebo kedysi bol vaším športovým vzorom?

To vždy záviselo od toho, akému športu som sa v danom období venoval. Avšak asi nikdy som nemal jeden výrazný idol. Skôr som si od každého skúsil zobrať to najlepšie, či už to bol Kobe Bryant, Travis Rice alebo niekto iný.

Ak by ste mali takú moc, ktorý šport by ste zrušili, a prečo? Prípadne, ktorý šport nemáte rád?

Určite by som žiadny šport nezrušil, pretože každý jeden spája svet aj v najhorších časoch. Odmalička ma však nebavil futbal.

Aký bol váš najkrajší alebo najlepší športový moment na jetsurfe či na vodnej ploche?

Pocit výhry je jeden z najlepších, aký môže človek dosiahnuť. Keďže som mával technické problémy, tak najkrajšie momenty boli, keď som sa z posledného miesta musel prebojovať na prvé. Bol to extrémny adrenalín, pretože som musel predbehnúť aj 12 jazdcov. To znamenalo, že aj najmenšia chybička by to celé skazila.

Pekné momenty som zažil aj vtedy, keď mi na trati odstúpili pretekári, ktorých som obiehal okolo. Skoro s každým som mal veľmi dobré vzťahy a vedeli, že útočím na iné priečky ako oni.

Nemôžem vynechať tesné boje, kde ma s protivníkmi delili centimetre alebo sme sa o seba opierali v zákrutách, i maličkosti, ako keď mi ľudia na brehu fandia.

Čítajte aj Čítajte aj Varta futsal liga sa pravdepodobne znovu rozbehne Čítajte 

Koho považujete za svojho najväčšieho športového rivala?

Samého seba. Človeku nikto nie je takým veľkým protivníkom ako on sám. Keď dokážeme vyhrať nad sebou, tak dokážeme poraziť hocikoho iného.

Kto je vaším najväčším športovým priateľom?

Asi môj otec, keďže ma odmalička viedol k športu. Venoval sa mu a aj sa mu stále venuje spolu so mnou.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

Kapustnica alebo hocičo s kyslou kapustou, oškvarkové pagáče a ako Lučenčan rád pijem našu artézsku vodu.

Aký je váš najobľúbenejší film alebo seriál?

Milujem kinematografiu a dosť sa jej aj venujem, ale túto otázku nemám veľmi rád. Existuje toľko kvalitných filmov a seriálov, že by bolo sebecké povedať jeden najlepší. Pre mňa sú najviac ikonické film Interstellar a seriál Breaking Bad.

Aká je vaša obľúbená kapela, spevák alebo hudobný žáner?

Ani pri hudbe neviem odpovedať jednoznačne. Počúvam veľa žánrov a interpretov, ale najviac elektronickú hudbu, hoci sa nevyhýbam ani rapu, popu, rocku, metalu či klasike. Všetko záleží od nálady a činnosti, ktorú vykonávam.

Aká je vaša najobľúbenejšia kniha?

Jedna z kníh, ktoré ma dosť ovplyvnili, bola The One Thing od Garyho Kellera.

Ktorú činnosť robíte najradšej a prečo?

Najradšej cestujem. Človek tak spoznáva nové miesta a situácie, ale aj seba samého. Pri cestovaní sa najviac cítim sám sebou. Môžem zažívať stále niečo nové, neznáme a vytvárať spomienky, na ktoré len tak nezabudnem.

Kto je váš najobľúbenejší slovenský a aj zahraničný športovec/športovkyňa?

Je to paradoxné, pretože hoci sa tak veľa venujem športu, tak sledovať ho ma nikdy nebavilo. Vždy som šport radšej vykonával ako sledoval. Ale jediný slovenský športovec, ktorého pravidelne sledujem, je Petra Vlhová. Ináč nesledujem žiadneho iného, iba šampionáty UFC a Freeride World Tour.