POLTÁR. Je odchovankyňou poltárskeho volejbalu, v súčasnosti legionárči v Česku.
Pod sieťami v hale strávila mnoho sezón, no v roku 2017 sa rozhodla prejsť aj na piesok. Odvážne rozhodnutie bolo správnym posunom.
Má rada bryndzové halušky s mliekom, miluje tanec, čítanie i moment, keď môže konečne vybehnúť na ihrisko.
Hostkou v rubrike Športové NAJ bola volejbalistka Andrea Štrbová.
Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?
Andrea Štrbová
Vek: 25
Prezývka: Andy
Hrala za: MVK Poltár, UKF Nitra, Sokol Frýdek-Místek, TJ Ostrava; kadetskú a juniorskú volejbalovú reprezentácia Slovenska; bola účastníčkou sústredení ženskej volejbalovej reprezentácie (dostala pozvánku na nadchádzajúce sústredenia a majstrovstvá Európy), je reprezentantkou Slovenska v plážovom volejbale
Dosiahnuté úspechy: „Ťažko sa niečo vypichuje, pretože každé ocenenie pre mňa niečo znamená a hlavne v mládežníckych kategóriách toho bolo veľa. Najviac mi v pamäti utkvelo, ako sme s MVK Poltár boli na turnaji vo Vyhniach, kde bol aj výber kadetiek Slovenska, ktoré sme ako „dedina“ porazili. Na turnaji som získala aj cenu pre najlepšiu hráčku turnaja. Následne mi prišla pozvánka do reprezentácie, čo viac-menej odštartovalo môj profesionálny volejbalový život.“
V súčasnosti: členka českého volejbalového klubu TJ Ostrava
Myslím, že let do Číny na turnaj. Trvalo to celé dva dni, lebo sme leteli z Floridy cez Európu. Trpeli sme časovým posunom, čo je pri športe iné ako na dovolenke, lebo človek sa nemôže vyspať a musí ísť na tréning.
Aj keď sa nedá spať celú noc, ráno sa musí športovať, čo sa prejavuje fyzickou bolesťou po tréningu, piesok škriabe do krvi a od lopty vznikajú modriny, lebo telo nie je oddýchnuté.
V kvalifikácii sme prehrali zápas a leteli sme naspäť. Tiež si pamätám, že som počas tréningu zakopla o čiaru a spadla som, no nik sa nesmial, lebo všetci dokonale chápali tú únavu.
Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?
Asi porážku dvojice brazílskych reprezentantiek Agatha/Duda na 5-hviezdičkovom turnaji vo švajčiarskom Gstaade a následnú možnosť zahrať si proti domácemu družstvu o prvú štvorku.
Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať volejbal, a prečo?
Joge, fitnesu a behu. Snívam, že po skončení kariéry si pôjdem len tak zabehať bez toho, aby som musela šprintovať a trénovať. Jogu si zacvičím, keď sa budem cítiť unavená. A posilňovňa? Bez tej si to vlastne neviem predstaviť ani teraz. (smiech)
Jednoducho budem robiť, čo budem chcieť a kedy budem chcieť bez ohľadu na to, či si to môžem dovoliť vzhľadom na najbližší zápas, podujatie či priebeh sezóny.
Aký je váš nesplnený športový sen?
Taký nemám. Ale ak mám niečo spomenúť, tak je to výhra medaily s UKF Nitra.
Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdá?
Na rozhodnutie, že skúsim plážový volejbal. Bolo to náročné. Odchádzala som v polke sezóny zo Sokola Frýdek-Místek. Z pohodlia a rutiny. Ale naučila som sa o športe aj o živote toľko, o čom iní ľudia snívajú aj celý život, za čo som vďačná.
Aký bol najväčší športový trapas vašej kariéry?
Neviem, či to môžem spomenúť, ale ešte keď som hrala v Poltári a trénoval ma otec, tak bol na mňa extra prísny, aby si iné hráčky nemysleli, že mi nadržiava. Čo mu však aj tak nevyšlo. (smiech)
Na jednom zápase mi niečo vyčítal a kričal po mne, až ma dohnal k slzám. Odrazu som na celú halu skríkla: „Choď už konečne do p...“.
