LUČENEC/FIĽAKOVO Od pondelka 15. februára až do 31. marca prebieha prvé plne elektronické sčítanie obyvateľov. Tomuto sčítaniu predchádzalo sčítanie domov, ktoré vykonávali samosprávy. Povinnosť sčítať sa vyplnením sčítacieho formulára majú všetci obyvatelia Slovenskej republiky. Pár týždňov pred sčítaním sa na pomyselný stôl položila opäť otázka národnostných menšín, keďže sa po prvý krát v sčítaní môžu ľudia prihlásiť k dvom národnostiam.
„Pre účely sčítania sa obyvateľom rozumie každý, kto má v Slovenskej republike trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt. Obyvateľom sa zároveň rozumie aj občan Európskej únie, ktorý má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt," uvádza Štatistický úrad SR /ŠÚ SR/ na svojej oficiálnej stránke a dodáva, že za neplnoletého obyvateľa a za obyvateľa, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony má povinnosť vyplniť sčítací formulár jeho zákonný zástupca.
V sčitovacom formulári sa majú uvádzať údaje platné k 1.1. 2021.
Po prvý krát sa obyvateľ sčíta sám alebo s pomocou blízkej osoby na akomkoľvek mieste využitím počítača, tabletu alebo mobilu s pripojením na internet.
„Sčítací formulár nájdete na webovej stránke www.scitanie.sk. Sčítať sa môžete aj cez mobilnú aplikáciu SODB 2021, ktorá bude počas doby sčítania obyvateľov dostupná pre operačné systémy Android a iOS," upozorňujú štatistici a pripomínajú, že samosčítanie je rýchly a jednoduchý spôsob na vyplnenie sčítacieho formulára, bez narušenia privátnej zóny obyvateľov.
Obyvateľom Slovenskej republiky môže byť osoba akejkoľvek národnosti! „Nezamieňajte si preto pojem „štátne občianstvo“ či „štátna príslušnosť“ s pojmom „národnosť“. Môžete byť obyvateľom Slovenskej republiky a zároveň mať napríklad bulharskú národnosť," vyzýva Štatistický úrad. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 má podľa jeho slov poskytnúť jedinečnú príležitosť, a to po prvýkrát uviesť svoju národnosť a zároveň uviesť aj ďalšiu národnosť.
Opäť rozvírený prach
Ohľadom tejto možnosti sa koncom januára rozpútala tak ako aj pri predchádzajúcich sčítaniach v ére samostatnosti diskusia smerujúca na najpočetnejšiu národnostnú menšinu žijúcu na Slovensku a to maďarskú.
Pomohol k tomu fakt, že Štatistický úrad Slovenskej republiky predložil dňa 29. 1. 2021 na medzirezortné pripomienkové konanie Opatrenie LP/2021/38 Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR), ktorým by došlo k zmene opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 44/2020 Z. z. o charakteristikách. Zjednodušene povedané mala sa vypustiť so sčítania práve možnosť uvedenia druhej národnosti.
„Predložením materiálu na medzirezortné pripomienkové konanie sa ŠÚ SR rozhodol poskytnúť priestor na diskusiu alebo na verejné vyjadrenie zástupcom menšín," tvrdia štatistici a dodávajú, že počas lehoty predkladania pripomienok sa do medzirezortného pripomienkového konania zapojilo viacero subjektov s pripomienkami.
„Pripomienkové konanie ukázalo, že súčasne platný koncept sčítania národností nie je možné v takom krátkom období pred termínom sčítania zmeniť. Dve otázky o národnosti tak zostávajú v platnosti," pripomínajú štatistici. Najdôležitejšou úlohou ŠÚ SR je podľa nich realizovať kvalitný a vyčerpávajúci zber údajov tak, aby politiky štátu mali k dispozícii objektívne dáta na ďalší rozvoj Slovenska.
„Naším cieľom je odbornosť, nie politizovanie témy. Ak je obyvateľ zneistený búrlivou diskusiou, je zber a kvalita dát, ktoré obyvateľ poskytne - ohrozený. Na to, aby obyvateľ pravdivo otázku (alebo otázky) vyplnil, musí mať dôveru, že jeho odpoveď pomôže právam národnostných menšín v SR," reagoval Alexander Ballek, predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Ako pristúpiť k národnostnej otázke
V našom regióne je príkladom mesta kde žije početná maďarská národnosť Fiľakovo, opýtali sme sa jeho primátora Attilu Ágocsa ako vníma sčítanie aj národnostnú otázku.
V čom vnímate dôležitosť a zmysel takéhoto sčítania z pohľadu občana a aj samosprávy?
Sčítanie obyvateľstva vygeneruje každých desať rokov momentku, ktorá komplexne svedčí o aktuálnom stave spoločnosti. Dané demografické údaje hovoria a sociálnych, ekonomických ale aj kultúrnych pomeroch občanov a domácností. Porovnaním údajov z jednotlivých sčítaní sa dajú vyčítať aj vývojové trendy, ktoré pomáhajú politikom tak na celoštátnej, ako aj na regionálnej úrovni, plánovať a nastavovať verejné politiky. U nás na juhu je dôležité zistiť počty príslušníkov národnostných menšín, lebo na základe nich sú priznávané v obciach jazykové práva minorít.
Bude mesto pomáhať nejakým spôsobom starším (osamelým) obyvateľom pri vyplňovaní sčítacích formulárov?
Áno. Obyvatelia, ktorí budú mať potiaže so sčítaním, či už z dôvodu chýbajúceho technického vybavenia, internetu či iných objektívnych príčin, budú môcť využiť služby dvoch kontaktných miest (mestský úrad a komunitné centrum) počas ich prevádzkových hodín. K dispozícii budú aj mobilní asistenti sčítania.
