POLICHNO. Život v Polichne bol v minulosti pestrý, starosta Pavel Kyseľ spomínal na časy keď miestni s obľubou sedávali pred svojimi domami a v dedine panoval čulý ruch. Najznámejšou rodáčkou asi už zostane navždy Božena-Slančíková Timrava (na fotke dole), ktorá zomrela presne pred 70.rokmi. To však vôbec neuberá z naliehavosti jej literárneho diela, ktoré si pred rokmi podľa slov starostu pripomenuli v Lučenci na jedinej medzinárodnej konferencii konanej vo vtedajšom Závodnom klube podniku Poľana, v dnešnom divadle pomenovanom práve po slávnej rodáčke z Polichna(foto nižšie). Pozrime sa teda čo o ňom vypovedajú staré fotky z éry Československa.
Božena Slančíková - Timrava, najznámejšia rodáčka z Polichna. (zdroj: Pavel Kyseľ)
(zdroj: Pavel Kyseľ)
Malí divadelníci
(zdroj: Pavel Kyseľ)v roku 1934 prišiel do Polichna za správcu školy Michal Ondrejovič. Foto je zo stredu dediny pri válove, kde sa napájal dedinský dobytok (už od roku 1928, keď si políchňania postavili vodovod). Učiteľ so žiakmi po divadelnom vystúpení aj so svojou sučkou Lovou.
Hrávalo sa v miestnej škole. Večer sa postavili kulisy. Ráno už musela byť trieda uprataná a pripravená na vyučovanie. Keďže nebola ešte zavedená elektrina, svietilo sa pomocou troch autobatérií z Lovinobane, ktoré vydržali svietiť až do rána.
Hrdí na svoju „mašinku“
(zdroj: Pavel Kyseľ)V tridsiatych rokoch si aj políchňania kúpili mláťačky (boli tri) aby si uľahčili ťažkú robotu pri „dorábaní“ chleba. „Mašinovalo“ sa postupne od gazdu ku gazdovi a zúčastňovala sa celá dedina. 15 rokov po vojne pri rekvirácii mláťačiek „vypukla na Polichne revolúcia“. Ženy z Polichna vidlami bránili svoje „mašinky“ pred komisármi z okresu
Zimné radovánky
Sneh si užívali deti a vraj aj dospelí. (zdroj: Pavel Kyseľ)Na Polichne vždy bývalo veľa snehu. Mierne svahy v okolí boli vhodné na sánkovanie a lyžovanie. Sánkovať sa chodili aj dospelí. Najznámejší kopec bol na „uhlisku“, kde sa dakedy pálilo uhlie pre „stabiláky“. (stacionárne motory k mláťačkám) Snímka je zo šesťdesiatych rokov
Hrdí na svoj kroj
Ukážka polichňanského kroja. (zdroj: Pavel Kyseľ)Pred druhou svetovou vojnou aj deťúrence nosili kroj, ktorý bol v tomto chudobnom kraji mimoriadne bohatý a pestrý. Po vojne kroj opúšťali najprv chlapi a potom aj ženy. Nosil sa len na výnimočné príležitosti, ako boli svadby a nedeľné bohoslužby.
(zdroj: Pavel Kyseľ)Svadba
Svadobný sprievod (zdroj: Pavel Kyseľ)Svadby boli vždy veľkou udalosťou a na sprievod sa prišli pozrieť aj ostatní dedinčania. V pozadí vidno strechu z rodného domu B.S. Timravy v ktorom je v súčasnosti postupne budované jej múzeum.
Jednotné roľnícke družstvo
JRD tu bolo založené v roku 1960. Predsedom bol Ondrej Riaz, hlavným účtovníkom Pavel Kúkeľ, agronóm Ján Liska, zootechnik Ján Koporec a členovia správy družstva Pavel garaj, Ondrej Hanus, Ján Gaško, Ondrej Miháľ, Ondrej Vesteg, Ondrej Karman, Ján Karman a Ján Drozd. Na družstve pracovalo vyše sto stálych zamestnancov, pri sezónnych prácach (počas senoseče, žatvy) vypomáhali aj občania, ktorí neboli zamestnaní v družstve.
Na družstve bývalo veselo. (zdroj: Pavel Kyseľ)Začiatkom januára 1973 bolo JRD Políchno zlúčené s JRD Lehôtka, JRD Ľuboreč, JRD Lupoč, JRD Praha, JRD Mašková. Časť obyvateľstva pracovala okrem poľnohospodárstva aj v priemyselných závodoch v Lučenci a okolí.
Zemiaky sa v okolí Polichna pestovali vo veľkom. (zdroj: Pavel Kyseľ)Družstevníci chodili aj na výlety, ženy sa často obliekli do krojov.
Družstevníci na výlete. (zdroj: Pavel Kyseľ)
Šport nelákal
Veľa sa toho v oblasti športu v Polichne nedialo. Mládež sa športu venovala len v rámci školského vyučovania. V sedemdesiatych rokoch založili chlapci v dedine futbalový oddiel Sokol Políchno. Na zápasy sa vozili na družstevnej V3S-ke. Po čase niektorí začali hrať futbal v neďalekej Lehôtke a v Lupoči.
Miestni futbalisti (zdroj: Pavel Kyseľ)
Autor: rv
