MOJÍN. Koronavírusová pandémia, ktorá svet vrátane našej krajiny kvári už takmer rok, zrazila na kolená mnohé firmy a podnikateľov. Niektorí to vzdali, iní sa snažia svoje živobytie zo všetkých síl udržať.
Za zamknutými dverami kaviarní, reštaurácií či prevádzok rôznych služieb je aktuálne pusto. No nie každé podnikanie sa dá načas doslova vypnúť a čakať na uvoľnenie protiepidemických opatrení.
Mladý slovenský sokoliar dosiahol veľký úspech v Kazachstane Čítajte Tak je to aj v prípade rodiny Kanátovcov z Mojína neďaleko Rimavskej Soboty. Už takmer štyri desaťročia sa venuje sokoliarstvu. Jej vystúpenia sú ozdobou podujatí, jej operení dravci vzbudzujú obdiv a rešpekt zároveň. Neunikli dokonca ani pozornosti ľudí z filmovej brandže, dokonca zviditeľnili našu krajinu ďaleko za jej hranicami.
Nebyť nebezpečného vírusu, bolo by u Kanátovcov poriadne rušno. Prípravy na blížiace sa vystúpenia či príchod školákov, ktorí k nim prichádzajú v rámci environmentálneho programu, by boli v plnom prúde. No Covid-19 je nepríjemným protivníkom a nevedno, kedy sa život vráti do normálnych koľají.
“V Kazachstane, ktorý je považovaný za kolísku sokoliarstva, znamená kanát v preklade krídlo, takže asi to skutočne máme nejako predurčené.
„
Napriek tejto neistote treba žiť a prežiť. A udržať sokoliarstvo je skutočne neľahké. To nie je len o bežnej práci, ale najmä o zodpovednosti k živým tvorom, ktoré sa o slovo hlásia každý deň. Pandémia-nepandémia, vystúpenia-nevystúpenia, draví krásavci sa dožadujú svojho.
„Dúfali sme, že sa situácia začne zlepšovať, no prognózy zatiaľ nie sú priaznivé. Pred vypuknutím koronavírusovej pandémie sme ročne absolvovali zhruba 200 vystúpení, v rámci environmentálneho programu k nám od apríla prichádzali školáci, ktorí tu formou zážitkovej výučby získali veľa cenných poznatkov nielen o živote dravého vtáctva, ale aj iných zvierat. Aktuálne je to všetko pasé. Nezostáva nám nič iné, len čakať,“ povedal Jaroslav Kanát ml., ktorý kráča v otcových šľapajach a spolu s mamou Silviou, ktorá má pod palcom spomínaný environmentálny program, sú pravou rukou hlavy rodiny.
Sokoliarstvo je vášňou
Sedemdesiat dravých operencov u Kanátovcov má skutočne dobrý apetít. Do roka skonzumujú takmer osem ton mäsa.
Na udržanie vzácneho chovu a sokoliarskeho areálu vynakladá rodina približne dve tisícky mesačne. Napriek značným investíciám sa však nevzdáva. Funguje bez pomoci štátu aj mesta, no spolieha sa na ľudí s dobrým srdcom, ochotných podporiť dobrú vec.
„Sokoliarstvo je vyše štyritisíc rokov staré umenie, zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Priamo v našom areáli ho približujeme najmä deťom z materských a základných škôl, no prichádzajú k nám aj deti so špeciálnymi potrebami. Práca so zvieratami im prospieva. Zapojili sme sa aj do programu zameraného na vypúšťanie mláďat do voľnej prírody,“ ozrejmil Jaroslav Kanát ml. s tým, že napriek nepriaznivému vlaňajšku sa jeho rodine podarilo udržať všetky pernaté dravce. Onedlho k nim pribudnú mláďatá.
„Naším jediným príjmov je sokoliarstvo. Väčšina z toho, čo vyrobíme, putuje opäť do našej vášne, teda sokoliarstva. Zveľaďujeme areál, aby bol pre deti, ktoré k nám zavítajú, ešte príťažlivejší a aby sa tu počas výučby cítili príjemne,“ podotkol sokoliar telom i dušou.
„Tí, čo nás poznajú, vravia, že sme sa pre sokoliarstvo narodili. Stalo sa našou rodinnou tradíciou. V Kazachstane, ktorý je považovaný za kolísku sokoliarstva, znamená kanát v preklade krídlo, takže asi to skutočne máme nejako predurčené,“ dodal Jaroslav s úsmevom.
Sokoliarstvom žije celá rodina Kanátovcov. (zdroj: Marcela Ballová)Ani v zime nezaháľajú
Kto si myslí, že sokoliar do apríla, kým sa rozbehnú rôzne oslavy samospráv, historické slávnosti či festivaly, na ktorých vystupujú, len tak nečinne odpočíva, veľmi sa mýli.
V zime majú na starosti biologickú ochranu proti holubom v mestách pomocou dravých vtákov. „Táto práca nám zabezpečí aspoň aký-taký príjem na pokrytie výdavkov na chod sokoliarskeho areálu od novembra do januára,“ ozrejmil Jaroslav a pokračoval, „vo februári nastáva chovná sezóna, teda začnú nám pribúdať mláďatá. Potravu si vyžadujú každé tri hodiny, takže náklady stúpnu. Tieto mláďatá, ak bude záujem, vypustíme do voľnej prírody.“
Dravce pred kamerou
Sokoliarstvo je skutočne vášňou, láskou k prírode a krásou, ktorú vďaka ľuďom venujúcim sa tomuto umeniu môžu všetci obdivovať. Rovnako, ako oko diváka pohladil pohľad na sokola indického menom Leila, ktorý zahviezdil v rozprávke Sokoliar Tomáš.
Je to jeden zo slávnych dravcov Kanátovcov, rovnako ako potomok ich orlieho páru, ktorý sa po boku francúzskeho herca Jeana Rena zaskvel vo filme Králi hôr.
Aj pre takéto neopakovateľné okamihy sa Kanátovci o záchranu sokoliarstva snažia aj v týchto neľahkých časoch. A dobrí ľudia im v ich úsilí môžu pomôcť. Napríklad aj prostredníctvom stránky Ľudia ľuďom. Odkaz nájdete TU.