Prečo si myslíte, že otázka ohľadom druhej národnosti dokáže ešte stále vyvolať rozruch?
Považujem za dôležité načrtnúť situáciu, v akej sa táto otázka dostala na stôl. Pri poslednom sčítaní v roku 2011 sa celoštátne neprihlásilo k žiadnej národnosti 7% obyvateľstva. Vo Fiľakove dosiahlo toto číslo výšku 14,26%, lebo sa 1543 občanov nevedelo rozhodnúť, či si má dať zapísať maďarskú alebo slovenskú, rómsku alebo maďarskú národnosť. V predchádzajúcich rokoch prebiehala na Slovensku po vzore ostatných štátov V4 o tejto otázke odborná diskusia so zapojením predstaviteľov menšín a rozhodlo sa o zaradení otázky o druhej národnosti do dotazníka.
Tento krok však vyvolal medzi národnejšie ladenými predstaviteľmi maďarskej menšiny veľký rozruch. Začali tvrdiť, že tu niekto presadzuje zmiešanú identitu a vyhlasovať, že sa boja o čistotu identít menšín, čo je podľa mňa úplne nerelevantné. Treba pochopiť, že ak má niekto len jednu identitu, či už slovenskú, maďarskú alebo inú, tak si zapíše len tú a nevyplní druhú časť otázky. Tak učiním aj ja. Nikto takýchto obyvateľov na nič nenahovára. Ale v našom multietnickom stredoeurópskom priestore musíme myslieť aj na rodiny a ľudí, ktorí sa viažu k dvom národnostiam.
U nás sa to týka hlavne ľudí žijúcich v slovensko-maďarských zmiešaných manželstvách, maďarsky hovoriacich Rómov, či potomkov niekedy tu žijúcich a asimilovaných židovských, moravských, českých, poľských či nemeckých rodín. Podľa aktuálneho stavu sa budú môcť v priraďovacom vzťahu – teda nie v zmysle prvotná a druhotná národnosť, ani nie mix národností - prihlásiť k jednej aj druhej národnosti.
Ich príslušnosť nebude od tohto ich rozhodnutia menej čistá, menej hodnotná, alebo zmiešaná v negatívnom zmysle slova, bude skôr presnejšie pomenovaná a pre jednotlivca žijúceho v takejto rodinnej situácii uspokojivejšia, pričom ako spoločnosť dostaneme oveľa presnejší obraz o vlastnej pestrofarebnosti. Takýto obraz možno ľuďom, ktorí chcú vidieť svet v čiernobielom, nevyhovuje.
V čom je dôležité podľa vás aby ľudia nepociťovali strach z tejto otázky a aby sa prihlásili k svojej národnostnej menšine?
Najväčšie pochybnosti sú okolo interpretácie výsledkov. Očakávame však, že sa v prípade ľudí, ktorí si priznajú dve národnosti, rovnocenne zarátajú obe. Nemalo by to teda negatívne ovplyvniť počet príslušníkov menšín a ich jazykové práva, skôr naopak. Počet Slovákov žijúcich v Maďarsku sa vďaka zavedeniu takto sformulovanej otázky zvýšil medzi rokmi 1990 a 2011 na tri a pol násobok.
Viacerí občania žijúci v zmiešaných rodinách sa možno boja priznať príslušnosť k menšine aj preto, že vidia, ako nacionalisti triedia ľudí na dobrých a zlých príslušníkov, napríklad na dobrých a zlých Maďarov. Tohto sa ale nikto báť nemusí, veď výsledky sčítania sú na konci procesu anonymizované.
Čo by do budúcna pomohlo, aby sa stále nevyťahovala tzv. maďarská karta v takýchto okamihoch?
Maďarská karta je vždy produktom nacionalizmu, či už z jednej, alebo z druhej strany. Ako etnológ, ktorý vedecky študoval otázky identity, odsudzujem všetky formy nacionalizmu, nacionalizmu maďarského, slovenského a aj v zárodkoch sa objavujúceho rómskeho.
Mali by sme vychádzať z toho, že má každý právo sa priznať k svojmu pôvodu, čo nemôže byť stigma, ale nemôže byť ani dôvodom na to, aby sa niekto cítil byť nadradení. V okolitých regiónoch žijeme spolu stáročia a je len na nás, aké toto spolužitie bude. Ak budeme budovať naďalej na vzájomnej úcte a snažiť sa o spoločný rozvoj regiónu, vzťahy budú fungovať a nebudeme sa musieť venovať „národne zafarbeným“ politickým kartám.
Fiľakovo je príkladom národnostne (i etnicky) zmiešaného mesta, vnímate v ňom výraznejšie problémy z dôvodu toho, že sa niekto cíti ako hrdý príslušník jednej alebo druhej národnosti?
Keď som pred šiestimi rokmi nastupoval do funkcie primátora, mal som pocit, že sa príslušníci jednotlivých národností obývajúcich mesto dosť izolujú. Ako keby si každý prihrieval len tú svoju kultúrnu a politickú polievočku.
Ja sa snažím presadzovať myšlienku toho, že na lokálnej úrovni máme vychádzať predovšetkým z povedomia miestnej identity, teda máme sa správať ako hrdí Fiľakovčania, ktorí majú spoločné historické vedomie a spoločné plány, a potom si nech každý pestuje tú svoju etnickú identitu v Csemadoku, Matici slovenskej, prípadne v nejakom rómskom občianskom združení.
Osoba primátora má v takejto etnickej mozaike dôležitú symbolickú úlohu, má totiž prepájať a nie rozdeľovať.
Autor: rv