V celej hale ostalo ticho. V momente som si uvedomila, čo som spravila. Trápne ticho trvalo, dokým neskončil oddychový čas. Z môjho pohľadu v hale nik ani nedýchal. Potom rozhodca zapískal a niekto z publika začal do ticha povzbudzovať, za čo mu ďakujem, aj keď neviem, kto to bol, a hralo sa ďalej. Situácia sa preniesla do tichej domácnosti.
Otcovi som sa ospravedlnila, na čo mi povedal len: „Dobrý zápas.“ Už sme sa k tomu nevracali. Učil ma, že emócie na ihrisku sú potrebné, a týmto to len utvrdil. Nakoniec je z toho milá historka. (smiech)
Puk vymenil za deravú loptičku. Tínedžer z Lučenca hrá extraligu s mužmi, všimli si ho aj v reprezentácii Čítajte Kto je alebo kedysi bol vaším športovým vzorom?
Michael Jordan preto, ako ovplyvnil rad športovcov a ľudí a aj preto, že zostal ľudským aj napriek sláve. Takisto tréner Phil Jackson, ktorý napísal knihu 11 prsteňov o jeho živote a výchove hráčov. Nie o trénovaní, ale o výchove.
Píše aj o Jordanovi. O tom, ako sa s ním hádal a budoval tímového ducha. Knihu určite odporúčam.
Ak by ste mali takú moc, ktorý šport by ste zrušili, a prečo? Prípadne, ktorý šport nemáte rada?
Nezrušila by som žiadny šport, už tak je ho málo. (smiech) Úprimne, nerozumiem e-športu, a preto som sa oň zaujímala. Aby hráči vydržali sedieť a zvládať nátlak počítačovej hry, musia aj fyzicky trénovať.
Pripravujú sa v podstate rovnako ako klasickí športovci. Ale e-športu naozaj nerozumiem, preto ho dávam do kategórie „nemám rada“.
Aký bol váš najkrajší alebo najlepší športový moment pod sieťou?
Najkrajší moment je pre mňa každý zápas. Milujem, keď vyhlásia moje meno a ja sa rozbehnem na ihrisko.
Koho považujete za svojho najväčšieho športového rivala?
Momentálne je jasné, že budeme mať v play-off Šelmy Brno, takže ony. Inak, samozrejme, samu seba.
Kto je vaším najväčším športovým priateľom?
Šport mi priniesol mnoho priateľov, z toho aj pár celoživotných. Nie je na mieste vypichnúť konkrétne meno. Najväčším športovým priateľom bol otec Jaroslav Štrba.
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
Bryndzové halušky s mliekom.
Džudisti už majú prestávky dosť. Kluby počítajú s odchodmi športovcov Čítajte Aký je váš najobľúbenejší film alebo seriál?
Film Pokojný bojovník a seriál Ako som spoznal vašu matku.
Aká je vaša obľúbená kapela, spevák alebo hudobný žáner?
Také nemám. Záleží od konkrétneho dňa a nálady.
Aká je vaša najobľúbenejšia kniha?
To je náročná otázka, lebo čítam priveľa. (smiech) Spomeniem detektívnu sériu od J. D. Barkera, romantickú klasiku Pýcha a predsudok od Jane Austenovej a z kategórie sebarozvoja Umenie pokoja mysle od Eduarda Tomáša.
Ktorú činnosť robíte najradšej a prečo?
Najradšej tancujem sama pre seba v obývačke. Je to sranda. Nikto sa nepozerá, nikto ma nesúdi. Je to oslobodzujúce. Tiež rada len tak sedím a čítam.
Kto je váš najobľúbenejší slovenský a aj zahraničný športovec/športovkyňa?
Matej Tóth. Keď som sa s ním stretla na olympijskej príprave, neskutočne na mňa zapôsobil ako človek aj tým, čo robí pre šport a mládež. Vypočula som si aj jeho audioknihu, ktorá je neskutočne inšpiratívna.
Zo zahraničia je ňou z rovnakého dôvodu Kerri Walsh Jenningsová. Neskutočná ikona v plážovom volejbale najmä v USA. Zároveň je to osoba, ktorá sa zastaví a porozpráva a po zápase obehne kurt a poďakuje všetkým podávačom lôpt i zametačom kurtu.
